Cieľom článku je rozobrať otázku, či a za akých podmienok sú orgány činné v trestnom konaní povinné vyhovieť žiadosti obhajcu (obhajcov) o odloženie nariadeného úkonu (najmä výsluchu svedka, resp. obvineného) v prípravnom konaní. Uvedená problematika je rozoberaná aj s ohľadom na aplikačné problémy pri vyhodnocovaní niektorých žiadostí obhajcov na preloženie naplánovaných úkonov, ako aj s ohľadom na najčastejšie sa v praxi vyskytujúce situácie. V súčasnej dobe je predmetná otázka aktuálna aj vzhľadom na riešenie otázok účasti obhajcov na úkonoch v čase pandémie.
The aim of this paper is to analyse the question whether and according to what circumstances the bodies involved in criminal proceedings are obliged to meet a defence counsel's request for deferral the already orderedprocedure (especially witness or accused hearing). This issue is also analysed with regard to application problems connected with evaluation ofsome defence counsel's requests for deferral the already ordered procedures as well as with regard to the most commonly occurred situation in application practice. Nowadays, this is also actual issue due to the problem connected with the participation of the defence counsels at the procedures carrying out in pandemic times.
1)
VOJTUŠ, F. - KORDÍK, M.: K možnosti zmeny nariadeného úkonu v prípravnom konaní na základe žiadosti obhajcu; Justičná revue, 72, 2020, č. 11, s. 1335 - 1350.
Úvod
Úkony v trestnom konaní môžeme definovať ako činnosť orgánov činných v trestnom konaní
2)
, súdu a osôb príslušných vykonávať úkony trestného konania, s ktorou Trestný poriadok
3)
spája určité právne účinky (vznik, zmenu alebo zánik trestno-procesných vzťahov). O samotných úkonoch sa zvyčajne vyhotovuje zápisnica (pozri § 58 TP). Čo sa týka účasti obhajcu na úkonoch trestného konania v prípravnom konaní, treba uviesť, že bez akýchkoľvek pochýb je právo účasti obhajcu na úkonoch trestného konania po vznesení obvinenia a povinnosť OČTK mu realizáciu tohto práva umožniť. Ide o predpoklad naplnenia práva na spravodlivé trestné konanie vo vzťahu k obvinenému. Ohľadom účasti obhajcu na úkonoch prípravného konania sa v odbornej verejnosti viedla a vedie odborná polemika, a to najmä z hľadiska otázky miery uplatňovania zásady kontradiktórnosti v rámci prípravného konania.
4)
Môžeme zhrnúť, že účasť obhajcu pri úkonoch prípravného konania je dôležitá hlavne z nasledujúcich dôvodov:
a)
prítomnosťobhajcu objektivizuje vykonanie dôkazu, ktorý je výsledkom a cieľom toho-ktorého úkonu prípravného konania a má byť spravidla použitý aj v konaní pred súdom,
b)
prítomnosť obhajcu pri úkone zrovnoprávňuje stranu obhajoby, teda je prejavom uplatnenia tzv. princípu rovnosti zbraní, aj keď v prípravnom konanísa nikdy nemôže uplatniť a ani neuplatňuje úplná rovnosť strán; účasťobhajcu pri úkone prípravného konania je výnimkou zo zásady neverejnosti prípravného konania,
c)
obhajca môže aj aktívne zasahovať do vykonania úkonu, napr. kladením otázok vypočúvaným osobám, a to potom, ako policajt skončil výsluch (§ 213 ods. 2 TP). Policajt je teda povinný umožniť obhajcovi kladenie otázok, ak tento o to požiadal; odopretie tohoto práva by bolo porušením a ukrátením práva na obhajobu,
d)
svojou účasťou na úkonoch obhajca sám bezprostredne poznáva a hodnotí relevanciu, pravdivosť a vierohodnosť dôkazov získaných vykonaním konkrétneho úkonu, ktoré môžu byť použité voči obvinenému alebo aj v jeho prospech, čo má význam z hľadiska prípravy taktiky obhajoby v ďalšom konaní.
5)
Podmienky účasti obhajcu na úkonoch prípravného konania
Oproti súdnemu konaniu má však účasť obhajcu na úkonoch trestného konania v štádiu prípravného konania svoje špecifiká. Základnou a bazálnou podmienkou účasti obhajcu na úkonoch trestného konania, vykonávaných v prípravnom konaní, je aktivita obhajcu, spočívajúca v oboznámení OČTK s jeho vôľou uplatniť si svoje právo zúčastniť sa úkonov trestného konania, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom. Ak obhajca OČTK neoznámi, že sa chce takýchto úkonov zúčastňovať, tie nemajú povinnosť ho o konaní takýchto úkonov vyrozumievať (§ 213 ods. 3 TP
a contrario).
6)
Forma a ani okamih oznámenia nie sú predpísané; oznámenie však musí byť adresované policajtovi.
7)
Až na základe vyrozumenia o uvedenej skutočnosti má policajt povinnosť oznámiť obhajcovi včas miesto, čas a druh vykonávaného úkonu s výnimkou, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. Je teda na rozhodnutí obhajcu ako svoje oznámenie vykoná (písomne, e-mailom, faxom, ústne do zápisnice a pod.), keďže však ide vo svojej podstate o podanie, s ktorým spája Trestný poriadok práva a povinnosti, treba v tomto prípade rešpektovať aj ustanovenie § 62 ods. 1 TP vo vzťahu k podaniam urobeným elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, resp. faxom. Pokiaľ ide o čas, kedy môže obhajca požiadať o vyrozumievanie o úkonoch, ten je daný okamihom, kedy bol samotným obvineným zvolený alebo súdom ustanovený za obhajcu obvineného pri rešpektovaní ustanovenia § 36 ods. 5 TP. Pretože účinky zastupovania nastávajú okamihom doručenia plnomocenstva alebo opatrenia o ustanovení konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní. Ak by aj obhajca zaslal žiadosť o vyrozumievanie o úkonoch skôr ako samotné plnomocenstvo, povinnosť OČTK vyrozumieť obhajcu o úkonoch vzniká až potom, keď nastanú účinky zastupovania podľa § 36 ods. 5 TP, teda doručením plnomocenstva, resp. opatrenia o ustanovení. Do tohto okamihu totiž OČTK nemajú preukázané, že osoba, ktorá požiadala o vyrozumievanie o úkonoch, je osobou oprávnenou podľa § 213 ods. 3 TP takúto žiadosť podať.Zároveň treba uviesť, že nie o všetkých úkonoch prípravného konania po vzneseníobvinenia možno obhajcu upovedomiť, resp. má policajt povinnosť obhajcu upovedomiť. Policajt upovedomuje obhajcu iba o úkonoch, ktorých výsledky môžu byť použité ako dôkazy v trestnom konaní. Inak povedané, upovedomuje obhajcu o plánovanom vykonaní dôkazného prostriedku, z ktorého môže byť získaný dôkaz.
8)
Policajt teda neupovedomuje obhajcu o úkonoch, ktoré nespočívajú v samotnom vykonávaní dôkazných prostriedkov, ako je napríklad spísanie alebo zaslanie žiadosti, vypracovanie podnetu prokurátorovi alebo sudcovi pre prípravne konanie a pod. Ani vo vzťahu k dôkazným prostriedkom však generálne neplatí, že v každom prípade o ich vykonaní policajt obhajcu upovedomuje. Prvá skupina prípadov, kedy policajt obhajcu o realizácii dôkazných prostriedkov, teda úkonov neinformuje, vyplýva priamo z ustanovenia § 213 ods. 2 a ods. 3 TP. Ide o úkony, ktorých vykonanie nemožno odložiť, teda ide o neodkladné úkony, ako napr. obhliadka miesta činu. Druhú skupinu úkonov predstavujú úkony, kedy by vyrozumenie obhajcu o ich plánovanom vykonaní moh