K vybraným otázkam nariaďovania zabezpečovacích opatrení a ich vzťah k insolvenčnej situácii dlžníka

Rekodifikácia civilného procesu v roku 2015 priniesla do právneho poriadku implementáciu dôležitých procesných inštitútov, cielených najmä na zníženie transakčných nákladov ¹⁾ strany, ktorá sa domáha priznania svojho práva. Medzi týmito inštitútmi sa vyníma zabezpečovacie opatrenie. Sústredenému pozorovateľovi nemôže ujsť, že v slovenskej verzii je zabezpečovacie opatrenie v legislatívnom vyjadrení poňaté značne všeobecne a preto rozhodovanie o ňom bude predstavovať určitú výzvu. Osobitné otázky pre judikatúru stavia insolvenčná situácia niektorej zo strán, špecificky toho, koho majetkovej podstaty sa zabezpečovacie opatrenie týka. To platí nielen pre súd, ktorý zabezpečovacie opatrenie nariadil, ale aj pre súd, ktorý insolvenčné, prípadne predinsolvenčné konanie vedie. Nie je úplne zrejmé, ktorý z nich vyrieši právnu otázku, ktorá nie je legislatívne vyriešená jednoznačne a síce, či sa zabezpečovacie opatrenie voči iným veriteľom dlžníka presadí tak, že založí prioritu na uspokojenie nároku veriteľa, ktorý sa zabezpečovacieho opatrenia domohol. Aktu použijeme špecifické pojmoslovie insolvenčného práva, v hre je tzv. právo veriteľa na oddelené uspokojenie.

Pri našich úvahách budeme vychádzať z dvoch predpokladov.

Podľa prvého z nich, všeobecne koncipované inštitúty, aplikované veľkým počtom súdov a sudcov, môžu mať potenciál zvyšovať právnu neistotu. Tento stav budeme vnímať prinajmenej dovtedy, kým nedôjde k podrobnejšiemu vyjasneniu predpokladov ich aplikácie, resp. kým trhoví aktéri riziká z ich existencie neabsorbujú. Inak povedané, novou legislatívou cielené zníženie transakčných nákladov môže, minimálne dočasne, mať aj opačný efekt.

Druhý predpoklad vychádza z toho, že účinky insolvenčného práva sa neobmedzujú len na obdobie po zistení úpadku dlžníka (súdom). Niektorým z účinkov je opodstatnené priznať predbežný účinok (nem. e Vorwirkung). O predbežnom účinku insolvenčných pravidiel prebieha, minimálne v nemeckej judikatúre, dôležitá diskusia. ²⁾  Koncept predbežného a postupného presadzovania sa právnych pravidiel vopred nie je neznámy ani právu Európskej únie. Súdny dvor už vo veci  ³⁾  ukázal, že predbežný účinok niektorých pravidiel môže existovať, hoci išlo o smernicové pravidlá. Nevyhol sa následnej kritike. ⁴⁾

Ak by sme sa na účinky zistenia úpadku dlžníka pozerali tradičným (normatívnym) spôsobom, ustálili by sme, že im nemožno priznať žiaden predbežný účinok, ibaže ho zákon výslovne predvída. Túto spätnú extenziu účinkov zákon výslovne predvída viac-menej len pri Pauliánskych žalobách. ⁵⁾  Sme však presvedčení, že pri účinkoch zistenia úpadku je potrebné používať najmä ekonomickú analýzu práva a účelový výklad právnych pravidiel. Pri ekonomickej analýze práva sú vnímateľné vzájomné vzťahy veriteľov už v okamihu úpadku dlžníka, ich extenzia sa tiahne dokonca už do situácie hroziaceho úpadku dlžníka. ⁶⁾  Pôvod tohto pohľadu nájdeme v americkom insolvenčnom práve. S veľkou mierou zjednodušenia tak na vznik insolvenčnej podstaty môžeme nahliadať podobnou optikou ako na vznik právnickej osoby. ⁷⁾  Vzniku bude prirodzene predchádzať tradične založenie. V našich predstavách si založenie typicky spájame s nejakým formálnym aktom, akým je napr. podpísanie spoločenskej zmluvy. V prípade insolvenčnej podstaty sa však žiadneho formálneho aktu nedočkáme. Práve naopak, je typické, že správca prvky zakladateľského dokumentu v spolupráci so správcom dopĺňa. ⁸⁾  Túto ideu sme vyjadrili už skôr, pričom za zaväzovací dôvod pre zaviazanie ešte pred zistením úpadku sme považovali kvázi-kontrakt. ⁹⁾  Táto idea bude ovplyvňovať aj naše úvahy, pokiaľ ide špecificky o zabezpečovacie opatrenia.

Viac svetla do vzťahu zabezpečovacích opatrení a úpadku dlžníka priniesol nedávno tretí senát Ústavného súdu SR. ¹⁰⁾  Na jeho stručnú argumentáciu nadviažeme a pokúsime sa ju obohatiť. Podľa nás, vedie k adekvátnym záverom. Dovolíme si zároveň priniesť praktické riešenia pre otázky, na ktoré v akademickom komentári ¹¹⁾  snáď len nezostal priestor. Zároveň tým nadviažeme na skoršiu diskusiu o zabezpečovacích opatreniach, ¹²⁾    a teda aj na "pokus konštruovať argumenty sociálneho účelu zabezpečovacích opatrení". ¹³⁾  Pomôžeme si pritom najmä nemeckou a švajčiarskou právnou úpravou, ktoré s porovnateľnými inštitútmi pracujú dlhodobo.