Cieľom príspevku je zodpovedať otázku, či majú byť neprijateľné zmluvné podmienky skúmané v exekučnom konaní exekučným súdom, alebo je možná iná procesnoprávna alternatíva v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako napríklad v rámci podanej žaloby na obnovu konania. Má exekučný súd byť skutočne tým subjektom, ktorý až v nútenom vykonávacom konaní preskúmava neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách a exekučnom titule?
The objective of this paper is to examine whether the unfairness of contractual terms should be subject to judicial review within enforcement proceedings by the enforcement court, or whether the legal order of the Slovak Republic provides alternative procedural mechanisms, such as an action for renewal of proceedings. The key issue is whether the enforcement court should be the court which only in compulsory enforcement proceedings examines the unfairness of a contractual term in consumer contracts and the enforcement order.
JURENA, M. - MAUKŠ, D.: Neprijateľné zmluvné podmienky a ich prieskum v exekučnom konaní; Justičná revue, 78, 2026, č. 1, s. 19 - 33.
Kľúčové slová:
neprijateľné zmluvné podmienky, návrh na vykonanie exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie, ochrana spotrebiteľa.
Key words:
unfair contract terms, proposal for execution, proposal for stay of execution, consumer protection.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; zákon č. 150/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
Úvod
Spotrebiteľské právo patrí k najmodernejším trendom vnútroštátneho, ako aj úniového práva z pohľadu verejnoprávnej aj súkromnoprávnej ochrany, ktoré tak spolu tvoria koherentný celok ochrany spotrebiteľa v rámci celej Európskej únie. Zásahy štátu v tejto oblasti práva do autonómie vôle subjektov občianskoprávnych vzťahov a zásady dispozitívnosti sú ospravedlnené faktormi, ako zvýšenie spoločenského blaha v ekonomických vzťahoch či informačným deficitom spotrebiteľov, ich neodbornosťou a všeobecne znevýhodneným postavením,
1)
čo má mať za následok ochranu slabšej strany. K tejto ochrane však nepostačuje len samotné zakotvenie právnych noriem, ale aj skutočnosť, že samotní spotrebitelia poznajú svoje práva a mechanizmy, ktoré si môžu pri ich porušení uplatniť. Neprijateľné zmluvné podmienky sú inštitútom, s ktorým sa spotrebitelia stretávajú dennodenne. Ich základným účelom je chrániť spotrebiteľa pred dojednaním pre neho výrazne nevýhodných zmluvných podmienok zo strany obchodníka, ktorý je už zo samotného právneho vzťahu v silnejšom postavení. Čo ak sa ale v spotrebiteľskej zmluve nachádza neprijateľná zmluvná podmienka a prebieha už exekučné konanie na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz?
Stručne k neprijateľným zmluvným podmienkam v spotrebiteľských zmluvách
Ustanovenie § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), zakotvuje jeden z troch kľúčových pilierov ochrany spotrebiteľa,
2)
a to inštitút neprijateľných zmluvných podmienok (ďalej aj "NZP"), ktorý vyplýva najmä z práva EÚ (Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Právna úprava NZP má v rámci OZ kogentnú povahu, súd je povinný na ne prihliadať
ex officio
a ich použitie v spotrebiteľských zmluvách (je irelevantné, či v rámci právneho vzťahu ich obchodníkaj uplatnil) má za následok absolútnu neplatnosť týchto dojednaní priamo zo zákona (Súdny dvor EÚ, vo veciach
C-240/98 až C-244/98 Oceano Grupo Editorral a Salvat liditores
).
3)
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, neprijateľnou zmluvnou podmienkou je ustanovenie vrámci spotrebiteľskej zmluvy,
4)
spôsobujúce značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a obchodníkom v neprospech spotrebiteľa. Ide o tzv.
generálnu klauzulu
NZP, ktorá plní definičnú a aplikačnú rolu, keďže testu neprijateľnosti zmluvných podmienok za použitia generálnej klauzuly by mali byť podrobené všetky zmluvné podmienky nachádzajúce sa v spotrebiteľských zmluvách. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je však neprijateľná. Ak však je zmluvná podmienka
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom, a teda bude vyhodnotená ako neprijateľná (IV. ÚS 55/2011
). Ustanovenie uvedeného odseku tak sústreďuje jednak zákonný zákaz používať NZP, no tento zákaz je prvotným dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvných podmienok a súčasne jeho porušenie vedie k aktivovaniu verejnoprávnych prostriedkov ochrany práv spotrebiteľa na strane orgánov kontroly alebo dohľadu.
5)
Tzv. negatívne vymedzenie pojmu NZP tvoria zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli podmienky individuálne dojednané (zmluvné podmienky prešli individualizovaným kontraktačným procesom a spotrebiteľ mal právo dané podmienky v zmluve upraviť). Kontrole tak podliehajú len individuálne nedojednané zmluvné podmienky nachádzajúce sa väčšinou v tzv. adhéznych (formulárových) zmluvách. V otázke, či ide o NZP, EÚ ponecháva vnútroštátnym súdom členských štátov pomerne široký priestor, keďže aj Súdny dvor EÚ v rozsudku - vo veci
C-237/02 Freiburger Kommunalbauten
, odmietol posudzovať NZP v konkrétnych prípadoch, keďže toto má prináležať výlučne vnútroštátnym súdom.
6)
Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje demonštratívny výpočet