Sledovanie použitím informačno-technických prostriedkov z pohľadu ESĽP (2.)

Vydáno: 20 minút čítania

Poznámka redakcie: článok je pokračovaním predchádzajúceho článku.

Odpočúvanie a ďalšie spôsoby tajného sledovania osôb a ich komunikácie sú bezpochyby užitočným nástrojom pri zisťovaní trestnej činnosti a ochrane národnej bezpečnosti. Na druhej strane, dôsledná ochrana ľudských práv a základných slobôd vyžaduje existenciu primeraných záruk proti zneužitiu opatrení zameraných na sledovanie osôb. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu môže slúžiť vnútroštátnym orgánom ako návod pri určovaní mantinelov vnútroštátneho právneho rámca pre túto oblasť, aj pri jeho aplikácii. Osobitne preto, že práve tento medzinárodný súdny orgán vo svojej judikatúre vytvoril viacero požiadaviek predovšetkým na kvalitu právnej úpravy umožňujúcej používanie takýchto opatrení. Tento článok nemá ambíciu poskytnúť vyčerpávajúci rozbor judikatúry ESĽP v dotknutej oblasti, ale jeho cieľom je načrtnúť aktuálne tendencie v rozhodovacej činnosti tohto medzinárodného súdneho orgánu.1)
V prípadoch založených na všeobecných sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia, ktorí môžu byť potenciálne objektom sledovacích opatrení, namietajú proti vnútroštátnej legislatíve, ESĽP (ďalej aj "Súd") trochu netradične v podstate pripustil inak neprípustnú2)actio popularis a uplatňuje princíp, podľa ktorého postačuje, aby vnútroštátna právna úprava umožňovala využitie opatrení na odpočúvanie a iné sledovanie osôb voči sťažovateľovi a zásah do práv pre potreby článku 8 Dohovoru tak bude predstavovať už samotná existencia takejto právnej úpravy.3)Súd vo svojej rozhodovacej činnosti totiž uznal, že za určitých okolností si sťažovateľ môže nárokovať postavenie obete porušenia práv aj z dôvodu existencie tajných opatrení alebo zákonnej úpravy, ktorá umožňuje ich uskutočnenie, bez toho, aby zároveň tvrdil, že voči nemu boli uplatnené. Odchýlka od všeobecného pravidla, pripúšťajúca možnosť domáhať sa abstraktného prieskumu právnej úpravy je osobitne ospravedlniteľná práve v oblasti tajného sledovania osôb, pretože v opačnom prípade by tieto opatrenia v podstate nebolo možné účinne napadnúť. Tým by však boli dotknuté osoby de facto zbavené ochrany

Související dokumenty

Súvisiace články

Sledovanie použitím informačno-technických prostriedkov z pohľadu ESĽP (1.)
Znásilnenie v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva
Nástin charakteru nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb podľa § 83a a § 83b Trestného zákona
... Ešte k dovolaniu v trestnom konaní
Mimoriadne zníženie trestu a dovolacie konanie
K niektorým aspektom trestného činu poškodzovania veriteľa v súvislosti so záložným právom
Mediácia v trestných veciach a jej limity
K možnostiam trestnoprávneho postihu prejavov schvaľovania vojny a vojenských operácií v rozpore s medzinárodným právom
Zverejnenie extrémistického materiálu na internete - prejav sympatie alebo rozširovanie?
Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby
Posudzovanie trestných oznámení v trestnom konaní
K formulácii skutkovej vety pri trestných činoch súvisiacich s detskou pornografiou
Obmedzenie osobnej slobody podozrivého podľa § 85 ods. 2 TP policajtom
Ako málo (alebo veľa) je potrebné na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania?
Je § 363 Trestného poriadku skutočne mimoriadnym opravným prostriedkom?
Nepríčetnosť
Miesto spáchania trestného činu ako kritérium pre určenie miestnej príslušnosti
Trestný čin prijímania úplatku verzus podvod
Súbeh extradičného konania s konaním o medzinárodnej ochrane

Súvisiace predpisy

301/2005 Z.z. Trestný poriadok
166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich