Séria troch článkov sa zameriava na osobitnú formu realizácie slobody prejavu, ktorú predstavuje jej uplatnenie tzv. symbolickými prejavmi. V treťom z príspevkov venujeme pozornosť prípadom násilného poškodzovania historických pamätníkov. V tejto časti konštatujeme, že násilnú povahu týchto prejavov možno považovať za dôvod najednoznačné odmietnutie toho, aby im bola poskytnutá ochrana.
A series of three articles focuses on a specific form of realisation of freedom of expression which is represented by using of a so-called symbolic form. In the third contribution we pay attention to the cases of violent damaging of historical monuments. We present in this part that the violent character of these expressions should be regarded as a reason for a definite denial of providing protection to them.
BRIEŠŤANSKÝ, A.: Expresívne symbolické prejavy (3. časť); Justičná revue, 77, 2025, č. 12, s. 1291 - 1304.
Kľúčové slová:
symbolický prejav, sloboda prejavu, hanobiaci prejav, historické pamätníky.
Key words:
symbolic expression, freedom of expression, defaming expression, historical monuments.
Právne predpisy/legislation:
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a protokoly na tento Dohovor nadväzujúce.
5 NÁSILNÉ POŠKODZOVANIE HISTORICKÝCH PAMÄTNÍKOV AKO HRANICA OCHRANY SYMBOLICKÝCH PREJAVOV
Posledná časť nášho výskumu bude tematicky zameraná na (v ostatnom období) nie úplne zriedkavo sa vyskytujúci fenomén poškodzovania rôznych historických pamätníkov a nie s cieľom ich samoúčelne devastovať, ale opätovne formulovať určité názorové posolstvo. Útoky nielen na historické pamätníky, ale i vo všeobecnosti na symbolické predmety s významom pre dejiny nie sú v slovenskom kontexte výnimočné, a rovnako tak ani právna regulácia, ktorá ich postihuje. I. Nuzov používa pojem "spomienkové zákony" na označenie právnych predpisov, podstatou ktorých je sankcionovanie prejavov útočiacich na historickú pamäť národa (teda jednak prejavy urážajúce národných hrdinov, v kontexte udalostí 20. storočia však rovnako tak i prejavy, ktoré spochybňujú pamiatku obetí vojnových zločinov či zločinov totalitných režimov)
1)
. Pred niekoľkými rokmi budilo kontroverzie konanie prívržencov iniciatívy Black Lives Matter, ktorí búrali sochy historických predstaviteľov kolonializmu či otrokárstva, rovnako tak však i štátnikov, resp. historických osobností, ktorých označovali za rasistov (o. i. napr. Krištofa Kolumba či Winstona Churchilla)
2)
.
Túto časť nášho článku považujeme za účelné začať opisom skutkového stavu, aby mohol čitateľ ľahšie pochopiť, o aké prípady konkrétne ide. Po následnom preskúmaní relevantnej judikatúry štrasburského súdu pristúpime k syntéze, posúdeniu presvedčivosti argumentácie NS SR v niektorých rozsudkoch týkajúcich sa mediálne pertraktovaných prípadov a k záverom ohľadom toho, akým spôsobom by mali všeobecné súdy k takýmto prípadom pristupovať.
5.1 Skutkový stav a judikatúra ESĽP
Vo februári 2015 bol v obci Krajná Bystrá odhalený pamätník (busta) tamojšieho rodáka, zosnulého komunistického normalizačného politika Vasiľa Biľaka. Bezprostredne po odhalení busty bola táto v nočných hodinách postriekaná červenou farbou a bolo na ňu napísané slovo "sviňa". K činu sa na ďalší deň verejne prihlásil občiansky aktivista Ľ. Lorenz, ktorý ho na sociálnej sieti komentoval slovami: "
vlastizradcom patria rozsudky, nie pamätné tabule
" a súčasne dodal, že V. Biľak je symbolom "
krvi obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy
"
3)
. V konečnom rozsudku NS SR bolo vyslovené, že predmetné konanie nemá charakter trestného činu (trestné stíhanie tu bolo vedené za poškodzovanie cudzej veci podľa § 246 ods. 1 TZ), pričom na základe aplikácie materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 TZ) bola vec vyhodnotená iba ako priestupok
4)
.V druhom prípade hanobenia pamätníkov sa hanobiaceho prejavu dopustila tá istá osoba. K skutku došlo v roku 2017, kedy táto osoba za pomoci skrutkovača odstránila osem symbolov kosáka a kladiva z Pomníka padlých druhej svetovej vojny, umiestneného na Námestí osloboditeľov v Košiciach. Ani v tomto prípade Ľ. Lorenz nepopieral spáchanie tohto činu a označil ho za snahu "očistiť" pamätník od symbolov a propagácie komunistického režimu
5)
. V tomto prípade už NS SR konštatoval, že skutok má povahu trestného činu výtržníctva spáchaného formou hanobenia historickej alebo kultúrnej pamiatky podľa § 364 ods. 1 písm. c) TZ a uložil obžalovanému dvojmesačný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou vo výmere osem mesiacov spolu s trestom prepadnutia veci (použitého skrutkovača)
6)
.
Pred tým, ako pristúpime k posúdeniu presvedčivosti argumentácie NS SR v týchto rozhodnutiach, opätovne považujeme za potrebné preskúmať relevantnú judikatúru štrasburského súdu. Jedným z významnejších judikátov je v našom článku už viackrát citovaný rozsudok vo veci
Murat Vural