Ochrana spotrebiteľa

Hoci je zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov účinný už viac ako dva roky, nebola zatiaľ podaná ani jedna žaloba o vydanie nápravného opatrenia. Reálne teda neexistujú žiadne súdne rozhodnutia, ktoré by pomáhali pri interpretácii ustanovení upravujúcich nové konanie o vydanie nápravného opatrenia. Tak isto zaostáva právna veda.Cieľom tohto príspevku je preto priniesť niekoľko úvah nad vybranými ustanoveniami zákona, ktoré nie sú dostatočne zrozumiteľné, nastoliť niekoľko otázok a pokúsiť sa ponúknuť na ne odpovede, využívajúc pritom právnu argumentáciu, ktorú nám existujúca právna úprava poskytuje tak, aby sme navodili diskusiu k jednotlivým otázkam a prispeli ňou súdnej praxi k zvládaniu interpretačných problémov, keď budú podané prvé žaloby.

Predkladaný príspevok sa po úvodnom exkurze do histórie zaoberá výraznými zmenami v oblasti ochrany spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku od júla 2024, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pozornosť upriamujeme na práva spotrebiteľa, informačné povinnosti obchodníka voči spotrebiteľovi, na možnosti odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy, klamlivé konanie či opomenutie konania, agresívne či klamlivé obchodné praktiky, vymáhanie pohľadávky, reklamácie, ako i na zmluvu uzavretú na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka. Spomínaný je tiež prínos novej právnej úpravy pre obchodníkov, ktorým uľahčí prácu vypustenie častí administratívnych povinností, ktoré ich nadmerne zaťažovali a nemali reálny prínos pre ochranu spotrebiteľa.  

Príspevok sa zaoberá problematikou legitimity poplatkov účtovaných spotrebiteľovi na základe dane z finančných transakcií. Autor analyzuje právny rámec ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k poplatkom za použitie platobných prostriedkov a skúma, či možno preniesť daňovú záťaž z finančných transakcií priamo na spotrebiteľa formou osobitného poplatku. Príspevok identifikuje legitímne spôsoby prenesenia daňovej záťaže na spotrebiteľa prostredníctvom cenotvorby a poskytuje právnu analýzu možných sankcií za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa v tejto oblasti.

Ú.v. EÚ C 228, 14. jún 2021, s. 3 - 4 (rozsudok) Ú.v. EÚ C 305, 9. september 2019, s. 26 - 27 (návrh) Dátum podania návrhu: 9. september 2019...

V novom čísle Bulletinu Vám prinášame prehľad rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach položených slovenskými súdmi. Niektoré z uvedených rozhodnutí nadväzujú na prehľad žiadostí o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sme spracovali v predchádzajúcom čísle Bulletinu (2/2020, rubrika: Z judikatúry, strany 17 až 28). Úplné a pôvodné znenia rozsudkov sú dostupné prostredníctvom webovej stránky Súdneho dvora Európskej únie (číslo veci obsahuje hypertextové prepojenie).

Dátum podania návrhu: 6. január 2022 Právna oblasť: - aproximácia právnych predpisov - ochrana spotrebiteľa Pôvod prejudiciálnych otázok: Okresný súd Prešov Položené prejudiciálne otázky Či údaje uvedené v zmluve...

Dátum podania návrhu: 19. október 2021 Dátum rozsudku: 28. apríl 2022 Právna oblasť - aproximácia právnych predpisov - ochrana spotrebiteľa Pôvod prejudiciálnych otázok: Okresný súd Prešov Položené prejudiciálne otázky:...

Dátum podania návrhu: 6. január 2022 Dátum uznesenia: 30. jún 2022 Právna oblasť: - aproximácia právnych predpisov - ochrana spotrebiteľa Pôvod prejudiciálnych otázok: Okresný súd Prešov Položené prejudiciálne otázky:...

Úvod Zmluvná pokuta ako dôležitý inštitút v súkromnom práve je v našej právnickej spisbe komplexne spracovaná vďaka monografickým dielam profesorky Ovečkovej, ktorá sa tejto problematike systematicky a dlhodobo venuje....

Za prevádzkový priestor v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho možno považovať aj miesto konkrétnej zákazky, na ktorom dodávateľ poskytuje dohodnutú službu, napríklad maliarske a natieračské práce.

Dátum podania návrhu: jún 2023 Právna oblasť - ochrana spotrebiteľov - aproximácia právnych predpisov Pôvod prejudiciálnych otázok: Krajský súd v Prešove Položené prejudiciálne otázky A. Uplatňujú sa článok 6...

C-598/21 - Všeobecná úverová banka Dátum podania návrhu: 28. september 2021 Dátum rozsudku: 9. november 2023 Právna oblasť - nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - smernica 93/13/EHS - predčasná...

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. februára 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu...

Autorka sa v príspevku venuje problematike rozhodovacej praxe súdov v konaniach o priznanie finančného zadosťučinenia podľa ust.§ 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä s prihliadnutím na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2020 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20...

Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). V prípade takejto žaloby preto nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

Na vymedzenej ploche krátkeho článku máme záujem formulovať zopár diskusných poznámok k vybraným právnym inštitútom navrhovanej úpravy v Občianskom zákonníku, ktoré sú priamo na ochranu slabšej strany - spotrebiteľa alebo s ochranou spotrebiteľa v praxi úzko súvisia. Vychádzať budeme z praxe autorov, ktorí pôsobia v Národnej banke Slovenska, vykonávajúcej dohľad nad ochranou spotrebiteľa v oblasti finančného trhu. Pohľad na navrhovanú právnu úpravu je vykonaný preto optikou finančných služieb a finančného spotrebiteľa. Ctený čitateľ určite vie, že mnohé právne normy, ktoré pribudli za ostatné roky do Občianskeho zákonníka a sprísňovali pravidlá pre dodávateľov v spotrebiteľských vzťahoch, boli odpoveďou zákonodarcu na praktiky realizované práve v oblasti finančných služieb, najmä pri poskytovaní úverov a pôžičiek spotrebiteľom. Náš pohľad sa preto sústredí aj na otázku, či navrhovaná úprava vo veľkej novele Občianskeho zákonníka reaguje na prax spotrebiteľských zmlúv a či ponúka riešenia na otázky, ktoré opakovane v tejto praxi vznikajú. V článku sa budeme venovať navrhovanej úprave písomnej formy právnych úkonov vo väzbe na aktuálny spôsob ponúkania finančných služieb spotrebiteľom, novej úprave obchodných podmienok, pristavíme sa pri vzťahu štandardných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv a pozrieme sa na niekoľko vybraných otázok, ktoré vznikajú v úprave spotrebiteľskej zmluvy, a na to, čo sa v súčasnosti nachádza v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Článok poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika bude časom pravdepodobne nútená na legislatívnej úrovni reagovať na potreby kolaboratívneho hospodárstva. V súčasnosti v sektore ubytovania možno poskytovať službu ubytovania na súkromí formou uzatvorenia zmluvy o ubytovaní alebo prenechať byt alebo iný priestor na bývanie na základe nájomnej zmluvy. Voľba zmluvného typu, postavenie zmluvných strán a otázky spotrebiteľskej ochrany nie sú jednoznačné aj bez zohľadnenia aspektov internetovej platformy ako sprostredkovateľa poskytovanej ubytovacej služby.

Štatistické údaje týkajúce sa predkladania prejudiciálnych otázok slovenskými súdmi ukazujú, že najčastejšie sa tieto prejudiciálne otázky týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Za trinásť rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii podali slovenské súdy Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len "Súdny dvor") len tridsaťdeväť návrhov na začatie prejudiciálneho konania, pričom takmer polovica z nich, presnejšie osemnásť, súvisela s problematikou ochrany spotrebiteľa. Nie o všetkých však mal Súdny dvor možnosť rozhodnúť, keďže až v deviatich prípadoch predkladajúci súd prejudiciálne otázky následne vzal späť. V troch prípadoch Súdny dvor konštatoval, že prejudiciálne otázky sú neprípustné, prípadne že nemá právomoc na ich zodpovedanie. Slovenské súdy tak dostali odpovede na svoje otázky v súvislosti s ochranou spotrebiteľa len v šiestich prípadoch. S jedinou výnimkou boli všetky uvedené prejudiciálne konania začaté z iniciatívy Krajského súdu v Prešove a okresných súdov z jeho obvodu. Túto jedinú výnimku predstavuje Okresný súd Dunajská Streda, ktorý sa svojimi prejudiciálnymi otázkami vedenými v registri Súdneho dvora pod číslom C-42/15, Home Credit Slovakia, pýtal na výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48"). Z odpovede, ktorá je obsiahnutá v rozsudku Súdneho dvora z 9. novembra 2016 (ďalej len "rozsudok vo veci C-42/15"), je možné vyvodiť, že Slovenská republika nepostupovala celkom správne pri transpozícii smernice 2008/48. V predkladanom príspevku sa pokúsime analyzovať jednotlivé odpovede Súdneho dvora na otázky sudcu Okresného súdu Dunajská Streda a budeme skúmať, čo z týchto odpovedí vyplýva pre sudcu rozhodujúceho konkrétny spor.

Pri uplatňovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv proti spotrebiteľom sa v procesnom zmysle naplno prejavuje nespôsobilosť spotrebiteľa brániť svoje práva, ktorá má svoj základ v neznalosti alebo iba nepatrnej znalosti práva a jeho inštitútov všeobecne. Tento faktický stav nerovnosti je dôvodom preferencie princípu ochrany práv spotrebiteľa nad princípom vigilantibus iura scripta sunt, ktorý sa bezvýnimočne uplatní iba vo vzťahu k silnejšej zmluvnej strane, t. j. k veriteľovi (dodávateľovi). Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa v aplikačnej praxi stalo známym najmä prihliadaním súdu v sporovom konaní z úradnej povinnosti na premlčanie nároku uplatňovaného proti spotrebiteľovi, vyvolalo početné reakcie veriteľov aj zástupcov odbornej právnickej obce. Medzičasom sa na návrh jedného zo všeobecných súdov súladom tohto ustanovenia s Ústavou SR začal zaoberať aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Prijatie predmetného ustanovenia bolo motivované snahou zamedziť v spoločenskej realite stavu, že by práva spotrebiteľov boli poškodzované iba v dôsledku ich faktickej nerovnosti a neschopnosti v sporovom procese vznášať na svoju obranu konkrétne námietky. V tomto zmysle je potrebné vnímať aj úvahy o rozpore ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s právnymi princípmi slovenského právneho poriadku, najmä s princípom rovnosti a princípom vigilantibus iura scripta sunt, a rovnako s právom strán sporového konania na spravodlivý súdny proces. Autor v príspevku ponúka pohľad na výklad ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a v rovine akademickej diskusie aj argumentáciu vo vzťahu k výhradám zástupcov právnickej obce, a rovnako k namietaným ústavným výhradám.