COVID-19

Bezprecedentná kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, v ktorej sa Slovenská republika, spolu s ostatnými krajinami, nachádza od roku 2020, zasiahla všetky oblasti spoločenského života. Prijímali sa opatrenia, z ktorých mnohé boli dovtedy našej spoločnosti úplne cudzie a komunikované verejnosti boli najmä prostredníctvom médií. V masovokomunikačných prostriedkoch dominovali zväčša informácie praktického charakteru, poskytované príležitostne a nepravidelne a bolo pomerne náročné z nich spätne vyabstrahovať, ktoré sú ešte platné a na aké územie, resp. subjekty sa vzťahujú. Navyše, prijímané opatrenia nebolo možné nájsť v prehľadnej forme a na jednom mieste. V minimálnej miere bolo prítomné aj objasňovanie právneho základu prijímaných opatrení (voči verejnosti). Na základe uvedených skutočností, najmä vzhľadom na dynamiku prijímania opatrení, prinášame tento článok, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na právne východiská a dopady niektorých opatrení prijatých za obdobie roku 2020. 1) Uvedomujeme si, že plynutím času sa situácia v danej oblasti výrazne zmenila, a pretrvávanie pandémie aj v roku 2021 prináša úplne odlišné situácie a iný právny, resp. legislatívny základ ich riešenia. Štát sa na začiatku s touto krízou musel vysporiadať aktivovaním existujúcej legislatívy, určenej na riešenie potenciálnych kritických situácií a následne priebežným prijímaním nových legislatívnych opatrení ad hoc. V oboch prípadoch ide o právne predpisy, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú zásadné zásahy do základných práv a slobôd. Zároveň dochádza k dočasnému posilneniu právomocí vlády, ako jedného z orgánov krízového riadenia. Vyrovnať sa s dopadmi aplikácie legislatívy v praxi je a bude úlohou súdov a ďalších orgánov ochrany práva, ktoré v rámci svojich vymedzených právomocí poskytujú ochranu ústavnosti, zákonnosti, základných práv a slobôd, práv a zákonom chránených záujmov.

LOTYŠSKO Autor rozhodnutia: Najvyšší súd Lotyšska ( Latvijas Republikas Augstaka tiesa ) Dátum rozhodnutia: 4. február 2022 Značka konania: 265/2022 ECLI:LV:AT:2022:0204.A4202 34319.15.S Právna oblasť: - správne právo - základné...

Prinášame Vám výber rozhodnutí z databázy Jurifast, ktorý je spravovaný ACA-Europe (http://www.aca-europe.eu). Prostredníctvom databázy Jurifast zabezpečuje ACA-Europe prístup k rozhodnutiam najvyšších správnych súdov, ktorými sa vykonáva právo Európskej únie. ACA-Europe je európske združenie zložené zo Súdneho dvora Európskej únie a štátnych rád alebo z najvyšších správnych jurisdikcií každého z členov Európskej únie. Cieľom ACA-Europe je umožniť lepšie pochopenie práva EÚ sudcami najvyšších správnych súdov v celej Európe a lepšie poznať fungovanie ostatných najvyšších správnych súdov pri vykonávaní práva EÚ; zlepšiť vzájomnú dôveru medzi sudcami najvyšších správnych súdov; podporovať efektívne a účinné fungovanie správneho súdnictva v EÚ; zabezpečiť výmenu názorov o právnych normách v správnych súdnych systémoch a napokon zabezpečiť prístup k rozhodnutiam najvyšších správnych súdov, ktorými sa vykonáva právo EÚ.

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva. Sťažnosti týkajúce sa zdravotnej krízy COVID-19 na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") vyvolávajú otázky v súvislosti s mnohými ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), najmä pokiaľ ide o právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na spravodlivé súdne konanie, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, slobodu náboženského vyznania, slobodu prejavu, slobodu združovania, ochranu majetku a slobodu pohybu.

Cieľom tohto článku je posúdenie súladu vybraných aspektov obmedzovania zhromažďovacieho práva v priebehu pandémie COVID-19 s garanciami ochrany ľudských práv. 1) S využitím judikatúry národných i nadnárodných súdov prichádzame k záveru, že plošný zákaz zhromaždení použitý v našej právnej úprave nie je proporcionálnym obmedzením zhromažďovacieho práva, ale naopak, predstavuje "vyprázdnenie" jeho podstaty. Rovnako tak skúmame možnosti potenciálneho obmedzenia zhromaždenia zo 17. novembra 2020, pričom konštatujeme, že jeho rozpustenie by neprešlo testom proporcionality.

V súvislosti s preskúmavaním opatrení vlády ESĽP poskytoval vláde pomerne široký priestor pre voľnú úvahu a väčšinu sťažností považoval za neprijateľné. Z iného uhla pohľadu preskúmal rozhodnutie vo veci Narbutas proti Litve, kde išlo o trestné stíhanie sťažovateľa za údajné korupčné správanie pri nákupe nedostatkových testov na COVID-19. Napriek tomu, že rozhodnutie ešte nie je právoplatné a ani trestné konanie proti sťažovateľovi nie je ukončené, jeho analýza môže napomôcť pri hodnotení manažmentu opatrení zameraných na ochranu pred pandémiou a tak sa poučiť v prípade možných budúcich pandémií.  

