Cieľom článku je prezentovať procesnoprávne úvahy na tému zneužitia práva, ktorého schopnosti korgovať ničím nelimitovaný výkon procesných práv majú potenciál stať sa aktuálnymi v judikatúre súdov Slovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva v procesnoprávnom chápaní má schopnosť regulovať akúkoľvek procesno-právnu situáciu, pričom jeho aplikabilita ukazuje široké argumentačné základy.
The aim of the presented article is to present the author's thougts and knowledges about the procedural abuse ofrght, because ofits procedural features to limitation ofthe unlimited excercise of procedural rights has potential to be the actual part of the court decisions. The prohibition of abuse of right in it's procedural features has eficiency to regulate whichever procedural situation, while it's aplicability shows the wide argumentation background.
ČOLLÁK, J.: Procesnoprávne zneužitie práva: vlastnosti, aplikácia a následky v civilnom súdnom procese (1. časť); Justičná revue, 72, 2020, č. 11, s. 1298 - 1310.
| "Zamedziť neznamená poprieť. Zamedziť znamená nepriznať právne účinky v určitej oblasti práva, súdny proces nevynímajúc, čo v sebe logicky implikuje prehru a neúspech - prehru a neúspech toho - kto právo vykonáva, resp. zneužíva." |
I HMOTNOPRÁVNE PREDPOROZUMENIE MATERIÁLNOPRÁVNEHO KOREKČNÉHO MECHANIZMU AKO ZÁKLAD PROCESNOPRÁVNYCH ÚVAH A NÁSLEDKOV
"Aplikácia zákazu zneužitia práva je interdisciplinárnou - hmotnoprávnou a procesnoprávnou juristickou odvahou prekonávať zažité pozitivistickoprávne a formálnoprávne schémy právneho myslenia."
Takouto záverečnou myšlienkou sme zakončili publikáciu, v ktorej sme sa venovali komplexným otázkam zákazu zneužitia práva prioritne v práve hmotnom, konkrétne občianskom, ako aj obchodnom - so zameraním sa na právo obchodných spoločností s nevyhnutným prieskumom teoretickoprávneho pozadia tohto právneho mechanizmu
2)
. Ak je každé recenzné konanie výberovým konaním na úspešnosť predkladaného článku, malo by byť z jeho obsahu a spôsobu zrejmé, že prináša nové zistenia, minimálne v kontexte svojho spôsobu spracovania prezentovaného predmetu výskumu, alebo v zmysle vzájomných spojovacích prvkov jednotlivých dielčích častí, z ktorého je príspevok "atómovo" vyskladaný. Predmetom predkladaného príspevku nie je zámer venovať sa otázke zneužitia práva a jeho súvisiaceho zákazu v oblasti hmotného práva, avšak - považujeme za potrebné v minimálnom rozsahu poukázať na jeho základné teoretickoprávne a hmotnoprávne východiská, keďže hmotnoprávne podhubie - ako budeme môcť vidieť - má veľakrát následky v procesnom práve.V. Knapp uvádza, že
"... skúsenosti ukázali, že právo sa dá zneužiť, tzn. vykonať ho k právom neodôvodnenej ujme niekoho iného alebo k ujme spoločnosti, ako aj (...) zneužitím práva je správanie sa zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý výsledok nedovolený
3)
".
Historický vývoj úvah nad možnosťou zneužitia práva
4)
, ktorým predchádzali historické diskusie prameniace z diverzity medzi sociologickou koncepciou vnímania výkonu subjektívnych práv - a pozitivistickou koncepciou, inak povedané, názorové rozdiely medzi Louisom Josserandom a Marcelom Planiolom v 19. storočí, ktoré boli ovplyvnené kodifikačnými posunmi písaného práva zo začiatku tohto storočia, musíme ponechať stranou, avšak môžeme zjednodušene záverovať, že prístup
"neminem laedit"
ustúpil sociologickému určeniu subjektívnych práv, ich účelu, určeniu a vnímaniu tretích osôb vrátane ich komplexného postavenia pri výkone subjektívneho práva. Pri spätnom pohľade pred uvedené obdobie môžeme konštatovať, že inštitút zákazu zneužitia práva zažil istý vývoj aj v stredoveku - pramienac z úvah nad možnosťou zneužívania vlastníckeho práva vo forme práva stavby. Jeho nízky výskyt v tomto období možno zjendodušene označiť aj ako následok jeho predošlej neexistencie, keďže v rímskom práve možno vystopovať iba náznaky korekčných klauzúl, ktoré niesli len niektoré prvky ponašom chápaného zákazu zneužitia práva, avšak bez explicitného pomenovania zneužitia práva a jeho zákazu ako právneho inštitútu
5)
.Bez snahy o terminologický exkurz pokusov o vymedzenie zneužitia práva, ktorý sme už vykonali v skôr citovanej publikácii, zovšeobecnením môžeme uviesť, že
zákaz zneužitia práva je ako právny inštitút zameraný na limitáciu - korekciu ničím nelimitovaného výkonu subjektívnych práv
, a to práv relatívnych alebo absolútnych. Zákaz zneužitia práva je klasická súkromnoprávna zásada, keďže ťažisko zneužitia subjektívnych práv je nepochybne v súkromnom práve, aj keď v jednotlivostiach nemožno celkom vylúčiť prípady zneužitia subjektívnych práv ani v právnych vzťahoch upravených normami verejného práva
(tzv. verejné subjektívne právo)
6)
.
Inštitút zákazu zneužitia práva je upravený generálne pre oblasť súkromného práva v ustanovení
§ 3 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej aj len "OZ"),
a svoje nadviazania nachádza v jednotlivých právnych odvetviach
(obchodné právo
7)
), daňové právo
8)
, pracovné právo
9)
a pod.).
Ako je to zrejmé z úvodu k tomuto článku, hmotnoprávny výskum skutočne nie je prioritou týchto riadkov. Interdisciplinárnymi otázkami zneužitia práva sme sa okrem už citovanej publikácie zaoberali vo viacerých príspevkoch, zameraných napr. na preskúmanie, aké práva môžu byť zneužívané
10)
, kým môžu byť zneužívané
11)
so zameraním sa na spoločníkov obchodných spoločností
12)
, ale aj na legislatívny vývoj zákazu zneužitia práva
13)
, zneužívanie práva