Cieľom článku je prezentovať procesnoprávne úvahy na tému zneužitia práva, ktorého schopnosti korgovať ničím nelimitovaný výkon procesných práv majú potenciál stať sa aktuálnymi v judikatúre súdov Slovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva v procesnoprávnom chápaní má schopnosť regulovať akúkoľvek procesnoprávnu situáciu, pričom jeho aplikabilita ukazuje široké argumentačné základy.
The aim ofthe presented article is to present the author's thoughts and knowledges about the procedural abuse ofrght, because ofits procedural features to limitation of the unlimited exercise of procedural rghts has potential to be the actual part of the court decisions. The prohibition of abuse of right in it's procedural features has efficiency to regulate whicheverprocedural situation, while it's applicability shows the wide argumentation background.
ČOLLÁK, J.: Procesnoprávne zneužitie práva: vlastnosti, aplikácia a následky v civilnom súdnom procese (2. časť); Justičná revue, 72, 2020, č. 12, s. 1463 - 1485.
"Zamedziť neznamená poprieť. Zamedziť znamená nepriznať právne účinky v určitej oblasti práva, súdny proces nevynímajúc, čo v sebe logicky implikuje prehru a neúspech - prehru a neúspech toho - kto právo vykonáva, resp. zneužíva."
V JUDIKATÚRA SÚDOV A NÁSLEDKY ZNEUŽITIA PRÁVA
V prvej časti predkladaného článku (publikovanej v Justičnej revue č. 11/2020) sa komentované rozhodnutie súdu venovalo posúdeniu vylúčenia podielového spoluvlastníka z užívania nehnuteľnosti ako zneužitiu práva, pričom NS ČR uviedol:
"Jednání, které je šikanózní anebo které je zneužitím práva, platný ObčZ výslovně nepostihuje; takové jednání je však v rozporu s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 ObčZ), a proto mu lze za podmínek v tomto ustanovení uvedených
(Zvýraznenia v citáciách tohto článku vyznačil autor, J. Č.)odepřít ochranu.
1)
To, zda jde o jednání v rozporu s dobrými mravy, je
otázkou právní
, je-jíž posouzení vyplývá ze zjištěných skutkových okolností. Posoudí-li soud prvního stupně na základě správě zjištěného skutkového stavu jednání účastníka nesprávně jako jednání v rozporu s dobrými mravy, může se odvolací soud od této právní kvalifikace odchýlit, aniž by musel provádět další dokazování. Odvolací soud sice nadbytečně konstatoval, že v důsledku postupu žalovaných vznikla žalobkyním značná újma, toto konstatováníje však pro posouzení věci nevýznamné
2)
"Z uvedeného plynie záver, že
(6) posúdenie zneužitia práva je právne posúdenie
, pričom toto posúdenie môže byť v zmysle uvedeného logicky - iné na súde prvej inštancie, a iné na funkčne príslušnom odvolacom súde. Ak je však východiskom to, že judikatúra súdov a aj právna teória pracujú s následkom zneužitia hmotného práva
(napr. neoprávnené získanie daňovej výhody, zneužitie práv spoločníka spoločnosti, zneužitie námietky premlčania a pod.)
vo forme nepriznania práva, a ak platí, že tohto práva sa môže subjekt domáhať aj súdnou cestou, potom z toho vyvstáva, že následkom hmotnoprávneho zneužitia práva bude procesno-právny následok-zamietnutie žaloby. V čom nám však potom zákonodarca
"rozšíril"
možnosti argumentácie, ak do samotného CSP inkorporoval
"procesnoprávny"
zákaz zneužitia práva? Podľa nášho názoru,
(7) zákaz procesnoprávneho zneužitia práva dáva možnosti argumentácie vo forme korekcie následkov existencie - a vykonania procesnoprávneho úkonu v prípade, ak by sa hmotnoprávne zneužitie vyargumentovať nedalo, ale priznanie právnej ochrany subjektu vykonávajúceho konkrétny procesnoprávny úkon by sa javilo konajúcemu sudcovi ako príliš tvrdé, zneužívajúce
.
Ad absurdum
by sme radi položili otázku už čiastočne rozoberanú v prvej časti článku - môže subjekt zneužiť právo podaním žaloby, hoci sa po hmotnoprávnej stránke javí jeho konanie
(iniciovanie sporu, pozícia dominus litis)
ako zákonné a možné?ZNEUŽITIE PRÁVA PODAŤ ŽALOBU
Máme jednoznačne taký názor, že
ak CSP pracuje s možnosťou postihu procesnoprávnych úkonov vo forme nepriznania právnej ochrany
(cit.: nepožíva právnu ochranu)
vykonávanému právu, potom (8) možno toto nepriznanie právnej ochrany aplikovať na každý procesnoprávny úkon, vrátane podaní vo veci samej, ako aj v rozsahu podaní, ktoré nie sú podaním vo veci samej
. Potvrdzuje to aj identifikovaná judikatúra vo veciach posudzovania nárokov plynúcich z nájomného vzťahu:
Uplatňovanie nájomného samostatnými žalobami za každý jednotlivý mesiac môže byť zneužitím práva
3)
. Prípadom abuzívneho správania účastníka občianskeho súdneho konania je aj podávanie šikanóznych žalôb o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zámerom žalobcu v tomto prípade však nie je nastoliť stav, aby bol zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti, ale poškodiť žalovaného tým, že mu fakticky obmedzí disponovanie s predmetnou nehnuteľnosťou. Dôsledkom začatia konania o takejto žalobe je totiž vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľností, že o danej nehnuteľnosti je vedené konanie, ktoré môže viesť k zmene osoby jej vlastníka. Vyznačenie takejto poznámky pritom v praxi vlastníka nehnuteľnosti výrazne limituje, pokiaľ ide o disponovanie, pretože prípadný nadobúdateľ je po dobu trvania zápisu tejto poznámky v právnej neistote o tom, či je zapísaný vlastník skutočným vlastníkom nehnuteľnosti alebo nie.
