Článok analyzuje následky porušenia povinnosti súdu uviesť stranám sporu, ako sa predbežne právne javí vec. Analyzuje rôzne alternatívy situácií, ktoré môžu vzniknúť.Autorky sa primárne zamýšľajú nad otázkou, či v tomto smere ide o procesnú vadu, a zároveň o takú procesnú vadu, ktorá by zakladala prípustnosť odvolania. Argumentačné závery sú podporené aktuálnou rozhodovacou činnosťou súdnych autorít.
LÖWY, A. - MITTERPACHOVÁ, J.: Census per atrium legalis (predbežné právne posúdenie) ako vada konania; Justičná revue, 73, 2021, č. 6-7, s. 772 - 782.
The article analyses the consequences of the breach of the court's oblgation to state how the case appears to be provisionally legal to the parties. It analyses various alternatives of situations that may arise. The authors primarily consider the question of whether there is a procedural defect in this respect, and at the same time a procedural defect that would establish the admissibility of the appeal. The arguments are supported by the current decision-making activities of the judicial authorities.
Úvod
Civilný sporový poriadok zakotvuje relevantný diapazón nových procesných inštitútov. Te majú prispieť nielen k zrýchleniu a k zvýšeniu hospodárnosti konania, ale na strane adresáta právnej normy garantovať aj právo na spravodlivý súdny proces a v tomto smere reflektovať na adekvátnu súdnu ochranu.
Aj napriek stále nedávnej rekodifikácii slovenského civilného procesu ho neustále trápi dĺžka súdneho konania, a to najmä s poukazom na reštančné veci a zaťaženosť odvolacích súdov. Druhým významným problémom je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí ako súčasť princípu právnej istoty, keďže za jeho porušenie možno nepochybne považovať aj prekvapivé rozhodnutie. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej praxi definoval prekvapivé rozhodnutie tak, že
"o prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných zásadne odlišných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, pričom zároveň odvolací súd účastníkovi konania neumožní vyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník konania nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili ako významné."
1)
Všeobecným nástrojom právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia je nepochybne jeho odôvodnenie. Popri tomto všeobecnom prostriedku však existujú aj ďalšie individuálne prostriedky, ktorých cieľom je osobitné posilnenie tohto ústavnoprávneho princípu, ktorý má v civilnom procese nepochybne svoje nezastupitelné miesto.
Prvotné kroky a garancie smerujúce k posilneniu predvídateľnosti rozhodnutia nachádzame už v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP"). Občiansky súdny poriadok napríklad s účinnosťou od 15.10.2008 v ustanovení § 213 ods. 2 garantoval predvídateľnosť rozhodnutia za predpokladu, že odvolací súd v odvolacom konaní dospel k názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo vôbec použité. V takom prípade mal všeobecný súd povinnosť vyzvať účastníkov, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, ak však odvolací súd takýmto spôsobom nepostupoval, zakladalo to prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP.
2)
Zmyslom právnej úpravy bolo, okrem iného, predchádzanie "prekvapeniu" účastníkov konania v prípade možného iného právneho posúdenia veci odvolacím súdom bez toho, aby im bolo umožnené vyjadriť sa k použitiu iného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.
3)
Okrem tohto už zaužívaného pravidla, aktuálne obsiahnutého v § 382 CSP, doplnil CSP nový nástroj na predchádzanie prekvapeniu strán už v prvoinštančnom konaní. Je ním povinnosť súdu prezentovať stranám, ako sa mu javívec prostredníctvom tzv. predbežného právneho posúdenia. Táto povinnosť nadviazala a rozšírila pôvodnú povinnosť súdu prvej inštancie, ešte pred dokazovaním oboznámiť účastníkov konania s tým, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov považuje za zhodné, ktoré zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkaz