JUDr. Andrea Moravčíková, PhD.

  Navrhovaná novelizácia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka zamýšľa podstatným spôsobom zasiahnuť aj do právnej úpravy výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a družstva. Autori analyzujú navrhovanú právnu úpravu a poukazujú na jej niektoré slabé miesta. Kladú si otázku, či je potrebná zásadná zmena východiska právnej úpravy zmluvy o výkone funkcie, a dospievajú k odpovedi, že navrhované sploštenie súboru právnej úpravy korporačného a zmluvného práva do jednotného režimu výkonu funkcie nie je optimálnym riešením. Poukazujú pritom aj na rizikové časti návrhu, medzi ktoré radia zrušenie presunu dôkazného bremena na člena štatutárneho orgánu, nejasné vymedzenie pravidla podnikateľského úsudku, ako aj na navrhované ustanovenia týkajúce sa informačných povinností, znášania nákladov výkonu funkcie a konkurenčnú doložku.  

  Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1 Obdo 52/2015 z 20.9.2016 zrušil uznesenie krajského aj okresného súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutia boli vydané v konaní podľa § 200e ods. 1 písm. a) OSP (v súčasnosti zodpovedajúce úprave podľa § 304 Civilného mimosporového poriadku), kedy súd prvej inštancie ex offo začal konanie o zrušenie akciovej spoločnosti, túto z dôvodov podľa § 68 ods. 6 písm. b) a g) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov(ďalej aj "OBZ") zrušil a odvolací súd odvolanie právnych nástupcov pôvodného akcionára odmietol, pričom medzičasom došlo k výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Na základe dovolania právnych nástupcov (dedičov) pôvodného akcionára, ktorí boli takýmto postupom prvoinštančného aj odvolacieho súdu z konania vylúčení, rozhodoval najvyšší súd, pričom dovolanie pripustil a rozhodnutia zrušil pre procesnú vadu nezákonného vylúčenia akcionárov z konania pred súdmi.  

Postavenie a povaha judikatúry v novej procesnej právnej úprave Podstatná časť príspevku bola prednesená na XXIV. Karlovarských právnických dňoch v termíne 16.-18.6.2016. JUDr. Andrea Moravčíková PhD. Najvyšší súdSlovenskej republiky....

Založiť prekážku veci rozsúdenej v prípade, keď sa skôr podanou žalobou dlžník domáha, aby mu bola uložená povinnosť, ktorú teda uznáva, sám však dobrovoľne neplní, vo vzťahu k žalobe, ktorou sa žalobca ako veriteľ domáha uloženia povinnosti žalovanému z dôvodu, že tento dobrovoľne neplní, by bolo odopretím práva veriteľovi domôcť sa svojho práva voči dlžníkovi na súde. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. 1 Obdo 36/2015)

Zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu R 93/2015 a jeho vplyv na uplatňovanie práv zo zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi doc. JUDr. Kristián Csach PhD., LL.M. Katedra obchodného práva a hospodárskeho...

Nasledujúce riadky sú venované problematike žalôb proti konkurzným, resp. reštrukturalizačným správcom pri uplatňovaní nárokov vzniknutých v rámci konkurzného konania z dôvodu, že správca svoju funkciu nevykonával zákonom predpokladaným spôsobom, na základe čoho - či už veriteľovi alebo tretím stranám (či samotnému úpadcovi) - vznikla škoda tým, že správca porušil zákonom alebo súdom uloženú povinnosť. V týchto prípadoch je vždy potrebné uvedomiť si, kto za určitú škodu nesie zodpovednosť a ako daný subjekt žalovať, pričom dlhodobo zostávala otvorená otázka právneho režimu takéhoto zodpovednostného vzťahu vo vzťahu k aplikácii Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Základný režim týchto nárokov sa v dobiehajúcich konkurzoch po­dľa predchádzajúcej právnej úpravy spravuje § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKV"), v prípade konkurzov vedených podľa aktuálne účinnej právnej úpravy je to podľa zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZoS") pri aplikácii zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKR"). Spracované prípadové štúdie, založené na právoplatných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dávajú odpovede práve na naznačené otázky.

