KUTLÍK, F.: Subsidiarita trestného práva ako priestor pre restoratívnu mediáciu; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 79 - 88.
ÚVOD
Mediácia v trestnom práve je spojená predovšetkým so zákonom č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o probačných a mediačných úradníkoch") a predstavuje výrazný posun od retributívnej k restoratívnej justícii postavenej na pilieroch depenalizácie a dekriminalizácie. Mediácia je v kontexte citovaného zákona chápaná ako humanizujúci proces, ktorý uľahčuje riešenie určitej trestnej veci mimo štandardného trestného konania a súčasne posilňuje zodpovednosť obete trestného činu aj obvineného pri hľadanítohto riešenia. Zmyslom trestu je vyváženie spoločenského poriadku narušeného trestným činom a súčasne vytvorenie efektívnych nástrojov riešenia trestných činov, ktoré budú adekvátne reagovať na záujmy obetí, spoločnosti, trestným činom zasiahnutej komunity a potreby páchateľa.
1)
Proces by mal zároveň slúžiť ku zníženiu zaťaženosti súdov, prokuratúry, orgánov činných v trestnom konaní i zariadení na výkon trestov. Restoratívna justícia (v praxi sa používa aj pojem restoratívne prístupy) zdôrazňuje restoráciu poškodeného (obete trestného činu) a pomáha vnímaťtrestný čin ako sociálnu udalosť, ktorá nie je len vychýlenímz "normálneho" spôsobu života, ale je vnímaná aj ako narušenie vzťahov medzi páchateľom, obeťou, poškodeným a spoločenstvom v ktorom žijú
2)
.
Aplikačné portfólio mediácie v trestnom práve je z pochopiteľných dôvodovvymedzené najmä zákonom o probačných a mediačných úradníkoch, trestným poriadkom ("TP") a trestným zákonom ("TZ"). Marc Groenhuijsen (2000), podľa spôsobu využitia mediácie v trestnom konaní, hovorí o troch pozíciách:
-
mediácia ako súčasť tradičného trestného procesu,
-
mediácia ako alternatíva k trestnému konaniu,
-
mediácia po rozhodnutí súdu o vine a treste ako forma riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným.
3)
SKUTOK SA SÍCE NESTAL, ALE...
Čo však v prípadoch, ak:
a)
orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní
aa)
rozhodnú, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania (§ 197 TP)
4)
,
ab)
výsledky vyšetrovania preukážu, že nejde o trestný čin a vec postúpia iným orgánom (§ 214 TP),
ac)
trestné stíhanie zastavia (§ 215 TP);
b)
v rámci súdneho konania, ak v zmysle § 285 TP súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby;
c)
v rámci súdneho konania, ak v zmysle § 40 TZ súd upustí od potrestania páchateľa.
Medzi dotknutými subjektmi (v týchto prípadoch už medzi bývalým podozrivým /obvineným/ obžalovaným na jednej strane a údajným poškodeným na druhej strane) sa len zriedkavo ich vzťah minimalizuje, marginalizuje, resp. úplne preruší. Napriek rozhodnutiam orgánov činných v trestnom k