Poznámka redakcie: článok je pokračovaním predchádzajúceho článku.
Odpočúvanie a ďalšie spôsoby tajného sledovania osôb a ich komunikácie sú bezpochyby užitočným nástrojom pri zisťovaní trestnej činnosti a ochrane národnej bezpečnosti. Na druhej strane, dôsledná ochrana ľudských práv a základných slobôd vyžaduje existenciu primeraných záruk proti zneužitiu opatrení zameraných na sledovanie osôb. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu môže slúžiť vnútroštátnym orgánom ako návod pri určovaní mantinelov vnútroštátneho právneho rámca pre túto oblasť, aj pri jeho aplikácii. Osobitne preto, že práve tento medzinárodný súdny orgán vo svojej judikatúre vytvoril viacero požiadaviek predovšetkým na kvalitu právnej úpravy umožňujúcej používanie takýchto opatrení. Tento článok nemá ambíciu poskytnúť vyčerpávajúci rozbor judikatúry ESĽP v dotknutej oblasti, ale jeho cieľom je načrtnúť aktuálne tendencie v rozhodovacej činnosti tohto medzinárodného súdneho orgánu.1)
V prípadoch založených na všeobecných sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia, ktorí môžu byť potenciálne objektom sledovacích opatrení, namietajú proti vnútroštátnej legislatíve, ESĽP (ďalej aj "Súd") trochu netradične v podstate pripustil inak neprípustnú2)actio popularis a uplatňuje princíp, podľa ktorého postačuje, aby vnútroštátna právna úprava umožňovala využitie opatrení na odpočúvanie a iné sledovanie osôb voči sťažovateľovi a zásah do práv pre potreby článku 8 Dohovoru tak bude predstavovať už samotná existencia takejto právnej úpravy.3)Súd vo svojej rozhodovacej činnosti totiž uznal, že za určitých okolností si sťažovateľ môže nárokovať postavenie obete porušenia práv aj z dôvodu existencie tajných opatrení alebo zákonnej úpravy, ktorá umožňuje ich uskutočnenie, bez toho, aby zároveň tvrdil, že voči nemu boli uplatnené. Odchýlka od všeobecného pravidla, pripúšťajúca možnosť domáhať sa abstraktného prieskumu právnej úpravy je osobitne ospravedlniteľná práve v oblasti tajného sledovania osôb, pretože v opačnom prípade by tieto opatrenia v podstate nebolo možné účinne napadnúť. Tým by však boli dotknuté osoby de facto zbavené ochrany