Mechanizmy uplatňovania práva na náhradu jadrovej škody z pohľadu pôvodnej a novej slovenskej zodpovednostnej jadrovej legislatívy a civilného procesu

Aim of this paper is to analyze the procedural aspects of the exercise of the right to compensation for nuclear damage. The right to compensation for nuclear damage is derived from the fundamental questions dealing with nature of the case, jurisdiction, definition of active and passive legitimized participants as well as status of the provider of financial security for nuclear liability in civil proceedings. Detailed explanation of procedural aspects of nuclear damages is followed by an analysis of the substantive provisions of the Vienna Convention on Liability for Nuclear Damage - as an international source of nuclear liability legislation, provisions of the Atomic Act and the new Act on Civil Liability for Nuclear Damage and its Financial Coverage (effective from 1st January, 2016) - as a national source of nuclear liability legislation, which are considered to be the essential prerequisites of decisions relating to the compensation for nuclear damage. The paper also points out the specifics the nuclear liability legislation is dealing with (statutory limitation of the amount of compensation for nuclear damage, absence of distribution mechanisms of available funds etc.) and the court in the decision-making process shall solve.

Zodpovednosť za jadrovú škodu je špecifickým inštitútom deliktného práva, ktorý však vykazuje tak vo vzťahu k všeobecnému deliktnému právu, ako aj vo vzťahu k jadrovému právu viaceré osobitosti odôvodňujúce postavenie týchto zodpovednostných vzťahov.

V rámci všeobecného deliktného práva je osobitné postavenie tohto inštitútu prezentované vylúčením daného druhu zodpovednosti z úpravy všeobecného deliktného práva a kreovaním osobitnej právnej úpravy na úrovni medzinárodného práva (Viedenský dohovor o zodpovednosti za jadrovú škodu?¹⁾ (ďalej ako ) a Spoločný protokol k aplikácii Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru²⁾ (ďalej ako ) ako medzinárodné dohovory, ktorými je SR viazaná v oblasti hmotnoprávnych a procesnoprávnych aspektov náhrady jadrovej škody),³⁾ rovnako ako na úrovni národného právneho poriadku, v rámci ktorého sú do 1. januára 2016 právne vzťahy zodpovednosti za jadrovú škodu začlenené v rámci siedmej časti zákona č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ) a s účinnosťou od 1. januára 2016 v osobitnom zákone č. 54/2015 o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ), ktorý nahradí pôvodnú právnu úpravu zodpovednosti za jadrovú škodu v atómovom zákone.

Odchýlky od všeobecnej právnej úpravy deliktnej zodpovednosti spočívajú predovšetkým v právnom prenesení zodpovednosti na prevádzkovateľa jadrového zariadenia, status ktorého sa odvíja od výsledku povoľovacieho konania Úradu jadrového dozoru SR⁴⁾ (ďalej ako ÚJD SR), ako aj v zákonnej limitácii zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia, vymedzenej osobitne pre jadrové zariadenia na energetické účely a pre ostatné jadrové zariadenia. S limitáciou zodpovednosti úzko súvisí povinnosť prevádzkovateľa zabezpečiť krytie svojej zodpovednosti za jadrovú škodu v súlade s princípom kongruencie (zhody rozsahu zodpovednosti a jej krytia) prostredníctvom poistenia alebo iného druhu finančného zabezpečenia.⁵⁾

Za špecifikum, ktoré do značnej miery ovplyvňuje a v určitom rozsahu zároveň komplikuje riešenie niektorých hmotnoprávnych aspektov náhrady jadrovej škody a obdobne sťažuje (najmä v prípade náhrady jadrovej škody presahujúcej hranice štátov - tzv. ), riešenie otázky procesnoprávneho uplatnenia takýchto práv, možno považovať vzájomné prelínanie sa medzinárodnoprávneho režimu jadrovej zodpovednosti reprezentovaného Viedenským dohovorom ako samovykonateľnou medzinárodnou zmluvou s národnou úpravou zodpovednosti za jadrovú škodu.

V prípade vzniku cezhraničnej jadrovej škody v dôsledku jadrových havárií, ktoré majú široký plošný rozsah, t.j. zasahujú územie aj niekoľkých štátov, je pre účely domáhania sa náhrady škody spôsobenej jadrovou udalosťou poškodeným nevyhnutné vyriešiť primárne otázku právomoci súdov (t.j. súd(y) ktorého štátu má (majú) právomoc konať v danej veci) a následne v rámci vnútroštátnej súdnej sústavy určenie príslušnosti konkrétneho súdu (súdov) na konanie o náhrade jadrovej škody.

Riešenie značne komplikovanej situácie pri určovaní medzinárodnej právomoci súdu oprávneného konať vo veci náhrady jadrovej škody zahŕňajúcej kombinácie štátov, na ktoré sa vzťahujú procesnoprávne pravidlá jedného z dvoch medzinárodných režimov reprezentovaných Viedenským dohovorom o zodpovednosti za jadrové škody⁶⁾ a Parížskym dohovorom o zodpovednosti voči tretím stranám v oblasti jadrovej energie⁷⁾ a štátov, ktoré nie sú ich súčasťou, ako aj štátov, na ktoré sa