Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach

Pod abstraktnou kontrolou vo všeobecnosti rozumieme taký prieskum, kde sa voči istému presne vymedzenému subjektu bude posudzovať súlad jeho správania a výsledkov jeho správania sa s právnymi predpismi vo všeobecnom meradle, bez ohľadu na jeho konkrétne vzťahy s inými subjektmi.¹⁾

Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP")²⁾ definuje konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalosť obchodnej praktiky, v oboch prípadoch nezávisle od okolností konkrétneho prípadu (§ 301 CSP). Do procesného sporového kódexu bolo toto konanie zavedené v dôsledku implementácie smernice o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov.³⁾ Vo vzťahu k spotrebiteľom je kolektívne presadzovanie práv už dlhšiu dobu v centre záujmu najmä na úrovni európskeho zákonodarcu.⁴⁾ Konanie o abstraktnej kontrole je určené primárne na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, resp. možno o tomto konaní hovoriť ako o istej obdobe kolektívnych žalôb. To však neznamená vylúčenie individuálneho uplatňovania práv, keďže opak by bol v rozpore so zásadou práva na efektívnu právnu ochranu.

Posudzovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v konkrétnom zmluvnom vzťahu patrí do pôsobnosti súdov, no ich rozhodnutie nemá procesné účinky (a to ani podľa § 53a OZ). V prípade posúdenia nekalosti obchodnej praktiky o povahe konania rozhodujú spravidla administratívne orgány. Súdy o nich rozhodujú najmä v súvislosti so zmluvnými podmienkami v individuálnych prípadoch.

Abstraktná kontrola v spotrebiteľských veciach sa nevykonáva len na úrovni súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, resp. prieskumu nekalosti obchodnej praktiky v konaní podľa § 301 a nasl. CSP. Aj orgány dohľadu⁵⁾ sú oprávnené komplexne kontrolovať zmluvné dokumenty bez ohľadu na konkrétny záujem individuálneho spotrebiteľa.⁶⁾ Orgán dohľadu takisto posudzuje všeobecne povahu určitých zmluvných podmienok, resp. akéhokoľvek podozrivého správania dodávateľa vo vzťahu k určitému počtu spotrebiteľov, s ktorými plánoval uzavrieť, uzavrel alebo ukončil zmluvný vzťah.

Nielen vo vzťahu abstraktnej kontroly a konkrétnej kontroly a výsledkov takých konaní, ale vôbec jednotlivé špecifiká konania o abstraktnej kontrole už na prvý pohľad ponúkajú viac otázok ako odpovedí.

Z vymedzenia konania v § 301 CSP vyplýva, že pôjde o dva druhy prípadov. Jednak bude voči dodávateľovi posudzovaný obsah ním uzatvorených zmlúv so spotrebiteľmi vrátane ďalších dokumentov súvisiacich so zmluvami (všeobecné obchodné podmienky, poistné, zmluvné podmienky, reklamačný poriadok a pod.) z toho hľadiska, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Takisto bude posudzovaný aj spôsob, akým boli zmluvy uzatvorené alebo neskôr plnenia z nich vymáhané, resp. okolnosti, za akých zmluvné vzťahy so spotrebiteľmi vznikli, existovali či boli ukončené a nakoniec aj vymáhané, a teda či výsledok konania spotrebiteľov nebol ovplyvnený nekalou praktikou dodávateľa.⁷⁾

V petite žaloby by mali byť popísané jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré sú podľa žalobcu v rozpore so zákonom, a žaloba musí obsahovať aj dôvody, pre ktoré žiada určiť neprijateľnosť takej podmienky. Pri namietaní správania sa dodávateľa (nekalej praktiky) bude potrebné v žalobnom návrhu presne popísať spôsob správania, ktorý žalobca považuje za nekalú praktiku, ako aj to, aký mala alebo mohla mať vplyv na spotrebiteľov. Pre naplnenie skutkovej podstaty nekalých obchodných praktík sa nevyžaduje opakovanosť konania, resp. účinky na väčší počet spotrebiteľov. Napriek tomu však by malo byť v žalobe vymedzené, že dodávateľ konaním narušil, resp. môže narušiť správanie viacerých svojich spotrebiteľov. Pri posudzovaní nekalosti súd vezme do úvahy správanie priemerného spotrebiteľa z tejto skupiny.

Na prejednanie žalôb v abstraktnej kontrole sú príslušné tri krajské súdy (Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach pre presne vymedzené obvody podľa § 31 ods. 1 CSP), pričom ide o jedinú výnimku zo základného pravidla, že vecne príslušným je okresný súd v zmysle § 12 CSP. Zákonodarca odôvodnil zavedenie tejto výnimky dôležitosťou ochrany spotrebiteľa, najmä ak ide o zjednocovanie a sprehľadňovanie rozhodovacej praxe o právnej ochrane spotrebiteľa.⁸⁾ Zjednocovanie rozhodovacej praxe malo byť aj doteraz vykonávané pro­stredníctvom rozhodovania najvyššieho súdu o mimoriadnych opravných prostriedkoch. V prípade kontroly spotrebiteľských zmlúv sa k možnému zjednoteniu rozhodovania najvyšší súd postavil opačne a zjednocovanie odmietol.⁹⁾ Rozhodovanie o opravných prostriedkoch v konaní o abstraktnej kontrole spotrebiteľských vecí by tak malo urýchliť, ako aj zefektívniť proces zjednocovania rozhodovacej činnosti,¹⁰⁾ na rozdiel od prijímania (ojedinelých) zjednocujúcich stanovísk,¹¹⁾ ktorých normatívna sila je doktrínou kritizovaná.¹²⁾

Procesnou legitimáciou subjektov budeme rozumieť spôsobilosť byť účastníkom konania, nie aj hmotnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom konkrétneho vzťahu.¹³⁾ V zmysle § 302 CSP žalobu na začatie konania o abstraktnej kontrole môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

Pasívne vecne legitimovaným je (prísnym gramatickým výkladom) konkrétny dodávateľ, ktorého zmluvné dokumenty, ako aj ďalšie so zmluvou súvisiace dokumenty alebo praktiky sú predmetom kontroly. Otázne je, či je možné v tomto konaní žalovať aj viac ako jedného dodávateľa, alebo napríklad celú skupinu obchodných spoločností používajúcich rovnaké zmluvné dokumenty alebo využívajúcich rovnaké praktiky voči spotrebiteľom. Domnievame sa, že bude procesne možné žalovať aj viacerých dodávateľov naraz v jednej žalobe, ak je zrejmé, že ide o kontrolu tých istých zmluvných a so zmluvou súvisiacich dokumentov, resp. vnútroorganizačne predpísaných postupov na konanie so spotrebiteľmi. V taktom prípade by zrejme išlo o nerozlučné spoločenstvo, keď by rozsudkom mohli byť zaviazaní viacerí žalovaní spoločne.¹⁴⁾ Vo výsledku však tento postup nemusí byť efektívny, keďže by muselo ísť o veľmi špecifický prípad. Ak by teda chcel žalobca namietať podmienky alebo správanie aj ďalšieho dodávateľa, bolo by vhodné, aby tak urobil v samostatnej žalobe. Nevylučujeme ani to, že by žalovaným mohlo byť podnikateľské združenie. Môže nastať situácia, keď podnikateľská asociácia vypracúva vzorové dokumenty pre svojich členov, hoci ona sama so spotrebiteľmi do vzťahu nevstupuje, no je predpoklad, že takéto podmienky môžu v budúcnosti spôsobiť značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi spotrebiteľmi a dodávateľom, resp. dodávateľmi. Nemalo by byť dôležité, či členovia tieto vzorové podmienky následne upravovali, alebo ich prispôsobovali na okruh ich zákazníkov. Súd by už posúdením vzorových podmienok mohol zabezpečiť spotrebiteľom ochranu ešte pred ich samotným vstupom do právneho vzťahu s dodávateľom, čím by sa mal naplniť účel abstraktnej kontroly. Pojem dodávateľ na účely § 301 CSP tak navrhujeme vykladať širšie, ako je obvyklý význam tohto pojmu (§ 52 ods. 3 OZ).

Aktívne procesne leg