Ľudské práva

Obmedzenie zhromažďovacieho práva policajtom

doc. JUDr. Andrej Beleš PhD.

Vydáno: 06. 02. 2023 48 minút čítania

Aktuálnou otázkou súčasnosti je nesporne uplatňovanie zhromažďovacieho práva, ktoré je garantované tak na medzinárodnoprávnej úrovni, na úrovni práva EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Uplatňovanie zhromažďovacieho práva poskytuje jednotlivcom účinný prostriedok k vyjadrovaniu názorov na veci verejné a predstavuje jednu z hlavných foriem aktívnej účasti na verejnom živote. Z týchto dôvodov vystupuje do popredia otázka nielen garantovania tohto práva, ale aj vymedzenia podmienok na jeho obmedzenie. Referenčným rámcom na obmedzenie tohto práva je najmä rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Autori sa zamýšľajú najmä nad obmedzením tohto práva policajtom – príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky.

The current issue is the application of the right to assembly, which is guaranteed both at the level of international law, at the level of EU law, and at the national level. Exercising the right of assembly provides individuals with an effective means of expressing opinions on public matters and is one of the main forms of active participation in public life. For these reasons, the issue of not only guaranteeing this right, but also defining the conditions for its limitation comes to the fore. The reference framework for limiting this right is mainly the decision-making activity of the European Court of Human Rights. The authors are particularly concerned with limiting this right by exercising the powers of a police officer - a member of the Police Force of the Slovak Republic.

ČENTÉŠ, J. – BELEŠ, A.: Obmedzenie zhromažďovacieho práva policajtom; Justičná revue, 75, 2023, č. 1, s. 1 – 17.

Kľúčové slová: základné právo, zhromažďovacie právo, obmedzenie, policajt, služobný zákrok, donucovací prostriedok.

Key words: fundamental right, assembly right, restriction, police officer, official intervention, means of coercion.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov, zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

I Úvod

Zhromažďovacie právo je základným právom a úzko súvisí so slobodou prejavu, pričom obidve patria k základným pilierom demokratického štátu. ¹⁾ Uplatňovanie zhromažďovacieho práva predstavuje jednu z hlavných foriem aktívnej účasti jednotlivcov na verejnom živote, ktorým sa poskytuje možnosť s určitými názormi sa stotožniť, vyjadriť im tak podporu a takto využiť svoje právo na slobodu prejavu. ²⁾ Možno zvýrazniť, že zhromažďovacie právo vo forme uplatnenia práva pokojne sa zhromažďovať je garantované na medzinárodnej úrovni, najmä v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), ³⁾ na úrovni práva Európskej únie, najmä v zmysle Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta"), ⁴⁾ ako aj na vnútroštátnej úrovni.

II Zhromažďovacie právo v Dohovore a Charte

Zhromažďovacie právo vo forme uplatnenia práva pokojne sa zhromažďovať je garantované v čl. 11 ods. 1 Dohovoru. ⁵⁾ Toto právo úzko súvisí so slobodou prejavu podľa čl. 10 Dohovoru, preto Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") pri zhromažďovacom práve nadväzuje na svoju dlhodobo aplikovanú rozhodovaciu činnosť k slobode prejavu. ⁶⁾ Vzhľadom na funkcie zhromažďovacieho práva v spojení so slobodou prejavu považuje ESĽP čl. 11 Dohovoruza

lex specialis

vo vzťahu k čl. 10 Dohovoru, ktorý pôsobí ako

lex generalis

. ⁷⁾ Čl. 11 Dohovoru chráni len pokojné zhromaždenia; jeho ochranu nepožívajú zhromaždenia, ktorých organizátori a účastníci majú násilné úmysly alebo úmysly odmietať základy demokratickej spoločnosti. Od tejto situácie treba odlíšiť situáciu, keď sa sporadicky vyskytlo násilie zo strany iných účastníkov zhromaždenia. V takejto situácii nestráca ochranu podľa čl. 11 Dohovoruten účastník, ktorý sa správa pokojne a nemá násilné úmysly a prejavy. ⁸⁾

Možno zvýrazniť, že právo pokojne sa zhromažďovať nie je absolútnym právom, pričom podľa čl. 11 ods. 2 Dohovoru je prípustné obmedziť toto právo, ak

i) ide o obmedzenie ustanovené

zákonom

(zásada legality)

ii) takéto obmedzenie je

nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

vzhľadom na dosiahnutie niektorého

cieľa verejného záujmu

, ktorým je národná bezpečnosť, verejná bezpečnosť, predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochrana zdravia alebo morálky alebo ochrana práv a slobôd iných

(zásada legitimity)

. ⁹⁾

Do týchto zásad možno zaradiť aj

zásadu proporcionality

obmedzenia práva pokojne sa zhromažďovať. ¹⁰⁾ Pritom treba brať do úvahy, že zásah do tohto práva predstavujú aj tie opatrenia, ktoré majú vo vzťahu k nositeľom tohto práva v konkrétnej situácii tzv. odradzujúci účinok (

chilling effect

), ¹¹⁾ teda im plný výkon práva síce neznemožňujú, ale odrádzajú od neho.

Podľa ESĽP - prípustnosť zásahu do práva pokojne sa zhromažďovať je potrebné posúdiť na základe (uvedených) zásad vo vzťahu najmä k prijatým opatreniam orgánov verejnej moci: ¹²⁾

1) pred konaním zhromaždenia

i) najmä povinnosť získať povolenie na konanie zhromaždenia alebo vykonať oznamovaciu povinnosť s možnosťou orgánu verejnej moci zakázať zhromaždenie;

ii) opatrenia poriadkového charakteru, napr. preventívne zisťovanie totožnosti účastníkov zhromaždenia, resp. obmedzenie osobnej slobody účastníkov pri ceste na zhromaždenie; takéto opatrenia môžu však byť aplikované aj v neskorších štádiách;

2) v jeho priebehu

i) predčasné rozpustenie zhromaždenia;

ii) obmedzenie osobnej slobody účastníkov konania;

3) alebo po jeho skončení

i) uloženie sankcií účastníkom zhromaždenia.

Povinnosť získať

predchádzajúce povolenie na konanie zhromaždenia alebo oznamovacia povinnosť

s oprávnením zakázať zhromaždenie

per se

nie sú v rozpore s právom na pokojné zhromažďovanie podľa

Máte predplatné? Prihláste sa