Svetová zdravotná kríza súvisiaca so šírením choroby COVID–19 zasiahla nielen život každého z nás, ale aj naše práva a povinnosti v právnom slova zmysle. Práve preto na túto situáciu reagoval aj zákonodarca prijatím zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii (ďalej aj „zákon o mimoriadnych opatreniach“), v ktorom sa snaží upraviť práva a povinnosti ich nositeľov. Zákonodarca touto legislatívnou zmenou smeruje jednak k ochrane zdravia nositeľov týchto povinností, ale zároveň sleduje tým aj to, aby splnenie určitých povinností nebolo pre ich nositeľov príliš veľkou záťažou, resp. aby aktuálna situácia nemohla byť zneužitá na úkor spravodlivého a rozumného výkonu práva. Článok sa zaoberá tými ustanoveniami nového zákona, ktoré súvisia s civilným právom procesným. Podrobuje ich analýze, upozorňuje na výkladové problémy, prípadne ponúka výkladové možnosti.
1. RELEVANTNÉ PRÁVNE PREDPISY A ĎALŠIE NORMY
Procesné práva a povinnosti strán a súdov v čase zdravotnej krízy súvisiacej so šírením choroby COVID-19 upravuje a modifikuje primárne zákon o mimoriadnych opatreniach, ktorý je účinný dňom jeho vyhlásenia, t. j. od 27. marca 2020.
Pre civilný proces sú relevantné najmä ustanovenia upravujúce plynutie hmotnoprávnych lehôt na uplatnenie práva na súde (§ 1 zákona o mimoriadnych opatreniach), plynutie procesných lehôt (§ 2 zákona o mimoriadnych opatreniach), konanie súdnych pojednávaní (§ 3 zákona o mimoriadnych opatreniach) a priebeh exekučných konaní (§ 7 zákona o mimoriadnych opatreniach). V tomto príspevku sa však budeme venovať aj ďalším otázkam, ktoré s civilným procesom súvisia a môžu mať vplyv na právnu prax. V predmetnom článku sa nevenujeme zmenám v konkurznom práve, pretože v tejto oblasti sa aktuálne pripravujú nové opatrenia, okrem tých, ktoré už obsahuje zákon o mimoriadnych opatreniach.
Do procesných práv a povinností strán, resp. účastníkov súdnych konaní môžu zasahovať rôzne
opatrenia
, napríklad opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia z 15. marca 2020, č. OLP12595/2020 alebo opatrenia prijaté na krízovom štábe Ministerstva spravodlivosti SR.
1)
Stavovské organizácie vydávajú
stanoviská
, pričom je potrebné upozorniť, že tieto nemajú záväzný charakter, napríklad Stanovisko pracovnej komisie Slovenskej advokátskej komory pre rodinné právo k realizácii striedavej osobnej starostlivosti a styku rodičov s deťmi vo vzťahu k šíreniu vírusu COVID-19. Relevantné sú aj rôzne
oznámenia,
napríklad oznámenie ministerky spravodlivosti k výkladu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia z 15. marca 2020, č. OLP12595/2020, ktoré môžu adresátov usmerniť pri výklade jednotlivých záväzných opatrení.2. HMOTNOPRÁVNE LEHOTY
Zákon o mimoriadnych opatreniach v § 1 modifikuje plynutie hmotnoprávnych lehôt nasledujúco:
"Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona."
Z uvedeného vyplýva, že ide o lehoty premlčacie a prekluzívne, v rámci ktorých môže nositeľ tohto práva uplatniť svoje právo na súde. Z doslovného znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že
nepôjde
o také premlčacie alebo prekluzívne lehoty, ktoré slúžia na uplatnenie práva
u inej osoby
[napr. uplatnenie vady veci u predávajúceho podľa § 599 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ"), uplatnenie vady u zhotoviteľa podľa § 649 OZ, doručenie výpovede z nájmu bytu podľa § 710 OZ, právo požiadať o zvolanie valného zhromaždenia a povinnosť zvolať ho podľa § 129 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj "Obchodný zákonník" alebo "OBZ") a pod.]. To isté platí aj pre lehoty na uplatnenie práva
na orgáne verejnej správy
(napr. podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor v zmysle § 47 OZ). Je otázne, či zákonodarca nemal v úmysle upraviť prerušenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré sa týkajú uplatnenia práv v súkromnoprávnych vzťahoch aj u inej osoby alebo na orgáne verejnej moci. Dôvodová správa skôr nasvedčuje prerušeniu plynutia lehôt nielen vo vzťahu k súdom, keďže vyznieva pomerne všeobecne.
2)
Na riešenie uvedeného problému sa ponúka argument
a fortiori
(konkrétne
a maiori ad minus
), podľa ktorého ak zákonodarca mienil prerušiť plynutie premlčacích lehôt vo vzťahu k uplatneniu práva na súde, o to viac (resp. určite) možno predpokladať, že mienil prerušiť plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt aj vo vzťahu k uplatneniu týchto práv u tretích osôb alebo na orgáne verejnej moci. Je otázne, či sa súdy pri výklade tohto ustanovenia budú riadiť týmto argumentom alebo sa vo vzťahu k naznačenému problému budú držať striktne jazykového výkladu, prípadne použijú iné výkladové metódy, napríklad argument z mlčania (
argumentum e silentio legis
), podľa ktorého v prospech určitého interpretačného záveru totiž možno dôvodiť aj tým, čo zákon
nehovorí.
3)
Možno preto predpokladať, že tento nedostatok bude v praxi spôsobovať vážne problémy.Zákonodarca plynutie lehôt v tomto ustanovení obmedzuje len na lehoty ustanovené predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch
, t. j. pôjde najmä o lehoty ustanovené v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine, zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, prípadne v ďalších právnych predpisoch, napríklad zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a iné. Zákonodarca však voľbou pojmu "súkromnoprávny vzťah" vytvoril priestor pre polemiku, ktoré vzťahy do tejto kategórie spadajú a ktoré už nie. Treba povedať, že odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoduchá a jednoznačná.
4)
Na druhej strane treba pripustiť, že zákonodarca použil pojem, ktorý nie je v slovenskej legislatíve neznámy. Používa ho napríklad zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") v § 3, podľa ktorého
"súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány".
V praxi sa už v súvislosti s právomocou civilných súdov prejednať konkrétnu vec vyskytli problematické spory,
5)
avšak je otázne, či je možné tieto výkladové problémy úplne eliminovať a tento pojem nahradiť iným, lepším.Pokiaľ ide o samotné plynutie hmotnoprávnych lehôt, v zmysle uvedenej úpravy zákona o mimoriadnych opatreniach platí, že:
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) lehoty, ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Ad a) Lehoty, ktoré mali uplynúť po 27. marci 2020
Uvedené ustanovenie sa týka lehôt, ktoré mali uplynúť v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. od 27. marca 2020.
6)
Pre tieto lehoty platí, že
neplynú v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020.
Inak povedané, toto obdobie sa do plynutia lehôt nezapočítava. Ako príklad možno uviesť nasledujú