Predbežné právne posúdenie veci (návrh de lege ferenda alebo návod na použitie)

JUDr. Peter Andrejčík

Vydáno: 04. 04. 2023 36 minút čítania

Článok sa zaoberá inštitútom predbežného právneho posúdenia veci z pohľadu aplikačnej praxe a nadväzuje na doterajšie odborné príspevky k tejto téme. Snahou autora je pripomenúť pôvodný úmysel zákonodarcu a konkretizovať hranice obsahu a rozsahu predbežného stanoviska súdu. Na tieto účely je v poslednej časti článku koncipované navrhované znenie § 181a CSP (ako potenciálny návrh de lege ferenda).

The article is carried out by the institute of preliminary legal opinion of the matter from the point of view of application practice and builds on previous professional contributions on this topic. The author’s effort is to recall the original intention of the legislator and to specify the limits of the content and scope of the preliminary opinion of the court. For these purposes, the last part of the article proposes wording of § 181a CSP (as a potential proposal de lege ferenda).

ANDREJČÍK, P.: Predbežné právne posúdenie veci (návrh de lege ferenda alebo návod na použitie); Justičná revue, 75, 2023, č. 3, s. xx – xx.

Kľúčové slová: predbežné právne posúdenie veci, predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, princíp právnej istoty.

Key words: preliminary legal opinion of the matter, predictability of court decisions, principle of legal certainty.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

"Právny text sa nevykladá osamote, ale prinajmenej v dvoch kontextoch. Prvým je relevantná časť právneho poriadku a druhým je vykladač. Situácia, kedy právny systém ako koniec koncov ľudské dielo prerástol intelektuálne možnosti človeka, patrí ku príčinám a možno i prejavom odcudzenia práva človeku. Neurčitosť vyplývajúca z prílišnej komplexity tu predstavuje jednu z príčin nezrozumiteľnosti práva pre jeho adresáta."

¹⁾

1 Úvodné poznámky

Uvedený citát sa týka neurčitosti práva a jeho pojmov, ktoré môžu byť rôznymi subjektmi práva ("

vykladačmi

") interpretované a chápané odlišne. Domnievame sa, že prívlastok neurčitosti je často spájaný aj s pomerne inovatívnym inštitútom Civilného sporového poriadku ("CSP")

- predbežné právne posúdenie veci

(absentujúcim v pôvodnom Občianskom súdnom poriadku - "OSP"), a to najmä pokiaľ ide o jeho výklad prezentovaný súdmi prvej inštancie. Iba tie sú totiž oprávnené uviesť stranám svoje predbežné právne stanovisko k veci. Podľa Báránya je užitočné rozlíšiť tri skupiny osôb (subjektov), ktorých chápanie významu neurčitého pojmu je relevantné. Prvou sú tvorcovia normatívneho právneho aktu, druhou sú adresáti právnej normy a napokon ide o orgány aplikácie práva. ²⁾ Z tejto tézy potom vyplýva, že je dôležité poznať, aký význam pripisujú predbežnému právnemu posúdenie veci všetky spomínané skupiny, čo môže prispieť k odstráneniu neurčitosti výkladu tohto pojmu pri jeho ďalšej realizácii. V tomto článku preto upriamime pozornosť nielen na pôvodné myšlienky "tvorcov CSP" (členov Komisie MS SR pre rekodifikáciu civilného práva procesného), ktorí sa podieľali na komentovaní prijatých ustanovení (§ 171 ods. 2 CSP a § 181 ods. 2 CSP), ³⁾ ale poukážeme aj na vybrané súdne rozhodnutia a odborné názory z aplikačnej praxe.

Cieľom článku je opätovne pripomenúť pôvodný význam a teleologický účel predbežného právneho posúdenia veci, ktorý bude rezultovať do konkrétneho návrhu novelizácie CSP o nové samostatné ustanovenie - § 181a CSP. V ňom sa pokúsime načrtnúť možný (nie však definitívny) obsah inštitútu, ktorý by mohol podporne (s dobre mieneným zveličením) slúžiť aj ako "návod na použitie" nielen pre súdy, ale aj strany sporu. Prípadná budúca diskusia je preto očakávaná a, samozrejme, vítaná.

2 Aktuálny právny stav

Ak spor medzi stranami dospeje až do štádia, kedy sa procesné strany (prípadne ich zástupcovia) prvýkrát ocitnú v pojednávacej miestnosti, bude ich prirodzene zaujímať najmä to, aké predbežné právne posúdenie veci im uvedie súd, a to v nadväznosti na súvisiace určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení strán, čo je tiež priamym determinantom ďalšieho postupu pri konaní. Identifikované procesné úkony súdu sú, podľa znenia zákona, povinné (použitím imperatívu

"uvedie"

) a v zásade neopakovateľné, keďže sa realizujú v prvoinštančnom konaní buď v štádiu fakultatívneho predbežného prejednania sporu (§ 171 ods. 1 CSP), alebo až na nariadenom prvom pojednávaní (§ 181 ods. 2 CSP). Opakovanie týchto procesných úkonov je zákonom explicitne vylúčené, ak ich súd už realizoval pri predbežnom prejednaní sporu (veta tretia § 181 ods. 2 CSP).

Dôkladný postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP, vrátane riadneho, t. j. určitého a zrozumiteľného (nie všeobecného alebo formálneho) uvedenia predbežného právneho posúden