Anotácia
Príspevok sa zaoberá problematikou kontradiktórnosti súdneho procesu podľa ustanovení Civilného sporového procesu. Kontradiktórnosť súdneho procesu znamená, že proti sebe stoja dve sporové strany s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu. Žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech. Je pritom pojmovo nemysliteľné, aby výsledok konania rovnako uspokojil obe sporové strany v kontradiktórnom postavení. Prístup súdov ku kontradiktórnosti sporového konania však vníma prax problematicky, keďže súdy aj v konaniach podľa Civilného sporového poriadku častokrát procesne aplikujú inštitúty typické pre mimosporové konanie, t.j. aktívne vedú výsluch strany či svedkov, iniciatívne zisťujú skutočnosti, ktoré v konaniach nie sú sporné a častokrát ich ani nikto netvrdí.
Annotation
The contribution deals with the issue of adversarial litigation according to the provisions of the Civil Litigation Process. The adversariality of the trial means that two contentious parties with an adversarial interest in the outcome of the civil process are opposed to each other. The applicant and the defendant are engaged in procedural activity towards the outcome of the proceedings which would have benefited them. It is not inconceivable that the outcome of the proceedings should equally satisfy both parties to the dispute in an adversarial position. However, the court's approach to the adversarial nature of the disputed proceedings is perceived by the practice problematically, since the courts often, even in proceedings under the Civil Procedure Code, often apply institutes typical of non-contentious proceedings, i.e. they actively conduct the questioning of parties or witnesses, proactively assuage facts that are not disputed in proceedings and are often not claimed by anyone.
Kľúčové slová
Kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, procesné úkony
Key words
Adversarial proceedings, equality of parties, procedural acts
Úvod
Kontradiktórnosť civilného sporového procesu podľa Civilného sporového poriadku
1)
(ďalej len "CSP") znamená, že strane je potrebné poskytnúť zo strany súdu v zásade "len" možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam uvádzaným protistranou a k vykonaným dôkazom a dôkazy navrhovať (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno, povinnosti tvrdenia strán, bremeno tvrdenia). CSP ide však vo vnímaní kontradiktórnosti ešte ďalej. Z dikcie článku 9 CSP je totiž nepochybné, že kontradiktórnosť v zmysle možnosti vyjadriť sa k procesnej aktivite svojej protistrany zahŕňa i možnosť vyjadriť sa k právnej argumentácii protistrany.
Zákon však upravuje určité procesné brzdy zverené súdu za účelom dodržania ústavnoprávnej povinnosti účinnej a rýchlej procesnej ochrany. Preto má aj kontradiktórnosť civilného procesu svoje ústavnoprávne limity, ktoré sa v podmienkach CSP prejavujú predovšetkým tzv. sudcovskou koncentráciou konania.
Zo strany súdu je prípustný len určitý korektív v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu napríklad vo vzťahu k strane, ktorá popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd je potom oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení.
Zmysel a účel zákona (CSP) je v tomto smere diametrálne odlišný ako logika predchádzajúceho procesného kódexu - Občianskeho súdneho poriadku
2)
(ďalej "OSP"). Za problematické považujeme, že súdy sa aj napriek tomu, že CSP je účinné už takmer 5 rokov nedostatočne stotožnili s princípom kontradiktórnosti konania vyjadrenom v CSP a v súdnych konaniach uplatňujú neaktuálny výklad v zmysle OSP. Aktívne a iniciatívne vedenie výsluchu strany či svedkov zo strany súdov, a to aj spôsobom, kedy aktívne zisťujú skutočnosti, ktoré v konaniach nie sú sporné a nikto ich netvrdí, totiž nezodpovedá platnej procesnoprávnej úprave. Jej cieľom je totiž poskytnutie rýchlej a účinnej súdnej ochrany tej sporovej strane, ktorá sa správa v civilnom procese podľa procesnoprávnych ustanovení.
Porušenie princípu kontradiktórnosti možno badať aj v postupe odvolacích súdov, kedy odvolacie súdy zrušujú rozsudky súdu prvej inštancie a vec vrátia na ďalšie konanie z dôvodu, že strana (zatiaľ) neuniesla dôkazné bremeno, prípadne netvrdila alebo nepreukázala súdu skutočnosť, podstatnú pre jeho správne rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa musí po vrátení veci opätovne s týmito skutočnosťami vysporiadať a v prípade, že strana "dodatočne" unesie dôkazné bremeno, bude v spore úspešná. Tento prístup však vnímame ako "prežitok" predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (OSP), ktorá je v rozpore s aktuálnou procesnoprávnou úpravou (CSP). Podľa nášho názoru v súčasnosti nie je dôvod ani na to, aby sa súd zaoberal iniciatívne niečím, čo nikto netvrdí, alebo čo účinne nepopiera, rovnako považujeme za neprípustné, aby odvolací súd zrušil rozsudok z dôvodu nesporného skutkového tvrdenia (ktoré protistrana vôbec nepopiera) a vykonávaním dôkazov preveroval správnosť a pravdivosť skutkového tvrdenia. To má za následok jednak neúmerné predlžovanie súdnych sporov, prieťahy v konan