Anotácia
Príspevok sa zaoberá predovšetkým problematikou povinnosti sporovej strany vymedzenej v § 150 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej „CSP“), podľa ktorého sú strany v súdnom konaní povinné uvádzať pravdivo a úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. Sankciu za porušenie tejto povinnosti zákon výslovne nevymedzuje. CSP je však založený na princípe procesnej zodpovednosti za výsledok sporu a taktiež na tom, že procesná strana musí byť v konaní aktívna – ak chce byť úspešná. Podľa rozhodovacej praxe a názorov, prezentovaných v odborných publikáciách, porušenie tejto povinnosti má mať za následok tzv. „stratu sporu“. To znamená, že neúspešná bude tá strana, ktorá súdu vedome uvádzala, či uviedla nepravdivé, polopravdivé tvrdenia, alebo zamlčala podstatné veci pre merito sporu, o ktorých vedela alebo vedieť mohla. Treba mať preto za to, že strana, ktorá porušila ustanovenie § 150 CSP, by mala byť v konaní neúspešná bez ohľadu na intenzitu a mieru tohto porušenia a rovnako tak aj bez ohľadu na hmotnoprávne predpoklady prejednávanej veci. Žiaľ, v praxi je to niekedy naopak. Tí, ktorí si svoje procesné povinnosti riadne plnia, sú znevýhodnení oproti tým, ktorí klamú.
Annotation
The article deals mainly with the issue of the dispute party’s obligation defined in § 150 of the Civil Procedure Code (Act No. 160/2015 Coll., Hereinafter „CSP“), according to which the parties in court proceedings are obliged to state truthfully and completely substantive and decisive facts. allegations concerning the dispute. The sanction itself for violating this obligation is not explicitly defined by law. However, the CSP is based on the principle of procedural responsibility for the outcome of the dispute and also on the fact that the litigant must be active in the proceedings – if he wants to be successful. According to the decision-making practice and opinions presented in professional publications, a breach of this obligation should result in a „loss of litigation“. This means that the party who knowingly made to the court whether it made false, semi-true allegations or whether it concealed material matters for the merits of the dispute of which it knew or could have known will be unsuccessful. It must therefore be held that the party who has infringed the provisions of Paragraph 150 of the CSP should be unsuccessful in the proceedings, regardless of the intensity and extent of that infringement, as well as regardless of the substantive requirements of the present case. Unfortunately, in practice it is sometimes the other way around. Those who perform their procedural duties properly are at a disadvantage compared to those who lie.
Kľúčové slová
Skutkové tvrdenia, povinnosť tvrdenia, popretie skutkových tvrdení
Key words
Factual allegations, duty to assert, denial of factual allegations
Úvod
V praxi sa často stáva, že sporová strana, s cieľom uspieť v súdnom konaní, vedome uvádza nepravdivé tvrdenia v predstave, že sa v súdnom konaní na to nepríde, alebo sa spolieha na to, že druhá strana sporu nebude vedieť preukázať, že uvádzané skutkové tvrdenia sú vedome nepravdivé, prípadne že sa v konaní vedome zamlčujú podstatné skutočnosti pre
merito
veci. Civilný sporový poriadok výslovne ukladá sporovým stranám povinnosť tvrdenia, čo znamená povinnosť strán uvádzať také skutkové tvrdenia, ktoré sú pravdivé, pričom tieto tvrdenia musia strany uvádzať včas. Ak strana tieto skutočnosti neuvedie pravdivo, alebo ich neuvedie včas, treba mať za to, že porušila svoje povinnosti vymedzené v § 150 CSP. Za porušenie povinnosti včasného tvrdenia, eventuálne včasného uplatnenia procesného útoku alebo obrany, sa považujú prípady, ak tvrdenia strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania.Úspech strany, ktorá súdu v konaní uvádza nepravdivé skutkové tvrdenia, by bolo možné vnímať ako porušenie princípu právneho štátu. Vo všeobecnosti totiž platí, že každý má právo na spravodlivé súdne konanie, v ktorom sa budú dôsledne rešpektovať zákonné a ústavné princípy. O spravodlivom rozhodnutí možno hovoriť len vtedy, ak je daná rovnosť strán, s čím sú nepochybne spojené určité zákonné atribúty. Nie je spravodlivé, zákonné a ani žiaduce, aby strana, ktorá v súdnom konaní vedome uvádza nepravdivé tvrdenia, bola úspešná na úkor strany, ktorá si povinnosť tvrdenia riadne splnila. S právom je tak potrebné spájať nielen zákonnosť, rovnosť pred zákonom, ale aj spravodlivé následky pre osoby, ktoré sa právom neriadia. Povinnosť sporovej strany „hovoriť“ pravdu nemôže existovať bez primeranej sankcie, pričom takouto sankciou je prehra v spore. Napriek tomu sa v praxi stáva, že takéto strany bývajú v konaní často úspešné, hoci aj samotným sudcom je zrejmé, že úspešná strana súd klamala, čo znamená, že súdy tieto nepravdivé tvrdenia vedome prehliadajú.
Medzi povinnosti sporovej strany patrí tzv. povinnosť tvrdenia, inak povedané „povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti“.
Skutkové tvrdenia musí strana uvádzať pravdivo aj v rámci písomných podaní (žaloba, vyjadrenie, replika, duplika,