Vynález a rozvoj internetu za ostatných 50 rokov bol určite jedným z najdôležitejších technologických vynálezov dvadsiateho storočia. Jeho vznik a fungovanie výrazne ovplyvnilo množstvo aspektov každodenného života, najmä komunikáciu, učenie, prácu, nakupovanie a hry. Umožnil aj vznik nových foriem sociálnej interakcie, aktivít a sociálnych komunít. To umožnilo rozvíjať nové spôsoby komunikácie a zdieľania obsahu. Technologické nástroje zavedené Web 2.0
1)
umožnili používateľom internetu viac využívať vzájomnú interakciu, slobodne pôsobiť a spolupracovať v sociálnych médiách ako tvorcovia obsahu vytváraného používateľmi (
UGC - user-generated content
). Tieto nástroje otvorili nové kanály a pridali nových agentov do dynamiky tvorby obsahu tým, že sa uľahčilo publikovanie a obeh informácií a znížili sa náklady na ich publikovanie.
2)
V porovnaní s inými druhmi médií je internet slobodné miesto, do ktorého môže ktokoľvek prispievať svojimi názormi bez potreby schválenia alebo odsúhlasenia nejakej nadriadenej autority.
3)
Na druhej strane, okrem jeho prínosov, vytvára používanie internetu množstvo problémov z hľadiska ochrany ľudských práv.
4)
Internet je informačný a komunikačný nástroj odlišný od "tradičných" médií, najmä pokiaľ ide o schopnosť uchovávať a prenášať informácie. Elektronická sieť, ktorá slúži miliardám používateľov na celom svete, nepodlieha a potenciálne nikdy nebude podliehať rovnakým predpisom a kontrole. Riziko, ktoré predstavuje obsah a komunikácia na internete pre realizáciu a ochranu ľudských práv a slobôd, najmä práva na rešpektovanie súkromného života, je určite vyššie ako v "tradičných" médiách. Preto sa pravidlá upravujúce produkciu materiálov z "tradičných" médií a internetu môžu odlišovať. Tie musia byť nepochybne prispôsobené špecifikám technológie, aby sa zabezpečila ochrana a podpora dotknutých práv a slobôd.
5)
Ďalšie špecifikum internetu vo vzťahu k printovým médiám spočíva aj v "
jednoduchosti, rozsahu
a
rýchlosti šírenia
informácií na internete a
trvalosti
už zverejnených informácií",
čo môže značne zvýšiť účinky zdieľania informácii na internete v porovnaní s tradičnými médiami.
6)
Možno tiež spomenúť aj rastúci potenciál tohto druhu komunikácie. Podľa dostupných údajov od roku 2017 do roku 2021 sa v globálnom meradle počet používateľov sociálnych sietí zvýšil z 2,73 miliardy až na 4,26 miliardy.
7)
Podľa odhadov môže do roku 2027 počet užívateľov sociálnych sietí stúpnuť na 6 miliárd.
8)
Internet nezmenil len faktický spôsob komunikácie a vyjadrovania, ale priniesol aj zmeny v právnom chápaní slobody prejavu.
9)
Nárast používania internetu a sociálnych médií priniesol v priebehu rokov aj množstvo nenávistných prejavov na internete. Z uvedených dôvodov internet zohráva dôležitú úlohu, prekonáva všetky "tradičné" médiá, ktoré predtým propagovali nenávistné prejavy. Internet sa stal aj priestorom aj na šírenie tzv. podprahového zla.
10)
Verejné fóra, ako sú blogy, sociálne siete, diskusné miestnosti a webové stránky viedli k nárastu kontroverzných prejavov, ktoré sa rozvíjajú predovšetkým z dôvodu nedostatočnej regulácie komunikácie vo virtuálnom priestore.
11)
Internet a najmä sociálne siete majú množstvo funkcií, ktorých pomocou možno šíriť nenávistné prejavy. Nenávistné prejavy na sociálnych sieťach sú problémom, ktorý môže negatívne ovplyvniť jednotlivcov aj spoločnosť ako celok. K najčastejším prostriedkom šírenia nenávistných prejavov možno zaradiť status, správu, komentár, príspevok na stránke, v skupine alebo v udalosti, uploadovanie obrázkov, videí a súborov, zdieľanie statusov, príspevkov, obrázkov, videí či súborov.
12)
K rýchlemu šíreniu nenávistných prejavov prostredníctvom digitálneho slova prispieva efekt
straty zábran na internete
, pretože
predpokladaná anonymita
na internete a
pocit beztrestnosti
znižujú zábranu ľudí vyjadrovať takéto prejavy.
13)
1. Všeobecné východiská k slobode prejavu
Sloboda prejavu patrí medzi najvýznamnejšie občianske a politické práva a zaručujú ju hlavné globálne
14)
a regionálne systémy ochrany ľudských práv.
15)
V
Ústave Slovenskej republiky č.
460/1992 Zb.
sloboda prejavu spolu s právnom na informácie patrí medzi politické práva. To predurčuje ústavnú ochranu, ktorá v
čl. 26 ods. 3 Ústavy výslovne zakazuje cenzúru. Z dôvodu absencie definície cenzúry v
Ústaveje potrebné tento pojem definovať podľa kritérií ustanovených na výklad a uplatňovanie relevantných medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných slobodách.
16)
V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len " ESĽP" alebo "Súd")
je sloboda prejavu vykladaná široko. Všeobecne platí prezumpcia, že
článok 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských právv znení protokolov
17)
zahŕňa všetky formy prejavu, bez ohľadu na médium, ktorého prostredníctvom sa prejav realizuje, a bez ohľadu na obsah prejavu.
18)
Podľa
citovaného článkusa sloboda prejavu vzťahuje nielen na také informácie alebo myšlienky, ktoré sú priaznivo prijímané alebo považované za neškodné či bezvýznamné, ale tiež na tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu obyvateľstva. Také sú požiadavky pluralizmu, tolerancie a otvorenosti, bez ktorých neexistuje demokratická spoločnosť.
19)
Pri riešení zásahov do slobody prejavu ESĽP v zásade používa dva prístupy:
20)
a)
Prístup
vylúčenia z ochrany
poskytovanej
Európskym dohovorom, stanovený v
článku 17 (zákaz zneužitia práva), v prípadoch, v ktorých dotknuté komentáre predstavujú nenávistné prejavy a negáciu základných hodnôt tohto
dohovoru. Sťažnosť odmietne ako neprijateľnú a následne už vôbec neskúma, či bolo obmedzenie slobody prejavu v súlade s
čl. 10 ods. 2 Európskeho dohovoru.
b)
Prístup
stanovenia obmedzení
poskytovanej ochrany, uvedený v
článku 10 ods. 2 Európskeho dohovoru. Tento prístup je používaný v prípadoch, keď dotknutý prejav síce je nenávistným prejavom, nie je však pravdepodobné, že by ničil základné hodnoty stanovené v tomto
