COVID-19

Cieľom tohto článku je posúdenie súladu vybraných aspektov obmedzovania zhromažďovacieho práva v priebehu pandémie COVID-19 s garanciami ochrany ľudských práv. 1) S využitím judikatúry národných i nadnárodných súdov prichádzame k záveru, že plošný zákaz zhromaždení použitý v našej právnej úprave nie je proporcionálnym obmedzením zhromažďovacieho práva, ale naopak, predstavuje "vyprázdnenie" jeho podstaty. Rovnako tak skúmame možnosti potenciálneho obmedzenia zhromaždenia zo 17. novembra 2020, pričom konštatujeme, že jeho rozpustenie by neprešlo testom proporcionality.

V súvislosti s preskúmavaním opatrení vlády ESĽP poskytoval vláde pomerne široký priestor pre voľnú úvahu a väčšinu sťažností považoval za neprijateľné. Z iného uhla pohľadu preskúmal rozhodnutie vo veci Narbutas proti Litve, kde išlo o trestné stíhanie sťažovateľa za údajné korupčné správanie pri nákupe nedostatkových testov na COVID-19. Napriek tomu, že rozhodnutie ešte nie je právoplatné a ani trestné konanie proti sťažovateľovi nie je ukončené, jeho analýza môže napomôcť pri hodnotení manažmentu opatrení zameraných na ochranu pred pandémiou a tak sa poučiť v prípade možných budúcich pandémií.  

 

Predmetná štúdia pojednáva o možnostiach zavedenia povinného očkovania proti COVID-19. Aj keď táto povinnosť v slovenskom právnom poriadku nefiguruje, v budúcnosti ju nemožno vylúčiť. Okrem toho je diskusia zaujímavá aj z pohľadu komparatívneho ústavného práva, pretože viacero krajín povinnosť očkovania proti COVID-19 v čase vrcholiaceho boja proti pandémii zaviedlo. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli poukázať na možnosti a limity zavedenia tejto povinnosti a to prizmou legality a proporcionality, ktoré musí každá povinnosť splniť v zmysle ústavy. Štúdia analyzuje aj možnú náboženskú výnimku z povinného očkovania.

Úvod* " She has never given a toss for the debris she left behind ." 1) Vskutku, po skúsenostiach z uplynulých dvoch rokov sa utíchajúca pandémia COVID-19 vôbec nevyníma v...

rozhodnutie z 28. júna 2022 k sťažnosti č. 41217/20 pre porušenie článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru (nezákonnosť opatrení proti šíreniu COVID-19)

Úvod Pandémia vírusu COVID-19 mala v Európskej únii vážne negatívne dôsledky nielen v oblasti verejného zdravia, ale aj v oblasti hospodárstva. Zamedzenie šírenia pandémie si vynútilo prijatie prísnych a...

Príslušné orgány verejnej moci v Slovenskej republike (ďalej aj „SR“) počas pandémie mnohým zakázali podnikať alebo ich podnikateľskú činnosť výrazne obmedzili, v dôsledku čoho podnikatelia utrpeli majetkovú škodu, prišli o zisk, či stratili...

Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19 Vzhľadom na súčasnú zdravotnú krízu bol Súdny dvor nútený dočasne prispôsobiť svoje pracovné postupy. Súdna činnosť naďalej...

rozhodnutie zo 7. októbra 2021 k sťažnosti č. 41994/21 pre porušenie článku 3 Dohovoru (zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania) v kontexte povinnosti byť držiteľom Covid-19 pasu, zavedeného v roku 2021 v súvislosti s pandémiou koronavírusu

Autor stručne vysvetľuje kontext zamýšľanej revízie rámca krízového manažmentu a ochrany vkladov, problematiku riešiteľnosti krízových situácií banky a predstavuje niektoré limity, na ktoré naráža financovanie riešenia krízy či likvidácie banky v podmienkach súčasnej právnej úpravy.V súvislosti s uvedenými limitmi financovania autor predkladá riešenia, ktorými možno docieliť aktívnejšiu participáciu systému ochrany vkladov ako jedného z mechanizmov, ktorý možno na tieto účely použiť a zvažuje ich dôsledky. Author briefly clarifies the context of considered revision of the crisis management and deposit insurance framework, the concept of resolvability of the bank and presents some of the funding limits applying in resolution and normal insolvency proceeding under existing legislation. In the context of funding limits, the author elaborates on possibilities to improve participation of the national deposit guarantee scheme as one of the funding sources available for this particular purpose under current regime and considers their implications.

Príspevok je venovaný otázkam bioetických súvislostí vakcinácie, teda aké sú úvahy, ktoré vedú k dobrovoľnosti a ktoré právne a etické východiská ústia do možnosti zavedenia povinného očkovania. Problematika je skúmaná z hľadiska očkovania detí, ale aj v kontexte očkovacích látok dostupných proti Covid-19, a to aj na pozadí dostupnosti (z hľadiska výrobnej, finančnej, časovej, efektívnej) rôznych metód liečby a prevencie. Týka sa taktiež kauzálnych bioetických súvislostí, poradia očkovania a celkovej očkovacej stratégie. The paper is devoted to the issues of the bioethical context of vaccination, i.e., what are the considerations that lead to voluntariness and which legal and ethical starting points lead to the possibility of introducing compulsory vaccination. The issue focuses on the terms of vaccination of children but is also examined in the context of vaccines available against Covid-19, (in terms of production, finance, time, efficiency) of various methods of treatment and prevention. It also covers causal bioethics, vaccination order and overall vaccination strategy.

Podľa Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva je významnou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci výkonnej moci počas núdzových situácií súdne preskúmanie núdzových opatrení. Komisia štátom pripomenula, že právo na spravodlivý...

V dobe neustáleho zaoberania sa pojmom „očkovanie“ a celospoločenskej diskusie o jeho význame vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva rozsudok v precedentnom prípade Vavřička a ďalší proti Českej republike, v ktorom intervenovala ako tretia strana aj Slovenská republika. Prípad sa týka povinnosti očkovania detí a následkov nesplnenia tejto povinnosti, pričom závery Veľkej komory Súdu budú mať nepochybne vplyv na očkovaciu politiku v členských štátoch Rady Európy.

Pri rovine právnej by bolo vhodné sa pristaviť s krátkym zamyslením sa a bilanciou právnej situácie, ktorá na Slovensku nastala za posledný rok. Bilanciu v tomto článku zameriame na to,...

Príspevok sa zaoberá hmotnoprávnou analýzou a rozborom skutkových podstát trestných činov všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Tr. zákona a šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 a § 164 Tr. zákona s osobitným zameraním na ochorenie COVID-19, spôsobené vírusom SARS-CoV-2. V procesnoprávnej rovine sa príspevok zaoberá úskaliami dokazovania tohto špecifického druhu trestnej činnosti.

Koronavírus vyvolal krízu, ktorá sa nezastavuje na hraniciach a ktorá ovplyvňuje všetky oblasti nášho života. Európska justícia v tomto nie je výnimkou. Cieľom textu je poskytnúť prehľad opatrení prijatých v rámci EÚ v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktoré ovplyvňujú súdnictvo, vnútroštátne orgány a právnikov, ale aj podniky a občanov. Keďže situácia sa rýchlo mení a informácie o tejto oblasti sa neustále upravujú, táto stránka je pravidelne aktualizovaná, aby zachytávala všetky zmeny. Rada Európy vytvorila aj webovú stránku týkajúcu sa vnútroštátnych opatrení v oblasti justície v súvislosti s pandémiou COVID-191).