4)
Šikanózny výkon práva
, prejavujúci sa podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva,
má
vo výnimočnom prípade
za následok absenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Možnosť zneužiť právo podaním žaloby bola identifikovaná NS ČR, keď posudzoval právnu súladnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva na základe argumentácie o vydržaní -
Určení vlastnictví nemovitosti slouží zásadně k odstranění právní nejistoty, popřípadě k uvedení stavu zápisu v ka tastru nemovitostí do souladu se skutečným právním stavem. Žádná nová práva a povinnosti se jím nezakládají Požadavek na takovéto určení tedy zpravidla nelze považova t za zneužití práva, nejsou-li zjištěny mimořádné okolnosti svědčící pro takový závěr. Pouhá skutečnost, že domnělý vlastník ztratí vlastnictví, které ve skutečnosti nikdy nenabyl, nebo že žalobce uplatnil své právo na určení ze zákona vzniklého vlastnictví se značným prodlením takovými okolnostmi nejsou.
5)
Zjednodušením tohto prístupu k argumentácii uveďme, že
procesno-správny zákaz zneužitia práva dokáže limitovať podania vo veci samej, a to vrátane žaloby alebo iného podania - teda aj podania, ktoré nie je podaním vo veci samej, ktorým je iniciované civilné sporové, mimo-sporové alebo správne súdne konanie.
Rešpektované publikácie,
de facto
sa venujúce konaniu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a jeho procesualistickému významu, a to jednak(i)
kolektívu autorov M. Lalíka T. Lalík
6)
, či
(i)
J. Drgonca
7)
, v rozsahu, v akom sa v zmysle skôr uvedeného uvažuje o zneužití podania - o zneužití podania návrhu na začatie konania, sťažnosti a pod. - o známom a nami preskúmanom rozsahu však bližšie nepojednávajú.
Vnímanie problematiky zneužitia podania ústavnej sťažnosti však v judikatúre Ústavného súdu SR možno nájsť, a to skrze iné inštitúty. Ústavný súd Slovenskej republiky identifikoval zneužitie práva na podanie ústavnej sťažnosti, a to skrze jej jediný účel, ktorým bolo prekročenie hraníc normálnej kritiky súdov a ich urážanie -
"Podanie sťažovateľa... obsahovalo urážlivé výroky na adresu súdu, na sudcovský stav, bolo dehonestujúce a obsahovalo neopodstatnené obvinenia s náznakom kriminálnej činnosti súdu", a teda "správanie sťažovateľa. možno označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Pri predbežnom prerokovaní opakovane podanej sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že aj táto obsahuje hrubo urážlivé výroky, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia adresované v tomto prípade ústavnému súdu. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ svojimi výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo urážal ústavný súd, čo je v rozpore s princípom zachovávania elementárnej úcty k jeho sudcom. Taktiež správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je znevážiť samotný ústavný súd, možno označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva"
8)
(obdobne pozri: US SR, sp, zn. III. ÚS 193/2010-7: zneužitie práva: zneužitie práva na podanie sťažnosti ak cieľom sťažovateľa je uškodiť reputácii druhého účastníka konania.).
Vo vzťahu k následkom zneužitia práva "podať sťažnosť" je potrebné povedať, že v oboch prípadoch US SR judikoval nález, ktorým sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. S týmto prístupom možno polemizovať, pretože korekcia zneužitím práva hovorí pri zneužití žalobného práva o tom, že žalobca splnil všetky predpísané náležitosti, ktoré mal, avšak-po meritórnom posúdení dochádza k vyhodnoteniu veci samej po tej stránke, že žalobcovi - v tomto prípade sťažovateľovi - súd neprizná právo na ochranu, to znamená, že neuspel v spore/v konaní pred ústavným súdom v konkrétnom konaní.SÚDIVOSŤ
Ústavný súd Slovenskej republiky sa podstatným spôsobom vyjadril aj k pokute za súdivosť a jej spojitosti so zneužitím akéhokoľvek procesnoprávneho inštitútu. Nález ÚS SR zo dňa 17.1.2019, sp. zn. IV. ÚS 562/2018-34 uvádza, že Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už akcentoval, že povinnosťou všeobecného súdu je interpretovať a aplikovať príslušné ustanovenia civilného kódexu
(vsúčasnosti CSP;pozn. aut.)
v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu takým spôsobom, aby nedošlo k obmedzeniu tohto základného práva bez zákonného podkladu
(sp. zn. II. ÚS 374/06).
Z toho teda vyplýva, že výklad a používanie ustanovení Civilného sporového poriadku, vrátane ustanovení upravujúcich sankčné postihy za zneužitie práva, musia v celom rozsahu rešpektovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže súdivosť možno charakterizovať ako bezúčelové, formálne a zjavne bezúspešné uplatňovanie "práva"
9)
a s prihliadnutím na skutočnosť, že
(9) zmyslom pokuty za súdivosť je trestanie zneužitia právnych prostriedkov
, možno