JUDr. Dalibor Vyhnálik, PhD.

Článok sa zaoberá elektronickým doručovaním v civilnom konaní so zameraním na "konkurenciu" medzi formálne chápanou fikciou doručenia a materiálnou požiadavkou reálnej informovanosti adresáta. Analyzuje vzťah Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, pričom poukazuje na kogentnú povahu doručovania do aktivovanej elektronickej schránky a na význam § 32 a § 33 zákona o e-Governmente pre vznik a prelomenie fikcie doručenia. Na základe judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR rozpracúva kritériá, za ktorých je uplatnenie fikcie doručenia ústavne akceptovateľné, a zaoberá sa otázkou, ako majú súdy pristupovať k tvrdeniam o technických výpadkoch systému elektronických schránok. Pozornosť venuje aj situáciám, keď procesná strana (príp. účastník) taktizuje pri preberaní elektronických zásielok alebo sa s obsahom rozhodnutia oboznámi nahliadnutím do elektronického spisu, pričom formálne prevzatie odkladá. V komparatívnej rovine článok vychádza zo skúseností Českej republiky s fikciou doručenia pri dátových schránkach a zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi právnou istotou, efektívnosťou konania a ochranou práva na spravodlivý proces. V závere formuluje návrhy de lege ferenda smerujúce k lepšiemu prepojeniu Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, k precizovaniu pravidiel pre technické výpadky a k obmedzeniu procesného taktizovania pri elektronickom doručovaní.

Príspevok sa zaoberá problematikou nejednoznačnosti právnej úpravy v súvislosti s uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a obrany, predovšetkým v súvislosti s navrhovaním dôkazov. Z právnej úpravy jednoznačne nevyplýva, či strana, ktorá má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, môže kedykoľvek počas konania zobrať svoj návrh na vykonanie dôkazu späť, a či je súd takýmto späťvzatím viazaný. Inými slovami, či môže súd dôkaz vykonať aj po tom, čo strana súdu oznámila, že na vykonaní dôkazu netrvá a svoj návrh na vykonanie dokazovania zobrala späť. Táto nejednoznačnosť má za následok rozdielny prístup súdu a nerešpektovanie „späťvzatím“ návrhu na vykonanie dôkazov, a to ani v prípadoch, ak je späťvzatie návrhu logicky odôvodnené zmenou pomerov v prebiehajúcom konaní.

Anotácia Príspevok sa zaoberá aplikáciou procesného inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ktorý vychádza z princípu zodpovednosti strany za výsledok konania, smeruje k rýchlemu prejednaniu veci a rozhodnutiu. V minulosti bolo značným problémom súdnej praxe časté a mnohokrát aj nekonečné odročovanie pojednávaní z dôvodu, že sa na pojednávanie niekto nedostavil a to buď bez ospravedlnenia, alebo z dôvodu, ktorý nebolo možné považovať za ospravedlniteľný, prípadne bol zjavne "vymyslený". Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity v sporovom konaní. Annotation The article deals with the application of the procedural institute of judgment by default, which is based on the principle of the party's responsibility for the result. It aims at a quick hearing of the case and a decision. In the past, a significant problem in court practice was the frequent and often even endless postponement of hearings due to the fact that someone did not appear at the hearing, either without an excuse or for a reason that could not be considered justifiable or was apparently "made up". A special type of court decision results from the procedural passivity of the procedural parties in the dispute proceedings.

Anotácia Príspevok sa zaberá aplikáciou procesných inštitútov zodpovednosti strany za výsledok súdneho sporu, najmä v kontexte viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, či povinnosťou odvolacieho súdu vyjadriť právny názor, ak dospel k odlišným právnym záverom ako súd prvej inštancie. Uvedené inštitúty procesného práva konfrontujeme s inštitútmi procesného práva podľa predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), ako aj so súdnou praxou, ktorá nahliada na procesnú zodpovednosť strany v kontexte požiadavky na určitú kvalitu procesných úkonov strán odlišne. Annotation The article deals with the application of the procedural institutions of the party's responsibility for the outcome of the court case, especially in the context of the appellate court being bound by the grounds of appeal, or the appellate court's obligation to express a legal opinion if it reached different legal conclusions than the court of first instance. We confront the aforementioned institutes of procedural law with the institutes of procedural law according to the previous legislation (Act No. 99/1963 Coll. Civil Procedure Code), as well as with judicial practice, which looks at the procedural responsibility of the party differently in the context of the requirement for a certain quality of procedural actions of the parties.

Anotácia Príspevok sa zaoberá problematikou nejednoznačnosti právnej úpravy vymedzenej v § 42a Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov) o odporovateľnom právnom úkone. Problematický je najmä výklad pojmu " vymáhateľná pohľadávka ". Tento inštitút v rámci konania o odporovateľnosti právneho úkon súdy vykladajú odlišne. Cieľom príspevku je nielen poukázať na odlišnosti výkladu, ktoré vedú k znižovaniu vymožiteľnosti práva, ale aj návrhy de lege ferenda s cieľom zabezpečiť primeranú ochranu práv a oprávnených záujmov veriteľa. Annotation The article deals with the issue of ambiguity of the legal regulation defined in § 42a of the Civil Code. The interpretation of the term " enforceable claim " is especially problematic. This institute interprets acts differently in court proceedings. The aim of the article is not only to point out the differences in interpretation that lead to a reduction in the enforceability of the law, but also the proposals de lege ferenda in order to ensure adequate protection of the rights and legitimate interests of the creditor.

