Defense counsel’s opening statement from the point of view of the contradictory nature of criminal proceedings

This article analyzes the crucial role of the defense counsel’s opening statement in criminal proceedings, with a specific focus on their position regarding the indictment. It provides an overview of adversarial criminal proceedings before delving into the defense counsel’s position on the indictment considering current and potential future legislation. The article concludes by thoroughly examining the form and significance of this procedural institute.

Kľúčové slová: stanovisko obhajcu k obžalobe, obžaloba, kontradiktórnosť trestného konania, hlavné pojednávanie

Key words: defense counsel’s opening statement, indictment, contradictory nature of criminal proceedings, main hearing

Úvod

Pojem ,,kontradiktórnosť“ pochádza z latinského slovného spojenia contra dicere, čo v preklade znamená hovoriť oproti, oponovať.[1] Obsahové vymedzenie tohto pojmu je už zo svojej podstaty spojené s právom a právnou vedou, pričom žiadny iný odbor mu nevenuje zodpovedajúcu pozornosť.[2]

Vo vzťahu k osobe obvineného a v prostredí trestného konania nepredstavuje kontradiktórnosť iba sporovosť strán trestného konania alebo ich súperenie, ale najmä právo obvineného na informácie o povahe a dôvodoch vzneseného obvinenia, právo na oboznámenie sa s vyšetrovacím spisom a dôkazmi, ktoré boli proti nemu zadovážené za účelom podpory obvinenia, právo vyjadriť sa k týmto dôkazom, konfrontovať ich, uvádzať vlastné skutočnosti a predkladať vlastné dôkazy za účelom spochybnenia obvinenia v prípravnom konaní, resp. obžalobnej verzie vo fáze po podaní obžaloby.[3]

Niet sporu o tom, že kontradiktórnosť je výrazným ovplyvňujúcim faktorom trestného konania, majúcim vplyv na jeho samotný výsledok a to prostredníctvom oprávnení základných strán trestného konania, tzn. obžaloby reprezentovanej prokurátorom a osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie (t. j. obvineným, resp. obžalovaným) za možnej účasti obhajcu.[4]

Jedným z takýchto procesných oprávnení, pri ktorom sa v trestnom konaní prejavujú prvky kontradiktórnosti, je aj oprávnenie obhajcu obžalovaného zaujať po prednesení obžaloby stanovisko k obžalobe vo fáze začiatku hlavného pojednávania, ktorému spravidla v odbornej trestnoprávnej literatúre nie je venovaná širšia, resp. osobitná pozornosť.

Tento článok sa zaoberá procesným inštitútom stanoviska obhajcu k obžalobe prokurátora v kontexte zásady kontradiktórnosti trestného konania. Primárnou úlohou článku je poukázať na význam a dôležitosť tohto výlučného práva obhajcu z pohľadu obhajoby obvineného, ako aj z pohľadu skutočnosti, že slovenský zákonodarca dotknuté oprávnenie pomerne špecificky zveruje výlučne obhajcovi a nie samotnému obžalovanému.

Okrem vyššie uvedeného je ambíciou článku na podklade komparácie relevantnej slovenskej a českej právnej úpravy zamyslieť sa nad možnou právnou úpravou de lege ferenda, ktorá by bola spôsobilá lepšie napĺňať podstatu práva na osobnú obhajobu obžalovaného a tým prispieť k efektívnejšiemu vedeniu a priebehu hlavného pojednávania.

1. Všeobecne ku kontradiktórnosti trestného konania

Ako už bolo načrtnuté v úvode, samotný pojem ,,kontradiktórnosť“ pozostáva z dvoch latinských slov a to zo slova ,,contra“, čo znamená ,,proti“ resp. ,,naproti“ a zo slova ,,dicere“, čo znamená ,,hovoriť, tvrdiť, vysvetľovať“. Spojenie týchto slov možno preložiť ako ,,protirečenie“, resp. ,,protirečiť“, čo pri značnom zjednodušení vyjadruje samotnú podstatu kontradiktórnosti v trestnom konaní.[5]

V rímskom občianskom procese zase slovo ,,contradictio“ predstavovalo popretie a odmietnutie žalobnej žiadosti zo strany žalovaného.[6]

Vo všeobecnosti možno uviesť, že kontradiktórnosť znamená oponovanie, uvádzanie vlastných argumentov proti argumentom druhej strany, teda protiargumentáciu, ktorú možno vnímať ako súperenie v spore, čo v prostredí trestného konania znamená vedenie procesu formou sporu strán (latinské slovo  ,,processum“ znamená aj ,,spor“).[7]

Spor v podmienkach trestného konania nevyhnutne predstavuj