Stanovisko Najvyššieho súdu SR k žalobným návrhom založeným na zmenke vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa JUDr. Andrea Moravčíková PhD. sudkyňa obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. MORAVČÍKOVÁ, A.: Stanovisko Najvyššieho...

Hoci sa predkupné právo podielového spoluvlastníka uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou, nemožno z tohto automaticky dôvodiť, že spoluvlastníci sa môžu domáhať prevodu takejto nehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu) od nadobúdateľa na oprávnených rovnako formou darovacej zmluvy. (štúdia spracovaná na základe situácie riešenej v právnej veci právoplatne rozhodnutej rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 24. októbra 2011, sp. zn. 9 C 12/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2013, sp. zn. 9 Co 57/2012)

Občiansky zákonník v § 108 formuluje osobitný druh premlčacej doby, a to jednoročnú premlčaciu dobu vzťahujúcu sa na práva z prepravy. Formulácia tohto ustanovenia je širšia ako formulácia vzťahujúca sa na zmluvu o preprave podľa § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže práva z prepravy sú širším pojmom ako práva z prepravnej zmluvy. Tieto práva sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práva nahradiť škodu z prepravy osôb. Okrem práva na prepravné/cestovné sa tak spolu s ním premlčuje aj úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. (štúdia spracovaná na základe situácie riešenej v právnej veci právoplatne rozhodnutej rozsudkom Okresného súdu v Senici z 21. októbra 2010, sp. zn. 4 C 124/2010-19 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 8. novembra 2011, sp. zn. 9 Co 6/2011 - 32).

I. Akcionár, ktorého záujem smeruje k likvidácii obchodnej spoločnosti, na ktorej sa podieľa, a mal by mať podiel na likvidačnom zostatku, bude výrazne dotknutý výsledkom konania, ktorého záverom môže byť vyhlásenie prijatého uznesenia za neplatné, teda následkom potenciálne môže byť navrátenie spoločnosti do stavu pred jej zrušením a vyhlásením likvidácie. Z právneho hľadiska je bez potreby ďalšieho teoretickoprávneho vysvetľovania zjavné, že je veľký rozdiel medzi konaním a nakladaním s majetkom spoločnosti, ktorá je zrušená a speje k zániku (teda všetky úkony likvidátora môžu smerovať len k likvidácii spoločnosti a odpredaju jej majetku), a spoločnosťou fungujúcou v normálnom režime. Z toho vyplývajú aj odlišné očakávania akcionára spojené s jeho právom podieľať sa na majetku takejto spoločnosti, ako aj legitímneho očakávania trvania existencie akciovej spoločnosti ako takej. Vedľajšie účastníctvo takéhoto akcionára v konaní o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia je tak bez ďalšieho prípustné. II. Právna argumentácia poukazom na tzv. ustálenú alebo konštantnú judikatúru však musí spočívať na skutočne ustálenej judikatúre, teda na dostatočne všeobecných rozhodnutiach, ktoré sa bez výhrad na prejednávanú vec môžu a majú aplikovať. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2014, sp. zn. 1 Obdo 38/2014)

Ak medzi účastníkmi nedošlo v zmluve k dohode o splatnosti zmluvnej pokuty, je potrebné posúdiť jej splatnosť podľa všeobecných ustanovení upravujúcich splatnosť záväzku obsiahnutých v § 563 Občianskeho zákonníka. Splatnosť pohľadávky (zmluvnej pokuty), ktorá sa spája s povinnosťou vyzvať dlžníka, aby túto zaplatil, nastáva až momentom doručenia takejto výzvy dlžníkovi, resp. najskôr momentom, kedy sa dostala do sféry jeho dispozície. Moment započítania (a tak zániku) pohľadávok nastáva spôsobom predpokladaným § 580 Občianskeho zákonníka, teda momentom stretu splatných pohľadávok - pohľadávky žalobcu na zaplatenie časti ceny diela a pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom týmto momentom je splatnosť neskoršie splatnej pohľadávky . (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júna 2014, sp. zn. 1 M Obdo 6/2011)

Prípadová štúdia vychádzajúca z veci právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu v Lučenci zo 17. júna 2008, č. k. 14 Cb 130/2007-184 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2008, č. k. 41 Cob 182/2008-206.