 

Predmetná štúdia pojednáva o možnostiach zavedenia povinného očkovania proti COVID-19. Aj keď táto povinnosť v slovenskom právnom poriadku nefiguruje, v budúcnosti ju nemožno vylúčiť. Okrem toho je diskusia zaujímavá aj z pohľadu komparatívneho ústavného práva, pretože viacero krajín povinnosť očkovania proti COVID-19 v čase vrcholiaceho boja proti pandémii zaviedlo. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli poukázať na možnosti a limity zavedenia tejto povinnosti a to prizmou legality a proporcionality, ktoré musí každá povinnosť splniť v zmysle ústavy. Štúdia analyzuje aj možnú náboženskú výnimku z povinného očkovania.

Úvod* " She has never given a toss for the debris she left behind ." 1) Vskutku, po skúsenostiach z uplynulých dvoch rokov sa utíchajúca pandémia COVID-19 vôbec nevyníma v...

rozhodnutie z 28. júna 2022 k sťažnosti č. 41217/20 pre porušenie článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru (nezákonnosť opatrení proti šíreniu COVID-19)

Úvod Pandémia vírusu COVID-19 mala v Európskej únii vážne negatívne dôsledky nielen v oblasti verejného zdravia, ale aj v oblasti hospodárstva. Zamedzenie šírenia pandémie si vynútilo prijatie prísnych a...

Príslušné orgány verejnej moci v Slovenskej republike (ďalej aj „SR“) počas pandémie mnohým zakázali podnikať alebo ich podnikateľskú činnosť výrazne obmedzili, v dôsledku čoho podnikatelia utrpeli majetkovú škodu, prišli o zisk, či stratili...

Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19 Vzhľadom na súčasnú zdravotnú krízu bol Súdny dvor nútený dočasne prispôsobiť svoje pracovné postupy. Súdna činnosť naďalej...

rozhodnutie zo 7. októbra 2021 k sťažnosti č. 41994/21 pre porušenie článku 3 Dohovoru (zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania) v kontexte povinnosti byť držiteľom Covid-19 pasu, zavedeného v roku 2021 v súvislosti s pandémiou koronavírusu

Autor stručne vysvetľuje kontext zamýšľanej revízie rámca krízového manažmentu a ochrany vkladov, problematiku riešiteľnosti krízových situácií banky a predstavuje niektoré limity, na ktoré naráža financovanie riešenia krízy či likvidácie banky v podmienkach súčasnej právnej úpravy.V súvislosti s uvedenými limitmi financovania autor predkladá riešenia, ktorými možno docieliť aktívnejšiu participáciu systému ochrany vkladov ako jedného z mechanizmov, ktorý možno na tieto účely použiť a zvažuje ich dôsledky. Author briefly clarifies the context of considered revision of the crisis management and deposit insurance framework, the concept of resolvability of the bank and presents some of the funding limits applying in resolution and normal insolvency proceeding under existing legislation. In the context of funding limits, the author elaborates on possibilities to improve participation of the national deposit guarantee scheme as one of the funding sources available for this particular purpose under current regime and considers their implications.

Príspevok je venovaný otázkam bioetických súvislostí vakcinácie, teda aké sú úvahy, ktoré vedú k dobrovoľnosti a ktoré právne a etické východiská ústia do možnosti zavedenia povinného očkovania. Problematika je skúmaná z hľadiska očkovania detí, ale aj v kontexte očkovacích látok dostupných proti Covid-19, a to aj na pozadí dostupnosti (z hľadiska výrobnej, finančnej, časovej, efektívnej) rôznych metód liečby a prevencie. Týka sa taktiež kauzálnych bioetických súvislostí, poradia očkovania a celkovej očkovacej stratégie. The paper is devoted to the issues of the bioethical context of vaccination, i.e., what are the considerations that lead to voluntariness and which legal and ethical starting points lead to the possibility of introducing compulsory vaccination. The issue focuses on the terms of vaccination of children but is also examined in the context of vaccines available against Covid-19, (in terms of production, finance, time, efficiency) of various methods of treatment and prevention. It also covers causal bioethics, vaccination order and overall vaccination strategy.

Podľa Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva je významnou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci výkonnej moci počas núdzových situácií súdne preskúmanie núdzových opatrení. Komisia štátom pripomenula, že právo na spravodlivý...

V dobe neustáleho zaoberania sa pojmom „očkovanie“ a celospoločenskej diskusie o jeho význame vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva rozsudok v precedentnom prípade Vavřička a ďalší proti Českej republike, v ktorom intervenovala ako tretia strana aj Slovenská republika. Prípad sa týka povinnosti očkovania detí a následkov nesplnenia tejto povinnosti, pričom závery Veľkej komory Súdu budú mať nepochybne vplyv na očkovaciu politiku v členských štátoch Rady Európy.

Pri rovine právnej by bolo vhodné sa pristaviť s krátkym zamyslením sa a bilanciou právnej situácie, ktorá na Slovensku nastala za posledný rok. Bilanciu v tomto článku zameriame na to,...

Head of Department, Széchenyi István University Department of Public Administrative and Fiscal Law, Legal director, National Infocommunication Authority Annotation The study provides a detailed analysis of the impact of the current COVID-19 pandemic on the market as well as the organisational and legal aspects of public administration in Hungary. In particular, the study focuses on what fundamental influence the pandemic has on the communication and media market and the financial management thereof. These impacts are not necessarily negative of course, but the majority are. Nevertheless, without distinguishing between positive and negative effects, the author of the study analyses all the impacts and correlations caused by the pandemic in these two key economic segments which are relevant from the perspective of public administration.