Anotácia
Príspevok sa zaberá aplikáciou procesných inštitútov zodpovednosti strany za výsledok súdneho sporu, najmä v kontexte viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, či povinnosťou odvolacieho súdu vyjadriť právny názor, ak dospel k odlišným právnym záverom ako súd prvej inštancie. Uvedené inštitúty procesného práva konfrontujeme s inštitútmi procesného práva podľa predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), ako aj so súdnou praxou, ktorá nahliada na procesnú zodpovednosť strany v kontexte požiadavky na určitú kvalitu procesných úkonov strán odlišne.
Annotation
The article deals with the application of the procedural institutions of the party's responsibility for the outcome of the court case, especially in the context of the appellate court being bound by the grounds of appeal, or the appellate court's obligation to express a legal opinion if it reached different legal conclusions than the court of first instance. We confront the aforementioned institutes of procedural law with the institutes of procedural law according to the previous legislation (Act No. 99/1963 Coll. Civil Procedure Code), as well as with judicial practice, which looks at the procedural responsibility of the party differently in the context of the requirement for a certain quality of procedural actions of the parties.
Kľúčové slová
Súdne konanie, zodpovednosť procesnej strany, odvolacie konanie
Key words
Court proceedings, liability of the procedural party, appeal proceeding
Úvod
Základným atribútom právnej istoty podľa článku 2 zákona č. 165/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP") je požiadavka predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Tá je zase ontologicky spätá s postulátom, že právne rovnaké (obdobné) prípady sa majú posudzovať rovnako, a rozdielne prípady rozdielne. To, či ide o rovnakú právnu vec, alebo či táto právna vec vykazuje naopak zjavné diferencie od iných, už rozhodnutých prípadov, je záležitosťou právneho posúdenia súdu reflektovaného v odôvodnení rozhodnutia. Táto paradigma tvorí základnú obsahovú náplň princípu právnej istoty podľa CSP.
1)
Cieľom prijatia CSP účinného od 2016 bolo zlepšiť vymožiteľnosť práva, zrýchliť rozhodovanie súdov. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa bolo sprísnenie zodpovednosti procesných strán za výsledok súdneho konania.
V článku sa zameriame na "odlišný" meter súdnej praxe v otázke
"posilnenia"
zodpovednosti strany za výsledok súdneho konania so zameraním na odvolacie konanie, v ktorom sa preskúmava aj otázka aplikácie miery procesnej zodpovednosti strany a aj
"udržateľnosť"
záverov rozhodnutí súdov pri aplikácii hmotného práva.1. Všeobecne k úprave odvolacieho konania
Účelom opravného prostriedku a opravného konania je zákonom predpísaným spôsobom dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení (alebo oboch skupín týchto pochybení) spravidla prvoinštančného súdu, ku ktorým skutočne alebo domnelo došlo v postupe tohto súdu, pričom tieto pochybenia vyústili do nezákonného (nespravodlivého) rozhodnutia.
Úprava odvolacieho konania, na rozdiel od úpravy konania dovolacieho, nerozlišuje medzi odvolacími dôvodmi a dôvodmi prípustnosti dovolania (tu zjavne najmä preto, že posudzovanie prípustnosti odvolania nie je vecou súdu, ale predmetom pomerne jednoznačnej právnej úpravy, pripúšťajúcej až na pár výnimiek odvolania proti všetkým rozsudkom súdov prvej inštancie a naopak výslovne vymedzené prípady uznesení, napadnuteľných za pomoci opravného prostriedku (v tejto súvislosti porovnaj tiež §§ 355 až 357 CSP). Právna úprava výslovne nezakotvuje aj povinnosť odvolateľa vymedziť uplatnený odvolací dôvod (tu rozumej naplniť konkrétnym obsahom, primeraným okolnostiam konkrétneho prípadu dikciu toho - ktorého písmena § 365 ods. 1 CSP), s ktorou (povinnosťou dovolateľa) úprava dovolacieho konania naopak počíta (v tejto súvislosti porovnaj § 431 ods. 2 a § 432 ods. 2 CSP), ani zákonnú úpravu taxatívneho výpočtu uplatniteľných odvolacích dôvodov nejde korektne interpretovať tak, že by jej zodpovedala (mala byť postačujúcou), či už reprodukcia jednotlivých (resp. za určitých okolností aj všetkých) častí ustanovenia § 365 ods. 1 CSP alebo len odkazy na jednotlivé písmená paragrafu, teda aj bez vecného vymedzenia rámca, v ktorom sa odvolateľ pri svojich úvahách o zaťažení konan