Vplyv zániku strany (účastníka konania) na rozhodnutie o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení alebo majú tieto opatrenia osobný charakter?

Na ďalších riadkoch sa pokúsime analyzovať zaujímavý aspekt súčasnej právnej úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení, ktoré od 1. júla 2016 nahradili inštitút predbežných opatrení, ku ktorému sa dosiaľ žiadna aktuálna publikácia, a to či už monografická¹⁾ alebo komentárová²⁾, týkajúca sa civilného procesu, bližšie nevyjadrila. Vyplýva to zrejme z toho, že právna verejnosť vnímala právnu úpravu tohto inštitútu pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") ako dostatočnú, a to aj napriek tomu, že v minulosti už bolo možné zaregistrovať náznaky otázok týkajúcich sa ich charakteru.

Účelom tohto príspevku nebude komplexná analýza inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení, čo pochopiteľne vzhľadom na jeho limitovaný rozsah ani nie je možné a ani potrebné. Radi by sme však poukázali, podľa nášho názoru, na vákuum právnej úpravy inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení a rozprúdili tak k uvedenej problematike odbornú diskusiu, ktorá by dala na dané vákuum odpoveď.

Hneď na úvod si dovoľujeme čitateľa upozorniť, že závery a úvahy, ktoré sa v tomto článku vzťahujú na pojem "neodkladné opatrenie" sú v zásade aplikovateľné aj na zabezpečovacie opatrenie, ak v jeho texte nie je uvedené inak.

Pojem "Predbežné opatrenie" je pritom v texte príspevku použitý len v záujme dodržania pôvodnej zákonnej terminológie, keďže Civilný sporový poriadok už tento termín nepozná. Obsah, účel a účinky predbežného opatrenia sú však zhodné s inštitútom neodkladných opatrení podľa Civilného sporového poriadku. Tam, kde sa v texte článku uvádzajú pojmy "strana", "žalobca" a "žalovaný", rozumejú sa nimi aj ekvivalentné termíny "navrhovateľ", odporca" a "účastník konania" v terminológii zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj "CMP"), ak nie je v texte príspevku výslovne uvedené.³⁾

Ako už naznačuje názov tohto príspevku, na podklade reálneho prípadu z praxe sa v ňom budeme zaoberať vplyvom úmrtia a mutatis mutandis aj zániku strany sporu podľa Civilného sporového poriadku (účastníka konania v mimosporovom konaní), ktorým bola právoplatným súdnym rozhodnutím o neodkladnom opatrení uložená určitá povinnosť alebo obmedzenie na právach.

V tomto článku máme zámer skúmať, či vzhľadom na platnú právnu úpravu možno bez ďalšieho ustanovenia Civilného sporového poriadku o záväznosti rozsudku aplikovať aj na neodkladné opatrenia alebo či tieto majú výlučne osobný charakter, a teda sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé na ich vylúčenie zo všeobecného princípu procesného nástupníctva v civilnom konaní.

Hoci pojem osobný charakter neodkladného (predtým predbežného) opatrenia sa v odbornej literatúre ani judikatúre osobitne nespomína, na účely tohto príspevku pôjde o kľúčový pojem. Žiada sa preto hneď na úvod vysvetliť, čo si pod týmto termínom v kontexte našich myšlienkových pochodov vysvetľujeme. budeme na účely tohto článku rozumieť záväznosť právnych účinkov vyplývajúcich z rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení len vo vzťahu k určitému povinnému subjektu, ktorý má osobitné postavenie alebo status⁴⁾ alebo ktorého konanie bolo dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti považujeme za potrebné hneď v úvode príspevku zdôrazniť, že na právne závery formulované v ďalšom texte nebude mať, podľa nášho názoru, vplyv skutočnosť, či pôjde o neodkladné opatrenie nariadené v sporovom alebo mimosporovom konaní.

Skutkový stav modelového prípadu, vychádzajúceho z praxe, na základe analýzy ktorého chceme formulovať náš názor, bol nasledovný. Na okresnom súde sa ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj "OSP") medzi žalobcom a žalovaným viedol niekoľko rokov spor o zaplatenie finančnej sumy. Právne dôvody tejto žaloby sú na účely tohto príspevku irelevantné. Navrhovateľ podal v rámci prebiehajúceho súdneho konania návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stotožnil, keďže mal za preukázané, že žalobca osvedčil obavu, že by súdny výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený, pretože Na podklade takto osvedčenej obavy o súdny výkon rozhodnutia bolo voči žalovanému okresným súdom nariadené predbežné opatrenie. Ním bola žalovanému ako účastníkovi konania v merite veci, a zároveň vlastníkovi nehnuteľností uložená povinnosť (podrobne špecifikovanými) (na účely ďalšieho textu aj "Predbežné opatrenie").

Takýchto prípadov je na všeobecných súdoch mnoho, takže v súdnej praxi ide o pomerne bežnú procesnú situáciu. Žalovaný sa v našom prípade voči nariadenému Predbežnému opatreniu neodvolal⁵⁾, v dôsledku čoho toto rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť. Takýto stav pretrvával niekoľko rokov, no počas prvostupňového konania odporca zomrel.

Zákonný dedič, ktorý následne po ukončení dedičského konania nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti postihnuté Predbežným opatrením a ktorý sa z titulu univerzálnej sukcesie zároveň stal aj jedným z účastníkov konania na strane pôvodného žalovaného v konaní o zaplatenie pohľadávky (t. j. vo veci samej), podal na príslušnom súde návrh na zrušenie Predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 OSP. Tento návrh sa opieral najmä o právnu argumentáciu . Navyše, k univerzálnej sukcesii došlo v dôsledku skutočnosti nezávislej od vôle dedičov.