Potrebujú spotrebitelia a obchodníci novú architektúru spotrebiteľského práva? Podnet na zamyslenie (preklad M. Jurčová)

The paper is a translation of the prepared for the 69. to be held in September 2012. It pleads for a separate consumer law code outside private law codifications. The benchmarks are: rethinking the concept of the consumer (the vulnerable consumer and the consumer/customer), focussing beyond traditional consumer law on internet sales and on consumer services (telecommunications, energy, transport, financial services), integrating and developing a consistent approach to consumer law enforcement via individual and collective action, via alternative dispute resolution, courts and administrative bodies. The emerging differentiation between the responsible consumer (includes the small and the very small businessperson) and the vulnerable consumer, is based on the idea that different values can be assigned to the members of the groups. The responsible consumer requires a legal model which does not primarily guarantee social justice through redistribution, but especially ensures access to the market, to enable him to benefit from the advantages of the plethora of products and services on offer in an expanded European or global environment. In contrast to this, the vulnerable consumer is the addressee of social justice , in the EU context of the social market economy, Art. 3 (3) TEU. As an individual, and the weaker party on the market, he needs the protection of the legal system. Overall, this is possible at the price of redistribution between the different types of consumers, but also between the consumers and the companies. The companies have to pursue their social obligations - especially when a structural dependence exists, as it is the case for the providers of universal services. The scope of the horizontal effect not only of civil rights and liberties, but also of the fundamental rights, on companies is on trial. The current consumer concept has to be modified. It needs an extension with regard to the small or very small businessperson. The concept of the vulnerable consumer describes the relevant competences, but without making clear whether the particular vulnerability consists of an economic or social weakness or both. The solution is seen in a movable system (System) that allows for the connection of substantive rights and remedies to the different concepts of consumers, vulnerable, confident and responsible.

²⁾ Spotrebiteľské právo je významnou súčasťou nášho právneho poriadku. Akým spôsobom reguláciu spotrebiteľských právnych vzťahov začleniť do slovenského právneho poriadku a do systému súkromného práva? Vzhľadom na časté zmeny, ale aj modifikované princípy právnej úpravy a odchylné metódy právnej regulácie, ktorými sa táto dynamická množina spotrebiteľských vzťahov prejavuje v právnom poriadku, smerujem k presvedčeniu, že začlenenie do Občianskeho zákonníka nie je vhodným riešením. Na rozdiel od niektorých názorov, ktoré by mohli znieť v zmysle "Občiansky zákonník je príliš vzácny, nekazme ho spotrebiteľskými vecami",³⁾ skôr by som sa prikláňala k názoru " ⁴⁾ V snahe zistiť, či je skutočne nemecké riešenie integrácie značnej časti spotrebiteľského práva do BGB vyhovujúce a funkčné, natrafila som na štúdiu Hansa W. Micklitza, ktorú sám označuje ako podnet na zamyslenie. V čase finalizácie prác na novom Občianskom zákonníku si dovoľujem predostrieť preklad časti tohto diela aj slovenskej odbornej verejnosti. Domnievam, sa, že na Slovensku nie je priestor, aby sme sa venovali hĺbkovej analýze spotrebiteľského práva z hľadiska jeho systematického začlenenia.⁵⁾ Ambivalentné úvahy ohľadne spotrebiteľského práva nie sú vlastné len právnej vede, podobne nejasné je stanovisko slovenskej exekutívy k tejto otázke. Na jednej strane Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka schválený vládou Slovenskej republiky v roku 2009 sa hlási k integrácii spotrebiteľského práva do civilného kódexu, na druhej strane na Ministerstve hospodárstva SR existuje legislatívna úloha pripraviť Spotrebiteľský kódex už v roku 2015!⁶⁾ Už dnes je zrejmé, že v takom krátkom čase, ako boli nastavené tieto legislatívne úlohy, nie je možno kvalitné kódexy pripraviť. Najmä, ak spotrebiteľský kódex nemá mať len povahu zberného koša, ale mal by (tak ako aj celá spotrebiteľská legislatíva) spĺňať určité parametre. Domnievam, že v nastavení týchto parametrov by mohla napomôcť aj štúdia, o ktorej referujem.

Micklitzova štúdia vyšla pôvodne v nemeckom jazyku⁷⁾ a bola vypracovaná ako expertíza pre účely 69. nemeckého právnického dňa v roku 2012. Autor ju rozčlenil na 7 základných kapitol, ktoré sa ďalej členia na jednotlivé podkapitoly. Prvá kapitola objasňuje historický vývoj spotrebiteľského práva, podmienky a determinanty jeho rozvoja, to všetko so zreteľom na situáciu v Nemecku. Micklitz aj s poukazom na iných autorov a tradičné vnímanie BGB uvádza" Je zrejmé, že Micklitz má na zreteli práve spotrebiteľské normy, ktoré označuje ako turbulentné odvetvie práva.

Druhá časť je venovaná hodnoteniu integrácie spotrebit