Príspevok sa venuje otázke, čo je arbitrárne právne posúdenie, aký je jeho vzťah k nesprávnemu právnemu posúdeniu, a tomu, či je arbitrárne právne posúdenie vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Jeho ambíciou je zodpovedať na otázku, či je potrebné arbitrárne právne posúdenie namietať ako prvý dovolací dôvod podľa § 431 CSP alebo ako druhý dovolací dôvod podľa § 432 CSP, teda ako nesprávne právne posúdenie. Zodpovedanie uvedených otázok má praktický dopad a môže uľahčiť a najmä zjednotiť posudzovanie prípustnosti dovolania dovolateľmi, ako aj dovolacím súdom. Nakoniec to má význam aj pre ústavný súd, ktorý v rámci posudzovania prípustnosti ústavnej sťažnosti skúma vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov v rámci všeobecného súdnictva.
Podnetom na napísanie tohto článku boli tri dilemy.
Prvou je dilema o tom, čo vlastne znamená arbitrárne právne posúdenie.1 Tento pojem sa používa často, v rôznych významoch a rôznych súvislostiach; dá sa povedať, že je už akousi slovnou barličkou pre pomenovanie niečoho negatívneho.2
Druhou je dilema o tom, aký vzťah má arbitrárne právne posúdenie k nesprávnemu právnemu posúdeniu a do akej miery sa tieto pojmy prelínajú a odlišujú.
Treťou je dilema o tom, či sa má arbitrárne právne posúdenie namietať ako vada zmätočnosti podľa § 431 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP (ako prvý dovolací dôvod) alebo ako nesprávne právne posúdenie podľa § 432 v spojení s § 421 CSP (ako druhý dovolací dôvod).
Zodpovedanie týchto otázok má význam nielen pre advokátov pri koncipovaní dovolaní, ktorí túto otázku riešia pri skúmaní prípustnosti dovolania (§ 420 CSP totiž vymedzuje rozhodnutie, ktoré možno dovolaním napadnúť inak ako § 421 CSP3), ale aj v súvislosti s povinnosťou vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky v rámci všeobecného súdnictva, pokiaľ sa chcú neskôr domáhať ochrany na ústavnom súde. Zodpovedanie týchto otázok je relevantné aj pre dovolací súd, ktorý posudzuje prípustnosť dovolania, pričom treba dodať, že podmienky prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP sa líšia, a preto by malo byť jasné, pod aký dôvod prípustnosti arbitrárne právne posúdenie spadá. A nakoniec to má význam aj pre ústavný súd, ktorý pri posudzovaní prípustnosti ústavnej sťažnosti skúma práve to, či sťažovateľ vyčerpal aj dovolanie ako do úvahy prichádzajúci mimoriadny opravný prostriedok.
1. Čo je arbitrárne právne posúdenie?
Pojem „arbitrárne rozhodnutie“ alebo „arbitrárne právne posúdenie“ sa v právnej praxi, ale aj v právnej teórii používa pomerne často. Používa sa v rôznych významoch, často ako určité univerzálne pomenovanie rozhodnutia alebo právneho posúdenia, s ktorým nemožno súhlasiť. Arbitrárne je teda niečo nežiaduce a zlé.
Keďže neexistuje legálna definícia tohto pojmu, pri hľadaní jeho obsahu sa oprieme o súdnu judikatúru. Pomerne ucelenú definíciu môžeme nájsť v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 51/2020 z 9. 6. 2020 (bod 37):4 „O arbitrárne rozhodnutie ide vtedy, ak je svojvoľné. Arbitrárnosť môže mať v súdnych rozhodnutiach rôznu podobu. Môže ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, alebo môže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne.
O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje