Cieľom tohto článku je posúdenie súladu vybraných aspektov obmedzovania zhromažďovacieho práva v priebehu pandémie COVID-19 s garanciami ochrany ľudských práv.
1)
S využitím judikatúry národných i nadnárodných súdov prichádzame k záveru, že plošný zákaz zhromaždení použitý v našej právnej úprave nie je proporcionálnym obmedzením zhromažďovacieho práva, ale naopak, predstavuje "vyprázdnenie" jeho podstaty. Rovnako tak skúmame možnosti potenciálneho obmedzenia zhromaždenia zo 17. novembra 2020, pričom konštatujeme, že jeho rozpustenie by neprešlo testom proporcionality.The aim of this article is to assess how chosen aspects of restrictions of the freedom of assembly during the COVID-19 pandemic are in compliance with human rights standards. With using case law of national and supranational courts we come to the conclusion that the blanket prohibition of assemblies which was used in our legal adjustment is not a proportional restriction of the freedom of assembly - it is "emptying" of its essence. Moreover, we scrutinise possibilities of potential restriction of the 17th November 2020 assembly and we state that a dissolution of this assembly would not be in compliance with standards of the proportionality test.
BRIEŠŤANSKÝ, A.: Zhromažďovacie právo v kontexte pandémie COVID-19; Justičná revue, 76, 2024, č. 2, s. 178 - 196.
Kľúčové slová: zhromažďovacie právo, rozpustenie zhromaždenia, protipandemické opatrenia, verejné zdravie.
Key words: freedom of assembly, dissolution of assembly, anti-pandemic measures, public health.
Právne predpisy/legislation: Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
1 ÚVOD
V reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, ktorá vo svete vypukla začiatkom jari 2020, dochádzalo v globálnom meradle k prijímaniu protipandemických opatrení, ktorých cieľom bolo spomaliť šírenie nového vírusu. Opatrenia boli vo všeobecnosti zamerané najmä na obmedzenie pohybu obyvateľstva, no rovnako tak aj na obmedzenie stretávania sa väčšieho počtu ľudí na jednom mieste. Na Slovensku vláda na šírenie ochorenia po prvý raz legislatívne zareagovala uznesením vlády SR č. 45/2020 Z. z. o vyhlásení núdzového stavu. Núdzový stav bol následne viackrát predlžovaný, pričom k štandardným opatreniam, ktoré boli na základe jeho vyhlásenia prijímané, patril zákaz hromadných podujatí (tzn. obmedzovanie zhromažďovacieho práva).
Počas pandémie z rôznych dôvodov narastala úroveň sociálneho napätia, čo viedlo k tomu, že určitá časť obyvateľstva si začala uplatňovať svoje zhromažďovacie právo aj napriek protipandemickým reštrikciám, ktoré jeho uplatňovanie zakazovali. Predovšetkým opozičné politické strany v uvedenom čase organizovali viaceré (z hľadiska počtu účastníkov pomerne významné) zhromaždenia. Ich forma bola rôzna - kým niektoré z nich sa uskutočnili formou zhromaždenia účastníkov na námestiach (typicky napr. zhromaždenie zo 17. novembra 2020), bolo možné zaznamenať i zhromaždenie prebiehajúce špecifickou formou automobilového sprievodu. Represívne orgány na tieto nepovolené zhromaždenia reagovali skôr pasívne a k rozpúšťaniu nepovolených zhromaždení nedochádzalo.
Cieľom nášho článku bude preskúmať niektoré aspekty obmedzovania zhromažďovacieho práva v slovenských podmienkach z hľadiska ich proporcionality. Popri skúmaní reštrikcií zhromažďovacieho práva
in generalis
sa pokúsime overiť hypotézu, či rozpúšťanie (hoci nepovolených) zhromaždení realizovaných v podmienkach núdzového stavu, ktoré súčasne prebiehajú pokojnou formou, nemožno považovať za proporcionálne. Z metodologického hľadiska v rámci práce využívame test proporcionality, ale aj judikatúru národných i nadnárodných súdnych autorít (najmä ESĽP a nemeckého Spolkového ústavného súdu).Po stručnom vymedzení podstaty zhromažďovacieho práva v prvej časti článku sa v druhej a tretej časti venujeme analýze dvoch vybraných prípadov obmedzovania zhromažďovacieho práva - a to predovšetkým zhromaždenia zo 17. novembra 2020, v stručnejšom rozsahu sa však zaoberáme i tzv. "automobilovým protestom" z decembra 2021. Vo štvrtej časti, najmä na podklade komparácie našej právnej úpravy s reguláciou zhromažďovacieho práva počas pandémie v iných európskych i mimoeurópskych krajinách, formulujeme závery v súvislosti s ľudsko-právnou konformitou obmedzení zhromažďovacieho práva v našich podmienkach.
