Príspevok sa zaoberá hmotnoprávnou analýzou a rozborom skutkových podstát trestných činov všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Tr. zákona a šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 a § 164 Tr. zákona s osobitným zameraním na ochorenie COVID-19, spôsobené vírusom SARS-CoV-2. V procesnoprávnej rovine sa príspevok zaoberá úskaliami dokazovania tohto špecifického druhu trestnej činnosti.
BAĎO, T. - MORAVANSKÝ, N.: Ochorenie COVID-19 v trestnoprávnych súvislostiach; Justičná revue, 73, 2021, č. 5, s. 641 - 657.
The article deals with the substantive analysis and analysis of the facts of crimes of general danger according to § 284 and § 285 of the Penal Code and the spread of dangerous contagious human disease according to § 163 and § 164 of the Penal Code with a special focus on COVID-19 disease caused by the SARS-CoV-2 virus. At the procedural level, the paper deals with the pitfalls of investigating this specific type of crime.
Úvod
V súčasnosti takmer všetky krajiny sveta zažívajú doposiaľ bezprecedentnú situáciu - súboj s globálnou pandémiou ochorenia COVID-19, spôsobenou vírusom SARS-CoV-2, ktorým sa v čase koncipovania tohto príspevku celosvetovo nakazilo už viac než 111 miliónov ľudí a podľahlo mu takmer 2,5 milióna ľudí.Zvládnutie pandémie ochorenia COVID-19 je pre každú krajinu výzvou, ktorá značne zaťažuje jej ekonomické, materiálne a personálne zdroje. V súvislosti s pandémiou COVID-19 Slovenská republika prijala množstvo rozličných opatrení smerujúcich k ochrane života a zdravia obyvateľstva a k podpore ekonomiky, ktoré sú v našej histórii bezprecedentné. Postupne sme si zvykli na nosenie rúšok či respirátorov, vyhlásenie a predlžovanie núdzového stavu, na zákaz vychádzania či celoplošné alebo regionálne testovania. Pandémia COVID-19 a s ňou súvisiace prijaté štátne opatrenia zasiahli nielen do bežného života ľudí, ale aj do právneho života celej spoločnosti takmer vo všetkých oblastiach práva.
Štátne orgány, právnici, ale aj bežní ľudia musia riešiť doposiaľ nepoznané (nielen) právne problémy. Na nepoznané aplikačné problémy sa aktuálne formujú prvé právne názory a možné riešenia. Súčasná situácia neobišla ani otázky súvisiace s uplatňovaním niektorých aspektov trestnej politiky štátu, ktorým, pochopiteľne, doposiaľ nebola venovaná dostatočná pozornosť v teoretickej rovine a ani v rozhodovacej činnosti. Nejde pritom len o otázky trestného práva hmotného, ale aj o nové výzvy na poli dokazovania. Tento príspevok si preto kladie za cieľ prispieť k formovaniu prvých právnych názorov na niektoré aktuálne a spravidla úplne nové trestnoprávne aplikačné problémy, ktoré súčasná výnimočná situácia vyvolala.
Pri čítanítohto príspevku je však dôležité mať na pamäti, že poznatky o SARS-CoV-2 sa neustále vyvíjajú, a to aj v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou vakcináciou obyvateľstva, ktorá môže priniesť ďalšie nové medicínske poznatky, ktoré môžu mať význam aj pre trestné právo. Preto je tento príspevok nevyhnutné chápať ako analytický historický počin v čase jeho vzniku, ktorý vychádza len z informácií, ktoré boli objektívne dostupné v čase jeho písania.
Trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Trestného zákona - všeobecné východiská
Aj keď v súvislosti s rozširovaním ochorenia COVID-19 sa na prvom mieste podvedome ponúka posudzovať takéto konanie v intenciách znakov skutkovej podstaty trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 alebo § 164 Trestného zákona - "Tr. zákona" (ďalej aj "trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby"), z dôvodu subsidiarity označeného trestného činu k trestnému činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Tr. zákona (ďalej aj "trestný čin všeobecného ohrozenia") považujeme za vhodné v našom príspevku venovať pozornosť práve tomuto trestnému činu.
1)
Skutková podstata
trestného činu všeobecného ohrozenia
postihuje typovo oveľa závažnejšie konania páchateľa, ktoré sú spôsobilé vyvolať nepomerne závažnejšie následky, než konania subsumovateľné pod skutkovú podstatu
trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Prv spomenutá skutková podstata trestného činu chráni ľudské zdravie užšie (z pohľadu následku špecifickejšie), než je tov prípade skutkovej podstaty trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.Oba vymenované trestné činy sú čo do spôsobeného následku trestnými činmi ohrozovacími.
Ohrozovací trestný čin je trestný čin, ktorý z hľadiska svojej objektívnej stránky predpokladá taký charakter (priebeh) skutkového deja (originálny dej), ktorého následkom síce nie je vznik poruchy na zákonom chránených hodnotách, ale kde pri zmene niektorých skutkových okolností by poruchový následok predpokladaný skutkovou podstatou (alternatívny dej) v rozumnej miere pravdepodobnosti mohol nastať, pričom na krajný limit pravdepodobnosti vzniku alternatívneho deja sa neprihliada.
Zjednodušene povedané, z hľadiska trestnej zodpovednosti za akýkoľvek ohrozovací trestný čin bude bez významu taký originálny dej, pri ktorom si jeho alternatívny dej (vznik zodpovedajúceho poruchového následku) možno predstaviť iba abstraktne - ako krajne nepravdepodobný, hyperbolizovaný.
Ergo
pri uvažovaní nad trestnou zodpovednosťou za ohrozovací trestný čin nemožno vymýšľať absurdne nepravdepodobné skutkové kombinácie.Pre úplnosť dodávame, že pod pojmovým (zákonným) znakom
"ľudí"
sa v zmysle ustálenej judikatúry rozumie najmenej sedem ľudí.
2)
Zároveň je nevyhnutné dodať, že všeobecné nebezpečenstvo musí existovať pre všetkých (najmenej) sedem ľudí súčasne.Pri skúmaní trestnej zodpovednosti pre
trestný čin všeobecného ohrozenia
je bez právneho významu taký skutkový dej, ktorý najneskôr v momente, kedy vytvára ohrozenie pre určitú osobu, ohrozenie inej osoby, ktoré je dôsledkom skoršieho pôsobenia toho istého deja, zaniká.Požiadavka súčasnosti bude splnená napríklad aj vtedy, ak páchateľ otrávi zdroj pitnej vody, pričom jednotlivé poškodené osoby sa z tohto zdroja napijú postupne, jedna po druhej. V takomto prípade nebezpečenstvo vyvolané páchateľom trvá až do odstránenia protiprávneho stavu.
Pokiaľ ide o objektívnu stránku