Bc. Adam Briešťanský

Séria troch článkov sa zameriava na osobitnú formu realizácie slobody prejavu, ktorú predstavuje jej uplatnenie tzv. symbolickými prejavmi. V prvom z príspevkov sa zameriavame na doktrinálne východiská postihovania extrémistickej symboliky - prípadov, kedy je uplatnený symbolický prejav súčasne nenávistný. Na podklade analýzy judikatúry ESĽP (s osobitným zameraním sa na kľúčový rozsudok vo veci Vajnai v. Maďarsko) formulujeme kritériá, ktoré by pre vnútroštátne súdy mali byť určujúce pri postihovaní tejto formy prejavov.

Cieľom tohto článku je posúdenie súladu vybraných aspektov obmedzovania zhromažďovacieho práva v priebehu pandémie COVID-19 s garanciami ochrany ľudských práv. 1) S využitím judikatúry národných i nadnárodných súdov prichádzame k záveru, že plošný zákaz zhromaždení použitý v našej právnej úprave nie je proporcionálnym obmedzením zhromažďovacieho práva, ale naopak, predstavuje "vyprázdnenie" jeho podstaty. Rovnako tak skúmame možnosti potenciálneho obmedzenia zhromaždenia zo 17. novembra 2020, pričom konštatujeme, že jeho rozpustenie by neprešlo testom proporcionality.