Rozsudok pre zmeškanie z pohľadu súdnej praxe

Od účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj "CSP"), je rozsudok pre zmeškanie (nazývaný aj kontumačný rozsudok) zaradený do tretej časti CSP, medzi osobitné procesné postupy. Rozhodne nejde o nový inštitút, v porovnaní s právnou úpravou v zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadokv znení neskorších predpisov (ďalej "OSP"), je oveľa viac prepracovaný.

Rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť iba v sporových veciach, teda v konaniach podľa CSP a výlučne o žalobách podľa § 137 písm. a) CSP, čiže o žalobách o splnenie povinnosti. Sporom o splnenie povinnosti zodpovedajú konania, predmetom ktorých sú subjektívne práva žalobcu na Zároveň je neprípustné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v neprospech slabšej strany v konaniach podľa druhej hlavy tretej časti CSP.

Z pohľadu súdov je nepopierateľnou výhodou kontumačných rozsudkov, že takéto rozhodnutie obsahuje len stručnú identifikáciu nároku a právny dôvod jeho vydania. Aj v tom sa prejavuje charakteristika rozsudku pre zmeškanie ako nástroja na zrýchlenie konania, keďže zjednodušené odôvodnenie uľahčí súdu vyhotovenie rozhodnutia.

Zákon jednoznačne ustanovuje, že súd rozsudkom pre zmeškanie rozhoduje v neprospech pasívnej strany, t.j. pri rozsudku pre zmeškanie žalovaného žalobe vyhovie a v prípade rozsudku pre zmeškanie žalobcu žalobu zamietne. Na tento výrok potom logicky nadväzuje aj výrok o nároku na náhradu trov konania. [Dalo by sa tiež povedať, že súd rozhoduje v prospech tej (niekedy len o málo) aktívnejšej sporovej strany, keď vezmeme do úvahy, že žalobcovi v niektorých prípadoch stačí len podať riadnu a zrozumiteľnú žalobu na to, aby bol v spore úspešný, avšak žiadny ďalší úkon už z jeho strany nie je potrebný.]

Rozsudok pre zmeškanie je nástrojom na zefektívnenie a zrýchlenie konania, a súčasne sankciou za procesnú pasivitu sporovej strany. Súčasná právna úprava umožňuje rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného aj žalobcu, v čom sa prejavuje princíp rovnosti sporových strán.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej "NS SR") konštatoval: "Žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať iba na nariadenom pojednávaní, a iba na návrh žalovaného. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia.". ²⁾

V citovanom rozhodnutí NS SR pokračoval ďalej takto "V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení "svojej právnej veci", a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany." ³⁾

Od prijatia CSP sa v sporovom konaní presúva aktivita podstatným spôsobom zo súdu na sporové strany v čo najširšej možnej miere.To sa prejavuje napríklad aj pri inštitúte doručovania.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len "KS BA") konštatoval: "Odvolacísúd zdôrazňuje skutočnosť, že odo dňa svojej účinnosti Civilný sporový poriadok sprísnil zodpovednosť strany za výsledok konania, a táto sa týka aj doručovania. Každý adresát je v súčasnosti zodpovedný za ochranu vlastných záujmov, vrátane prijímania písomností prostredníctvom elektronického doručovania podľa zákona o e-Go