Dokazovanie je proces, v ktorom sa v súdnom konaní preukazujú sporné a pre spor významné skutočnosti. V procese dokazovania je nevyhnutné určiť, ktoré skutočnosti má preukazovať ktorá strana. Inak povedané, súd musí mať jasno v tom, ktorú stranu zaťažuje preukázanie ktorej spornej a pre spor významnej skutočnosti. Túto záťaž nazývame dôkazným bremenom. To, že niekto znáša dôkazné bremeno, znamená, že v prípade, ak ho ohľadom určitej skutočnosti neunesie a túto nepreukáže v požadovanej miere, súd ju bude považovať za nepreukázanú. Tiež je nevyhnutné doplniť, že dôkazné bremeno nezaťažuje
en bloc
len žalobcu, ale sa delí medzi obidve sporové strany.V otázke delenia dôkazného bremena platí všeobecné pravidlo, že
každú procesnú stranu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom skutkových predpokladov jej priaznivej právnej normy
. Toto všeobecné pravidlo delenia dôkazného bremena sa uplatní vždy, pokiaľ sa neuplatní niektorá z výnimiek z tohto pravidla.Výnimky umožňujú upraviť delenie dôkazného bremena inak, a to niektorým z týchto spôsobov:
- výslovná zákonná úprava delenia dôkazného bremena,
- vyvrátiteľné zákonné domnienky,
- dôkazné bremeno vytvorené cestou sudcovského dotvárania práva.
Treba dodať, že všeobecné pravidlo delenia dôkazného bremena nie je súčasťou písaného práva, avšak jednoznačne vyplýva z právnej teórie,
1)
ale aj zo súdnej judikatúry (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 38/2015 z 21. 1.