VOJTUŠ, F.: K rozhodovaniu o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu trov obhajoby podľa § 553 ods. 3 Trestného poriadku; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 63 - 78.
Úvod
Rozhodovanie o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom má úzky súvis s rozhodovaním o samotných trovách trestného konania,
1)
2)
a aj preto je táto problematika v Trestnom poriadku
3)
upravená v šiestej časti Trestného poriadku, teda v časti, ktorá rieši problematiku trov trestného konania, konkrétne tých, ktoré znáša štát. Ide o ustanovenie § 553 Trestného poriadku (ďalej len "TP"). Toto ustanovenie v ods. 1 určuje, ktoré nevyhnutné trovy trestného konania znáša štát. Vo zvyšných odsekoch je riešená problematika rozhodovania a úhrady odmeny a náhrad hotových výdavkov ustanoveného obhajcu, resp. advokáta ustanoveného ako zástupcu poškodeného podľa § 47 ods. 6 TP.
S účinnosťou od 1. januára 2016 bola zákonom č. 397/2015 Z.z. na koniec ustanovenia § 553 ods. 3 Trestného poriadku doplnená veta
"O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania."
Predmetná novela (veta) priniesla v praxi aplikačné problémy v prípadoch, ak sa ustanovení obhajcovia, ktorých zastupovanie skončilo ešte počas prebiehajúceho trestného konania, obrátili na orgány činné v trestnom konaní alebo súdy so svojimi nárokmi na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, vzniknuté v súvislosti s vykonávaním obhajoby z ich strany, a to ako ustanovených obhajcov obvineného, resp. obvinených v danom trestnom konaní. Takto postupovali aj ustanovení obhajcovia, ktorých zastupovanie zaniklo počas prebiehajúceho trestného konania ešte pred účinnosťou predmetnej novely TP, avšak trestné konanie po účinnosti novely ešte nebolo právoplatne skončené. Aplikačný problém sa objavil v tých prípadoch, keď medzi ukončením zastupovania ustanoveného obhajcu (výkonom obhajoby z jeho strany) a uplatnením nároku na preplatenie odmeny a náhrady podľa tarify určenej osobitným predpisom (ďalej aj ako "preplatenie trov obhajoby") prešlo trestné konanie z prípravného štádia do niektorého zo štádií súdnej časti trestného konania. V takomto prípade niektoré súdy postúpili žiadosti ustanovených obhajcov o preplatenie trov obhajoby orgánom činným v trestnom konaní (ďalej "OČTK") na rozhodnutie s tým, že o takejto žiadosti sú príslušné v zmysle § 553 ods. 3 posledná veta Trestného poriadku rozhodnúť OČTK a nie súd. Naopak, niektoré súdy takéto žiadosti OČTK nepostupovali ani nepostupujú.
Problém v tomto prípade spočíva v tom, ako vykladať § 553 ods. 3 posledná veta TP z hľadiska príslušnosti subjektov trestného konania, ktoré majú o takomto návrhu rozhodnúť v prípade, ak došlo k zmene štádia trestného konania. V našom článku najskôr rozoberieme problematiku a podmienky uplatnenia nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby, rozhodovanie o nej a následne možné výklady ustanovenia § 553 ods. 3 posledná veta Trestného poriadku. Pokúsime sa dospieť k záveru, kto by mal byť v už spomínanom prípade príslušný na rozhodovanie o žiadostiach ustanovených obhajcov na preplatenie trov obhajoby. Zároveň pri rozbore poukážeme aj na niektoré aplikačné problémy spojené s uplatňovaním nárokov ustanovených obhajcov na preplatenie trov obhajoby, ktoré predmetná novela, resp. prax priniesla.
Pôvodná právna úprava trov a dôvody zmeny
Do prijatia zákona č. 397/2015 Z.z. dovtedajšia právna úprava rozhodovania o nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby, resp. o nároku advokáta ustanoveného ako zástupcu poškodeného podľa § 47 ods. 6 TP, bola upravená výlučne v ustanovení § 553 ods. 5 TP (do 1.9.2011 ods. 4). Toto ustanovenie ustanovovalo (aj stále ustanovuje), že o nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby rozhoduje ten OČTK, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne meritórne skončilo. V prípravnom konaníto teda bol prokurátor, resp. ním poverený asistent prokurátora, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa, resp. ním poverený vyšší súdny úradník.
Lehota na rozhodnutie o takomto návrhu ustanoveného obhajcu (nie však o návrhu advokáta ustanoveného na zastupovanie poškodeného), ktorá je uvedená v ods. 3, bola do TP zavedená až zákonom č. 262/2011 Z.z. V zmysle § 553 ods. 3 TP by mali OČTK a súd rozhodnúť do 30 dní od obdržania návrhu ustanoveného obhajcu, a následne priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov by OČTK alebo súd mali vyplatiť najneskôr do 90 dní od právoplatnosti ich rozhodnutia o uplatnenom nároku.
Do 31.12.2015 teda platilo, že o uplatnenom nároku ustanoveného obhajcu na preplatenie trov obhajoby rozhodoval prokurátor alebo predseda senátu, resp. ním poverené osoby, a to až po právoplatnom skončení trestného stíhania. Skončením trestného stíhania však v zmysle § 553 ods. 5 TP nemožno rozumieť jeho prerušenie na základe niektorého z dôvodov uvedených v § 228 ods. 2 TP, § 228 ods. 3 alebo ods. 4 TP, resp. 244 ods. 4 TP. Uvedený stav viedol v praxi k tomu, že aj ustanovení obhajcovia, ktorých ustanovenie bolo zrušené alebo zaniklo počas trestného konania, museli na rozhodnutie o svojich nárokoch na preplatenie trov obhajoby čakať až do právoplatného skončenia samotného trestného stíhania. To sa, samozrejme, pri dlhšie trvajúcich trestných konaniach stretávalo z ich značnou nevôľou.
4)
Zrejme to bol aj hlavný dôvod novely ustanovenia § 553 ods. 3 TP, vykonanej zákonom č. 397/2015 Z.z., v podobe, v akej je už uvedená v tomto článku. Doplnenie § 553 ods. 3 TP o poslednú vetu bolo vykonané na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu predneseného na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Samotný návrh a jeho odôvodnenie je uvede