K výkladu vyžadujúcemu rozpis splátky spotrebiteľského úveru.

This article aims to provide a comprehensive analysis of the statutory provision requiring the amount, number and frequency of repayments of capital, interest and other charges be specified in a consumer credit agreement, particularly in view of a portion of the national judicial practice which requires that the contract must state precisely the part of each individual instalment that is to be used to repay capital and the part that is to be used to pay contractual interest and charges. The provision is inspected using standard interpretative criteria recognized by domestic law; in the final segment, the principle of proportionality is also used to test the legal consequences laid down in the legislation in question.

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
 
 Motto:
 
 Jedna z nejčastějších námitek vůči objektivně teleologickému výkladu spočíva v tom, že slouží jako
 "zástěrka" vlastních hodnotových politických názorů soudce. hned na počátku je nutno zdůraznit, že 
 takový postup není podstatou této výkladové metody, nýbrž jejím zneužitím. 1) 
 
*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Dňa 1. mája 2018 nadobúda účinnosť novelizácia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež zákon č. 129/2010 Z.z.), po ktorej sa ako jedna z obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude vyžadovať informácia o výške, počte a frekvencii splátok spotrebiteľského úveru. Nahradí sa ňou predošlá, dlhodobo účinná dikcia, podľa ktorej má zmluva uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - a práve tá je predmetom záujmu tohto článku.

Azda žiadne iné ustanovenie uplatňované v oblasti tzv. spotrebiteľského práva nie je totiž sprevádzané takou kontroverznou aplikáciou. Od istého okamihu - paradoxne však až s odstupom mnohých rokov od jeho účinnosti - sa v rozhodovacej praxi niektorých súdov a senátov začal uplatňovať výklad vyžadujúci, aby zmluva obsahovala špecifikáciu vnútornej skladby každej jednotlivej splátky, t.j. aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úroky a aká na poplatky. Veľmi rýchlo sa tento výklad začal pretavovať aj do príkreho postihovania veriteľských subjektov s "nevyhovujúcimi" zmluvami, či už v podobe zamietnutia priznania vymáhanej pohľadávky nad rámec úverovej istiny, alebo dokonca uloženia povinnosti vrátiť dlžníkovi sumu presahujúcu istinu titulom bezdôvodného obohatenia.

V naznačenom prístupe sa naplno prejavuje trend nekritického zvýhodňovania spotrebiteľa, ktorým sú, žiaľ, aktuálne hlboko zasiahnuté mnohé segmenty súkromného práva. Pod rúškom ochrany spotrebiteľa sú teda aj tu krivené a znefunkčňované základné postuláty právneho štátu (právna istota, rovnosť pred zákonom, ); vznešené komunitárne ideály transparentnosti a poctivosti sú nahrádzané aktivistickými pseudohodnotami odtrhnutými od reálií konkrétneho prípadu, účelovo konštruovanými, len aby sa nejako odôvodnil postih podnikateľského subjektu; a nehľadá sa už ani rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ale právom sa automaticky stáva to, čo žiada spotrebiteľ. Akoby nevyrušovali absurdné scenáre, že spotrebiteľovi v čase vzniku zmluvného vzťahu vôbec neprekážala absencia rozpísania splátok v zmluve, a ani sa odstránenia tohto "nedostatku" nijako nedomáhal, avšak neskôr - nezriedka po mnohých rokoch a až príliš často v situácii vlastného omeškania - ju začal "náhle" spätne pociťovať ako ujmu na svojej informovanosti, ktorá má byť odškodnená vrátením zaplatených úrokov alebo odpadnutím povinnosti na ich zaplatenie. Rovnako, zdá sa, neprekážajú spoločensky neželané dôsledky v podobe podpory špekulatívnosti, vypočítavosti a neúcty k zmluvám. Naopak, bez ťažkostí sa toleruje, že bankám a iným veriteľským subjektom sú odnímané úroky z úverov, akoby príjem, zárobok, zisk boli nejakými bezvýznamnými ekonomickými kategóriami, ktoré možno kedykoľvek obetovať, a bezúročný úver bol akousi novou výsadou, a nie extrémnou anomáliou.

Zarážajúcejšia je však plytkosť argumentačnej opory takejto "štvanice na veriteľov". Autorom sú známe desiatky rozhodnutí slovenských súdov, ktoré negovanie práva ústavnej kvality (práva na dosahovanie zisku) odôvodnili niekoľkými slovami, spravidla s využitím nasledovného myšlienkového postupu: "Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vykladať tak, že vyžaduje rozpísanie splátky na istinu a príslušenstvo. Uzavretá zmluva túto náležitosť neobsahuje, a preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov." Nič však nie je vzdialenejšie od kategorických požiadaviek, ktoré sú na činnosť súdov kladené v materiálnom právnom štáte, ako ich napr. zhrnul Ústavný súd Slovenskej republiky: ""²⁾

Týmto článkom preto mienime podrobiť rozhodujúcu zákonnú úpravu štandardným výkladovým metódam za účelom zistenia, či niektorá vôbec umožňuje dospieť k takému striktnému záveru, aké podsúva kritizovaná časť justičnej praxe. Popísaná legislatívna zmena, ktorá nastáva 1. mája 2018, pritom skúmanej otázke nijako neuberá na naliehavosti, jednak pre nespočetné množstvo zmluvných vzťahov vzniknutých pred uvedeným dátumom, ale tiež pre znepokojivé tempo výskytu nových súdnych rozhodnutí, ktoré sa už ani neusilujú o hľadanie a nastolenie individuálnej spravodlivosti, a túto nahrádzajú alibistickým odvolaním sa na údajne ustálené riešenie predmetnej otázky v rozhodnutiach súdov nižších inštancií³⁾.

Jazykový výklad sa radí medzi štandardné metódy interpretácie práva, ktorá sa zameriava na jazykovú stránku textu a spočíva na gramatickej a sémantickej analýze právneho textu. Pomocou tejto metódy dospievame k základným poznatkom o zmysle jednotlivých slov. Skúma zloženie vety (podáva syntaktický výklad) a význam jednotlivých slov v spojení s inými (gramatický výklad); vykladá tiež význam použitých slov (sémantický výklad)⁴⁾.

Právna náuka i judikatúra ho často charakterizuje ako prvý krok pri interpretácii právneho predpisu. Jeho význam pre právnu metodológiu je však výlučne klasifikačný. Vymedzuje oblasti, v ktorých je možné použiť ďalšie výkladové metódy, ako aj oblasti, v ktorých je potrebné skúmať podmienky na dotváranie práva pomocou analógie alebo teleologickej redukcie. Sám osebe nemôže viesť ku konečnému interpretačnému záveru⁵⁾.

Úlohu jazykového výkladu ako tzv. prvotného priblíženia výstižne vyjadril Ústavný súd Českej republiky vo svojom hojne citovanom rozhodnutí: ""⁶⁾ Nie inak to vidia najvyššie súdne autority v Slovenskej republike⁷⁾. Orgán aplikácie práva nie je nikdy oprávnený redukovať zisťovanie obsahu právnej normy len na doslovné znenie ustanovenia právneho predpisu, ako zdôraznil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v už citovanom rozhodnutí: ""⁸⁾

Znenie zákonných ustanovení, ktorých komplexná analýza je ambíciou tohto článku, je v chronologickej postupnosti nasledujúce: