Zabezpečovacie opatrenia v novom civilnom sporovom procese - vybrané problémy.

The Act No. 160/2015 Coll. Civil Dispute Proceedings Code introduces security measure as a completely new institute of the Slovak procedural law. Systematically, it is included among protective instruments whose primary purpose is to support achieving fundamental objectives of the main adversarial proceedings. Extreme brevity of the regulation does, however, raise several serious and troubling ambiguities, and produce unpredictably varying results even in identical case scenarios, as is already evidenced in the practical application there of by courts of the first instance. This article, therefore, attempts to define the place of security measures in the Slovak legal system and to examine them, particularly, in the context of constitutional limits and distinctive features of similar legalinstitutes. One of its main intentions is to review admissibility of analogy in gap - filling of the regulation in question, as well as define and analyse the limitations thereof. It also raises questions of functions and effects of the encumbrance created by the security measure. Significant attention is paid to examination whether the regulation provides sufficient level of protection to the rights of other subjects directly affected by such a judicially established encumbrance, particularly other creditors of the debtor, who are not participants in the proceedings. In its final chapter, the article aims to formulate a set of recommendations which - given the present state of the regulation of numerous aspects of security measures, or, more precisely, the lack thereof - should be observed in the decision practice.

*-*-*-*-*- *-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
 
                                        Motto:
 
                                        

Praxis sine theoria Sicut coecus media in via ¹⁾ *-*-*-*-*- *-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis upravujúci sporové civilné konanie²⁾ a spolu s dvomi ďalšími rekodifikáciami nahradil Občiansky súdny poriadok,³⁾ ktorý ako generálny predpis upravoval občianske súdne konanie vo všetkých podobách (t.j. konanie sporové, nesporové i konanie vo veciach tzv. správneho súdnictva) po dobu dlhšiu ako päťdesiat rokov. Komparáciou týchto údajov by sa mohlo zdať, že predpis beznádejne zastaraný, ktorý vznikol v úplne inej spoločenskej ére, ustupuje právnej úprave revolučne inej. Tak to však nie je. Primárnym dôvodom je, že počet novelizácií Občianskeho súdneho poriadku sa od jeho prijatia priblížil k číslu 100, teda aj predpis, ktorý nadobudol účinnosť v polovici 60. rokov musel reflektovať, že spoločenská a sociálna realita determinuje obsah právneho poriadku (a nie naopak). Dôsledkomu vedeného je (nie revolučný) charakter nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku, o čom najlepšie vypovedá priamo jeho dôvodová správa. Tá na mnohých miestach konštatuje, že úprava toho ktorého ustanovenia a v ňom obsiahnutého právneho inštitútu sa osvedčila a v podstate sa preberá bez výraznejších zmien, prípadne ide o zmeny práve evolučného charakteru, reagujúce na poznatky aplikačnej praxe. Otázku, či za takejto situácie, akcentujúc predovšetkým zásady právnej istoty, stability, predvídateľnosti práva a všetky postuláty vyplývajúce z charakteru Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu,⁴⁾ bolo najvhodnejším riešením prijímať nový procesný predpis namiesto relatívne väčšej novely Občianskeho súdneho poriadku, je však pravdepodobne na širšiu diskusiu mimo rámca tohto príspevku.

Rovnocenne bude zaujímavé sledovať, ako prebehne aplikácia ustanovenia zakotvujúceho prakticky neobmedzenú plnú aplikabilitu⁵⁾ - okrem stanovených výnimiek⁶⁾ - Civilného sporového poriadku odo dňa jeho účinnosti, t.j. aj na všetky už prebiehajúce konania, ktoré neboli začaté návrhom podaným podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, opäť vo vzťahu k zmieneným princípom ústavného charakteru, predovšetkým princípom právnej istoty, predvídateľnosti práva a užšie tzv. legitímneho očakávania a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou konceptu materiálneho právneho štátu.⁷⁾

Najmä Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že ochrana tzv. legitímnych očakávaní je zložkou imperatívu právnej istoty.⁸⁾ Autori článku sa preto domnievajú, že prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku nebude možné aplikovať izolovane, bez kontextu s ďalšími právnymi normami v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, osobitne právnymi normami nadzákonného (ústavného) charakteru, ktorých právna sila predurčuje, aby s nimi boli výklad i aplikácia prechodných, aplikačných ustanovení Civilného sporového poriadku plne v súlade. V Ústave Slovenskej republiky je povinnosť ústav o konformného výkladu zakotvená aj explicitne,⁹⁾ bude preto potrebné pozorne sledovať a hodnotiť, najmä ako sa prax vysporiada s legitímnymi očakávaniami účastníkov občianskeho súdneho konania začatého v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcimi sa nepochybne aj toho, v akom type procesu, s akými určujúcimi vlastnosťami a procesnými oprávneniami mala byť poskytnutá ochrana ich ohrozeným alebo porušeným právam, alebo oprávneným záujmom.

Uvedené platí ešte viac v tých nemnohých (ale o to významnejších) prípadoch, keď sú "parametre" Civilného sporového poriadku nastavené výrazne odlišne od predchádzajúcej procesnej úpravy; tu máme na mysli najmä nové prvky reglementácie opravných prostriedkov, ktorými sa limitujú možnosti inštančného prieskumu, a tým aj nápravy. Situácia, keď množstvo rozhodnutí procesného charakteru (procesné rozhodnutia upravujúce vedenie procesu), ktoré však môžu a spravidla aj reálne vyvolávajú závažné dôsledky práve v relácii k zaručeným základným právam na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, sú vylúčené z riadneho aj mimoriadneho prieskumus tým, že prípadná korekcia nesprávnosti zostáva len na Ústavnom súde Slovenskej republiky, podľa názoru autorov veľmi skoro "narazí" na ústavnoprávne a medzinárodnoprávne mantinely. Ochrana ústavnosti navyše nie je len záležitosťou Ústavného súdu, ale primárne úlohou súdnictva všeobecného.¹⁰⁾ Činnosť Ústavného súdu má byť založená na princípe subsidiarity, t.j. jeho právomoc má byť primárne determinovaná okolnosťou, či tu jealebo nie je iný orgán ochrany určený na ochranu základných práv a slobôd, pričom najvýznamnejším orgánom uvedeného typu má byť aj naďalej všeobecný súd. Popri základnej otázke výsledkov testu ústavnosti na novú úpravu preto nemožno ani vylúčiť, že jedným z jej najmarkantnejších dôsledkov bude preťaženie a zahltenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý je materiálne, organizačne aj technicky určený na poskytovanie úplne iného typu právnej ochrany . Vyvoláva tak o. i. riziko reálneho znefunkčnenia činnosti Ústavného súdu, ako aj nemožnosti alebo obmedzení efektívnej materiálnej realizácie práv zaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Jedným zo staronových procesných inštitútov prítomných v novej právnej úprave sú zabezpečovacie prostriedky, pričom ich najtypickejším a najčastejším predstaviteľom budú určite neodkladné opatrenia, ktoré sú až na určité obsahové zmeny nemeritórneho charakteru normatívnym ekvivalentom predbežných opatrení podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.¹¹⁾ Novým typom zabezpečovacích prostriedkov sú však tzv. zabezpečovacie opatrenia, ktoré si v Civilnom sporovom poriadku dokonca "vyslúžili" osobitnú, legislatívno - technicky oddelenú úpravu.¹²⁾ S ohľadom na jej mimoriadnu stručnosť a subsidiárne použitie ustanovení o neodkladnom opatrení¹³⁾ je určite namieste otázka, či bolo takéto vyčlenenie, ktorým boli zabezpečovacie opatrenia nie len pojmovo, ale aj fakticky vyňaté zo všeobecnej kategórie neodkladných opatrení, skutočne potrebné. Túto pochybnosť podčiarkuje aj dôvodová správa k ustanoveniu § 344 Civilného sporového poriadku,¹⁴⁾ z ktorej nie jemožné excerpovať žiadne definičné znaky, ktoré by odôvodňovali potrebu oddeleného prístupu.

Legitímnou je aj pochybnosť, či bolo dôvodné pristúpiť k zásadnej terminologickej obmene a pojem predbežné opatrenie nahradiť pojmom neodkladné opatrenie, najmä ak sa zoberie do úvahy vyššie zmienený fakt, že úprava neodkladných opatrení je v zásade veľmi podobná úprave predbežných opatrení. Rovnako možno argumentovať, že sa postupom času vytvorila značne rozsiahla judikatúra, ktorá zaujala stanovisko k množstvu výkladových a aplikačných problémov, ktoré reálna aplikácia práva v dotknutej oblasti priniesla, a táto bola rovnako kvalitne spracovaná aj v právnej náuke. Samotný Civilný sporový poriadok pritom v čl. 2 ods. 2 zdôrazňuje význam právnej istoty ako stavu, "". Nie je preto zrejmé, prečo sa zákonodarca rozhodol zneistiť aplikabilitu dosiaľ sformulovaných záverov zavedením novej terminológie. Nikdy by sa nemalo technokraticky zabúdať, že právo je záväzné pre každého, pričom práve z tohto dôvodu by malo byť čo najzrozumiteľnejšie, aby štandardný (priemerný, ) adresát právnej normy mohol bez väčších problémov jej obsah akceptovať, pochopiť, či vyložiť tak, aby sa záväzné pravidlo správania premietlo i do jeho reálneho konania v rámci spoločenskej interakcie. Používanie rozdielnych pojmov s relatívne rovnocenným obsahom rozhodne nie je možné označiť za žiaduci jav, naopak, ide o postup s priamym negatívnym dosahom na právnu istotu a predvídateľnosť práva zo strany adresátov právnych noriem.

Dôvodová správa pritom vnáša viac svetla do tejto základnej terminologicko - obsahovej problematiky iba zdanlivo: ".". Venuje sa teda iba minoritnému typu zabezpečovacích prostriedkov, keď odôvodňuje vo vzťahu k exekučnému konaniu, napriek tomu, že pri absolútnej väčšine predbežných opatrení (úplne správne) dochádzalo k ich zániku , na základe zákonom predpokladanej skutočnosti, ktorou bol spravidla úspech alebo neúspech vo veci samej (v rámci ktorej alebo v súvislosti s ktorou bol tento zabezpečovací prostriedok použitý a súdom nariadený).¹⁵⁾ Existoval len minoritný počet nariadených predbežných opatrení, ktoré by mali presah do exekučného konania, čo bol prevažne dôsledok časovej koincidencie spôsobenej "dod