2 ZHROMAŽĎOVACIE PRÁVO
Zhromažďovacie právo z hľadiska klasifikácie zaraďujeme k politickým právam, prostredníctvom ktorých dochádza k dotváraniu ústavných mechanizmov vzniku politickej moci, jej výkonu, kontroly, ale aj deštrukcie v prípade, ak porušuje demokratické princípy vládnutia
2)
. Jeho podstatou je predovšetkým možnosť realizácie spoločenskej diskusie prostredníctvom verejne a kolektívne prejaveného názoru občanov. Zhromažďovacie právo je veľmi úzko späté so slobodou prejavu a niekedy sa označuje aj ako "kolektívny výkon slobody prejavu"
3)
. Ako súčasne pripomína L. Orosz, práve prostredníctvom zhromažďovacieho práva sa na našom území uskutočnili takmer všetky zásadné sociálne zmeny vo vzťahu k nastoleniu demokracie
4)
.
Tak ako väčšina práv, ani zhromažďovacie právo nemá absolútnu povahu a možno ho obmedziť, pokiaľ jeho obmedzenie prejde tzv. testom proporcionality. Francúzska doktrína výstižne diferencuje dôvody potenciálneho obmedzenia zhromažďovacieho práva na dôvody nemateriálneho charakteru (typicky z dôvodu plnenia medzinárodného záväzku, napr. zhromaždenia smerujúce k podpore rasovej neznášanlivosti) a dôvody materiálneho charakteru (výkon zhromažďovacieho práva, ktorý závažným spôsobom narúša verejný poriadok a bezpečnosť, napr. zhromaždenie blokujúce cestnú dopravu na frekventovanom dopravnom uzle)
5)
.
K dvom základným formám obmedzenia zhromažďovacieho práva zaraďujeme zákaz zhromaždenia (preventívna forma obmedzenia, tzn. vždy predchádza samotnému aktu zhromaždenia) a rozpustenie zhromaždenia (následná forma obmedzenia, tzn. prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ už zhromaždenie prebieha)
6)
.
3 ZHROMAŽDENIE ZO 17. NOVEMBRA 2020
Predmetom nasledovnej časti bude analýza ľudsko-právnych aspektov realizácie zhromaždenia, ktoré bolo v našich podmienkach predmetom azda najvýraznejšej mediálnej pertraktácie - a síce zhromaždenia (resp. zo širšieho uhla pohľadu série zhromaždení, keďže v danom čase prebiehali zhromaždenia aj v iných slovenských mestách) zo 17. novembra 2020. Šlo o zhromaždenie organizované politickou opozíciou a realizované v Bratislave v blízkosti Úradu vlády SR, ktorého deklarovaným cieľom bolo predovšetkým vyjadrenie nesúhlasu s niektorými krokmi vlády v rámci boja s pandémiou - najmä proti v tom čase prebiehajúcemu plošnému testovaniu a tiež proti povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest na verejnosti. Zo strany viacerých vystupujúcich na zhromaždení zároveň dochádzalo k spochybňovaniu samotnej závažnosti pandémie COVID-19
7)
. Toto zhromaždenie bolo realizované na rôznych miestach v rámci Bratislavy (najmä pred Úradom vlády SR a na Hodžovom námestí - tzn. na verejných priestranstvách), pričom relevantnou skutočnosťou je tiež to, že medzi jednotlivými účastníkmi zhromaždenia neboli zabezpečené odstupy a výrazný počet protestujúcich nemal prekryté horné dýchacie cesty
8)
.
Polícia proti protestujúcim s využitím donucovacích prostriedkov zasiahla až vo chvíli, kedy začali byť a