Anotácia Príspevok sa primárne zaoberá problematikou nároku spoluvlastníka (spoluvlastníkov), ktorý vec neužíva, nechce alebo nemôže užívať, vo vzťahu k spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom), ktorý vec užíva, eventuálne ktorý inému spoluvlastníkovi v užívaní bráni, z pohľadu rozhodovacej praxe súdov. Annotation The contribution deals with the issue of the claim of the co-owner (s) who does not use the thing, does not want to use, can not use in relation to the co-owner (co-owners) who uses the thing, possibly prevents another co-owner from using (detaining detention, etc.) from the point of view of decision-making practice courts.

Anotácia Príspevok sa zaoberá problematikou kontradiktórnosti súdneho procesu podľa ustanovení Civilného sporového procesu. Kontradiktórnosť súdneho procesu znamená, že proti sebe stoja dve sporové strany s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu. Žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech. Je pritom pojmovo nemysliteľné, aby výsledok konania rovnako uspokojil obe sporové strany v kontradiktórnom postavení. Prístup súdov ku kontradiktórnosti sporového konania však vníma prax problematicky, keďže súdy aj v konaniach podľa Civilného sporového poriadku častokrát procesne aplikujú inštitúty typické pre mimosporové konanie, t.j. aktívne vedú výsluch strany či svedkov, iniciatívne zisťujú skutočnosti, ktoré v konaniach nie sú sporné a častokrát ich ani nikto netvrdí. Annotation The contribution deals with the issue of adversarial litigation according to the provisions of the Civil Litigation Process. The adversariality of the trial means that two contentious parties with an adversarial interest in the outcome of the civil process are opposed to each other. The applicant and the defendant are engaged in procedural activity towards the outcome of the proceedings which would have benefited them. It is not inconceivable that the outcome of the proceedings should equally satisfy both parties to the dispute in an adversarial position. However, the court's approach to the adversarial nature of the disputed proceedings is perceived by the practice problematically, since the courts often, even in proceedings under the Civil Procedure Code, often apply institutes typical of non-contentious proceedings, i.e. they actively conduct the questioning of parties or witnesses, proactively assuage facts that are not disputed in proceedings and are often not claimed by anyone.

Anotácia Príspevok sa zaoberá predovšetkým problematikou povinnosti sporovej strany vymedzenej v § 150 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej „CSP“), podľa ktorého sú strany v súdnom konaní povinné uvádzať pravdivo a úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. Sankciu za porušenie tejto povinnosti zákon výslovne nevymedzuje. CSP je však založený na princípe procesnej zodpovednosti za výsledok sporu a taktiež na tom, že procesná strana musí byť v konaní aktívna – ak chce byť úspešná. Podľa rozhodovacej praxe a názorov, prezentovaných v odborných publikáciách, porušenie tejto povinnosti má mať za následok tzv. „stratu sporu“. To znamená, že neúspešná bude tá strana, ktorá súdu vedome uvádzala, či uviedla nepravdivé, polopravdivé tvrdenia, alebo zamlčala podstatné veci pre merito sporu, o ktorých vedela alebo vedieť mohla. Treba mať preto za to, že strana, ktorá porušila ustanovenie § 150 CSP, by mala byť v konaní neúspešná bez ohľadu na intenzitu a mieru tohto porušenia a rovnako tak aj bez ohľadu na hmotnoprávne predpoklady prejednávanej veci. Žiaľ, v praxi je to niekedy naopak. Tí, ktorí si svoje procesné povinnosti riadne plnia, sú znevýhodnení oproti tým, ktorí klamú. Annotation The article deals mainly with the issue of the dispute party’s obligation defined in § 150 of the Civil Procedure Code (Act No. 160/2015 Coll., Hereinafter „CSP“), according to which the parties in court proceedings are obliged to state truthfully and completely substantive and decisive facts. allegations concerning the dispute. The sanction itself for violating this obligation is not explicitly defined by law. However, the CSP is based on the principle of procedural responsibility for the outcome of the dispute and also on the fact that the litigant must be active in the proceedings – if he wants to be successful. According to the decision-making practice and opinions presented in professional publications, a breach of this obligation should result in a „loss of litigation“. This means that the party who knowingly made to the court whether it made false, semi-true allegations or whether it concealed material matters for the merits of the dispute of which it knew or could have known will be unsuccessful. It must therefore be held that the party who has infringed the provisions of Paragraph 150 of the CSP should be unsuccessful in the proceedings, regardless of the intensity and extent of that infringement, as well as regardless of the substantive requirements of the present case. Unfortunately, in practice it is sometimes the other way around. Those who perform their procedural duties properly are at a disadvantage compared to those who lie.

Anotácia Článok sa zaoberá problematikou vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom a to s osobitným zreteľom na spôsob vyporiadania, pri ktorom súd prikáže vec niektorému alebo niektorým zo spoluvlastníkov. Do pozornosti dávame jednotlivé kritériá ako aj to, že súdna prax pri ich aplikácií nie je jednotná, čo neprispieva k právnej istote strán. Právna istota by mala spočívať v tom, že spor dopadne určitým spôsobom bez ohľadu na to, ktorý sudca ho dostane, čím sa zúži priestor pre sudcovskú svojvôľu, čo prispeje k spravodlivému súdnictvu a zamedzí prekvapivým rozhodnutiam. Annotation We deal with the issue of settlement of joint ownership by the court with special regard to the method of settlement, when the court orders the case to one or some of the joint owners. We try to draw attention to the individual criteria and to the fact that the judicial practice in their application is not uniform, which does not contribute to the legal certainty of the parties. Legal certainty should be influenced by certain options that could affect a case that could affect a judge who might have before him, which could affect the judiciary and prevent surprising decisions.