KERECMAN, P.: Pasívna legitimácia pri zásahoch do cti, dôstojnosti a dobrej povesti výrokmi osôb použitých pri informovaní o výkone verejnej moci (2. časť). Právny obzor, 104, 2021, č. 4, s. 291 - 305.
Passive legitimation in cases of damage to the honour, dignity and good name by statements of persons, used for informing about the exercise of public power (Part 2). Honour, dignity or good name can be also damaged by statements of constitutional actors, spokespersons of the state authorities, or by the content of their press releases that are issued to the media in the process of informing about the exercise of public power. The media that spread such information are not responsible for their veracity and therefore it is necessary to reliably determine the entity liable for such damage. The Czech judicial practice offers solutions that are different from those offered by the Slovak judicial practice. It concludes that informing about the exercise of public power is part of the exercise of public power and that provision of information about the exercise of public power to the media should be regarded as an official procedure that is incorrect if provided information proves to be false. This leads to the conclusion that the state, rather than its authority, is liable for damage to the honour, dignity or good name. Liability should be assessed according to a special norm regulating liability of the state for damage caused in the exercise of public power. Liability of the used person will be assessed according to the provisions on the protection of personality in the Civil Code only in case of an excess (abuse?). These conclusions of the Czech judicial practice are convincing and can inspire also the Slovak judicial practice, provided that similar legal provisions are applied. Unambiguous solution of passive objective legitimacy in these cases is the prerequisite of an effective protection of the fundamental right to preservation of human dignity, personal honour and good name.
Key words:
exercise of public power, personality rights, responsibility for acts of the used person, compensation for non-material damageV. Zásahy do cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti výrokmi štátom použitých osôb v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Českej republiky
Česká súdna prax pristúpila k rozhodovaniu sporov, v ktorých sa žalobcovia domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti obsahom informácií poskytnutých masovým médiám hovorcami či predstaviteľmi štátu, pri informovaní o výkone verejnej moci, odlišne než Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najprv si totiž položila otázku, či výroky hovorcov a iných predstaviteľovi štátu o činnosti štátu a jeho orgánov sú alebo nie sú súčasťou výkonu verejnej moci, aby tak mohla uzavrieť, či na právne posúdenie takýchto žalôb je namieste použiť ustanovenia o náhrade nemajetkovej ujmy Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 82/1998 Sb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (ďalej len zák. č. 82/1998 Sb.)
1)
.
Medzníkom vývoja českej právnej úpravy bolo nadobudnutie účinnosti zák. č. 160/2006 Sb., ktorý umožnil odškodňovať i nemajetkovú ujmu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (§ 31a). Súdna prax zakrátko vyriešila otázku posudzovania žalôb o ochranu osobnosti, ktorými sa žalobcovia dovtedy snažili domáhať náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej (najmä) väzbou či nezákonným rozhodnutím. Vo vzťahu k väzbe z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky
2)
vyplynulo, že primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú rozhodnutím o väzbe (treste) vydaným pred touto novelou možno priznať priamou aplikáciou čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, no vo vzťahu k rozhodnutiu o väzbe vydanému po nadobudnutí účinnosti tejto novely treba postupovať podľa § 31a zák. č. 82/1998 Sb., pričom takýto nárok nemožno posudzovať ani priznať podľa § 11 a nasl. OZ ako nárok vyplývajúci z ochrany osobnosti. Zakrátko po nadobudnutí účinnosti tejto novely bolo ustálené
3)
i to, že podľa rovnakého ustanovenia (§ 31a zák. č. 82/1998 Sb.) je potrebné posudzovať náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej aj (inými) nezákonnými rozhodnutiami, ako aj nesprávnym úradným postupom orgánov štátu
4)
, a vyslovený bol i záver, podľa ktorého špecialita zák. č. 82/1998 Sb. k Občianskemu zákonníku a jeho ustanoveniam o ochrane osobnosti vylučuje aplikáciu ustanovení o ochrane osobnosti na odškodňovanie morálnej ujmy v prípadoch, ktoré zasahuje zák. č. 82/1998 Sb.
Česká súdna prax zároveň výslovne uzavrela, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je založený nielen v Občianskom zákonníku, ale aj v zákone o zodpovednosti za výkon verejnej moci (§ 31a zák. č. 82/1998 Sb.), pričom jeho povaha je odvodená z rovnakého východiska ako všeobecný nárok na ochranu pred zásahmi do osobnostných práv, teda ide o odčinenie ich nepriaznivých dosahov do osobnostnej sféry poškodeného zasahujúcimi predovšetkým jeho česť, vážnosť, dôstojnosť, ale aj súkromie
5)
.
Paralelne sa zaoberala i problémom excesov pri výrokoch osôb konajúcich za právnické osoby vrátane predsedov politických strán
6)
, ktorí boli zároveň i ústavnými činiteľmi
7)
. Postupne sa vyvinula ustálená súdna prax posudzovania odškodňovania zásahov do cti, dôstojnosti a dobrej povesti výrokmi, správami hovorcov a predstaviteľov štátu.
a/ Zodpovednosť za obsah správy Českej obchodnej inšpekcie poskytnutej médiám
Česká obchodná inšpekcia po tom, čo odobrala na náh