Príspevok pojednáva o práve na informácie z prebiehajúceho prípravného konania ako súčasti trestného konania, ktoré je však vo svojej podstate neverejné. Zamýšľa sa nad únikom informácií a možnými dôsledkami na priebeh vyšetrovania v trestnom konaní s prienikom vedúcim k porušeniu práva na prezumpciu neviny.
The article deals with the right to information from the ongoing preparatory proceedings as part of the criminal proceedings, which, however, is essentially non-public. It considers the leakage of information and the possible consequences for the course of criminal investigations with a breach of the right to the presumption of innocence.
ERDOSOVÁ, A.: Neverejnosť prípravného konania z pohľadu zásady prezumpcie neviny; Justičná revue, 73, 2021, č. 3, s. 336 - 347.
Úvod
V recentnej praxi médií masovej komunikácie sme opakovane svedkami bezprostrednej kontroly a dohľadu nad medializovanými trestnými kauzami, ktorých cieľom je odhaľovanie a vyšetrovanie podozrení z trestnej činnosti páchanej na najvyššej úrovni v štáte. Ide tak o osoby bývalých politikov, predstaviteľov verejnej moci, sudcov, vyšetrovateľov či finančníkov. Je potom celkom pochopiteľné, že tlač a médiá ako watchdog demokracie ostro sledujú prebiehajúce prípady zadržania, vyšetrovania či ďalšie štádiá trestného konania. A je len celkom pochopiteľné, že tento záujem novinárov ide vedno s intenzívnym záujmom verejnosti tieto informácie obdržať. Nesporne verejnosť na tie informácie aj má právo, otázne je však, na ktoré, v akom rozsahu, ale aj to, v akom štádiu trestného konania. V nasledujúcom príspevku sa budeme venovať praxi novinárov, ktorým sa dostávajú do rúk zápisnice z výsluchov svedkov či obvinených v štádiu prípravného konania, ktoré je z podstaty svojho účelu označované atribútom neverejné. Majú teda orgány činné v trestnom konaní oprávnenie sprístupňovať médiám tieto informácie,
eo ipso
majú politici, sudcovia, prokurátori či novinári oprávnenie sa k ich obsahu vyjadrovať a vychádzať z informácií takto sprístupnených?1 Neverejné konanie, infodémia
Na konci septembra 2020 predstavila Európska komisia rozsiahly dokument, ktorého cieľom je zhodnotenie vývoja právneho štátu vo všetkých 27 členských štátoch Európskej únie. Správa spomína Slovensko, kde panujú dlhodobé obavy ohľadom nezávislosti systému súdnictva. V apríli 2020 preto slovenská vláda oznámila dôležité reformné plány na jeho posilnenie, a to vrátane procesu vymenúvania na Ústavný súd SR. Komisia pritom ďalší vývoj pozorne sleduje. Kríza podľa správy ukázala, že opatrenia na riešenie "infodémie"
1)
niektoré vlády používajú ako zámienku k oslabeniu základných práv a slobôd alebo ich zneužívajú na politické účely.
2)
Riziko zneužitia informácií je v súčasnej postfaktuálnej dobe o to väčšie, o čo viac sa do popredia dostáva sila a vplyv sociálnych sietí na úkor tradičných médií. Zároveň je tu tiež prítomná obava, že určité nálady v spoločnosti, populizmus a snaha o prilákanie pozornosti, vytvárajú priestor pre také nezákonné postupy, ktoré sú síce snahou o pluralitu a transparentnost, avšak popierajú iné základné zásady právneho štátu, takže sa nakoniec môže stať, že sa stanú pre demokraciu v podstate veľkou hrozbou. Jedným z takýchto konaní môže byť aj zverejňovanie a nelegálne úniky informácií z vyšetrovacích spisov, na ktoré verejnosť nemá nárok zodpovedajúci právu. Máme konkrétne na mysli zápisnice alebo ich časti z výsluchov osôb v štádiu trestného konania, ktoré má označenie
prípravné konanie
a ktoré je z podstaty a účelu neverejné.Okrem toho je prípravné konanie považované za obligatórne štádium predsúdneho konania podľa zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok" alebo "TP"), a to v § 10 ods. 15, kde ho definuje ako "úsek trestného konania od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len "dohoda ovine a treste") alebo do právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej".
3)
V priebehu prípravného konania majú byť orgánmi činnými v trestnom konaní čo najrýchlejšie v potrebnom rozsahu objasnené všetky skutočnosti dôležité pre posúdenie prípadu. Vychádzajúc z legálnej definície prípravného konania, ako aj z ustanovenia § 201 ods. 2 Trestného poriadku, jeho základnou úlohou je teda zabezpečiť podklady pre rozhodnutie, či má byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste a vecou sa má zaoberať súd, alebo zabezpečiť podklady pre iné rozhodnutia vo veci samej, teda či sa má od ďalšieho trestného stíhania dočasne alebo natrvalo upustiť.
Častejšie sa orgány činné v trestnom konaní môžu stretnúť s požiadavkou svedkov, poškodených, príp. obvinených, aby im bolo umožnené vyhotovovať obrazový, príp. obrazovo-zvukový záznam zo svojho výsluchu, ktorý má byť vykonaný v prípravnom konaní. K tejto problematike zaujala stanovisko aj Sekcia legislatívy Minist