Predbežné právne posúdenie

Dňa 22. marca 2024 sa na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave konalo tradičné podujatie, ktoré organizuje Katedra občianskeho a obchodného práva, a to Trnavské právnické debaty, tentokrát na...

Príspevok sa zaoberá problematikou potreby, resp. až nevyhnutnosti prejudiciálneho konštatovania porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote a/alebo práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov na účely úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) spôsobenej pri výkone verejnej moci. Príspevok zvolenú problematiku rozoberá dichotomicky, a to najmä s ohľadom na pôvodcu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti, neprimeranej dĺžke konania alebo zbytočných prieťahov v konaní. Autor v príspevku polemizuje s charakterom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako účinného prostriedku nápravy voči neprimerane dlhým konaniam súdov a iných orgánov verejnej moci, pričom reflektuje na zmeny vykonané v príslušnej oblasti s účinnosťou od 1. júla 2023.

Článok sa zaoberá inštitútom predbežného právneho posúdenia veci z pohľadu aplikačnej praxe a nadväzuje na doterajšie odborné príspevky k tejto téme. Snahou autora je pripomenúť pôvodný úmysel zákonodarcu a konkretizovať hranice obsahu a rozsahu predbežného stanoviska súdu. Na tieto účely je v poslednej časti článku koncipované navrhované znenie § 181a CSP (ako potenciálny návrh de lege ferenda).

Článok analyzuje následky porušenia povinnosti súdu uviesť stranám sporu, ako sa predbežne právne javí vec. Analyzuje rôzne alternatívy situácií, ktoré môžu vzniknúť.Autorky sa primárne zamýšľajú nad otázkou, či v tomto smere ide o procesnú vadu, a zároveň o takú procesnú vadu, ktorá by zakladala prípustnosť odvolania. Argumentačné závery sú podporené aktuálnou rozhodovacou činnosťou súdnych autorít.