PAVELKOVÁ, B.: Rímskoprávne princípy v súčasnom civilnom procese. Právny obzor, 103, 2020, č. 1, s. 42 - 52.
Principles of Roman law in contemporary civil proceedings. The contribution evaluates the application of the Roman law principles of the trial to the current Slovak procedural codes - Civil Dispute and Civil Non-dispute Code. It focuses on finding out whether those principles have been taken into our regulations and, if so, in what form. It is an interesting probe into both - in the Roman procedural law and in the current form of the Slovak civil process, especially with regard to the fact, that Roman law sought justice, decency and morality in procedural and substantive law as well. What is currently the main interest of the Slovak court proceedings? Is it a searching for justice, or have other priorities prevailed? Even in creating these (relatively) new Codes, the traditional struggle of natural and positive law was fought. The article evaluates the outcome of this fight (quite critically).
Key words: civil proceeding, principles of civil procedural law, equity, system of values, moral, ethics, bona fide
1. Ekvita a princíp ochrany verejného záujmu
Stať o základných princípoch civilného procesu nemožno začať inak ako rímskopráv- nou zásadou ekvity, ktorá bola najvýznamnejšou zásadou rímskeho procesu. Predstavovala vyššiu spravodlivosť a slušnosť, v latinskom jazyku aequitas. Bola vodiacim princípom nielen procesného, ale aj hmotného práva. Je otázne, či je vôbec možné nájsť v súčasných procesných kódexoch jej presný ekvivalent. Dá sa skôr konštatovať, že nie a že zásada ekvity sa pretavila do viacerých princípov (a neskôr v texte zákona aj do viacerých konkrétnych ustanovení) civilných procesných predpisov.
Podstatou ekvity bolo napĺňanie známeho výroku jedného z najvplyvnejších antických rímskych právnikov Celsa1) lus est ars boni et aequii2), vyjadreného v prvej knihe Digest. Podľa Encyklopédie antiky bola zásada ekvity využívaná právě tam, kde by strohé, formální uplatnění práva či konkrétní právní normy vedlo k bezprávnému stavu.3) Neznamenalo to však, že poskytovala "výlučne len" možnosť tvoriť právo v prípade medzier (čo by sa prekrývalo s princípom analógie a dotvárania práva súdom, ktorý je obsiahnutý v čl. 4 Civilného sporového poriadku a článku 3 Civilného mimosporového poriadku). Bola chápaná omnoho širšie a zasahovala aj do výslovného práva. Zmierňovala jeho tvrdosť, a to v záujme morálky a prirodzenej slušnosti: Aequum et bonum est lex legum4) alebo tiež Saepe acidit, ut quis iure civili teneatur, sed inaequum sit eum iu-dicio condemnari5). Nebola prostriedkom prosazování zákonů, ale cestou k spravedlivému narovnání poměrů, cestou k homeostázi, rovnováze.5)
Myšlienku ekvity môžeme nájsť ukrytú vo viacerých princípoch súčasného civilného procesu, a to tak sporového, ako aj mimosporového. Pretavila sa do hodnotového systému oboch kódexov, pričom je zreteľnejšia v Civilnom mimosporovom poriadku. Táto skutočnosť priamo súvisí s deliacim kritériom predmetu úpravy oboch kódexov, ktorým je ochrana verejného záujmu, logicky zreteľnejšia v mimosporovom procese. Východiskovým princípom, ktorý platí v režime mimosporových konaní, je ochrana verejného záujmu, práv garantovaných zákonom, a to s dôrazom na dobré mravy. Kritérium verejného záujmu sa etablovalo na úrovni základných ľudských práv a slobôd a úzko s nimi súvisí. 6) Ak sa stotožníme s názorom, že skutočne je verejným záujmom našej spoločnosti vyššia spravodlivosť a slušnosť (ekvita), potom by bolo možné uvažovať o tomto princípe ako o "nástupcovi" zásady ekvity v pravom zmysle slova. Avšak takéto hodnotenie stavu morálky s