Cieľom tohto príspevku je zaoberať sa súbehom vydávacieho (extradičného) konania s konaním o medzinárodnej ochrane ilustrovaním skutkového stavu a právnych záverov týkajúcich sa konkrétneho prípadu, do ktorého boli okrem súdov v trestnom súdnictve, zapojení aj minister spravodlivosti, správne súdnictvo, ústavný súd a napokon aj súdy civilné (v dvoch inštanciách). Z mediálnych informácií ďalší právny vývoj nie je známy, ale zároveň nie je ani vylúčené, že prípad bude pokračovať.
"Minister spravodlivosti nesmie povoliť vydanie osoby do cudzieho štátu podľa § 97 ods. 1 zákona č. 104/2014 Sb. o medzinárodnej justičnej spolupráci vo veciach trestných, pokiaľ prebieha konanie o udelenie medzinárodnej ochrany, vrátane nadväzujúceho súdneho prieskumu, iba ak by šlo o opakovanú žiadosť. To platí aj vtedy, pokiaľ žiada o vydanie iný štát, než ako sa javí byť štátom pôvodu tejto osoby, a to akokoľvek, že iba voči štátu pôvodu môže udelením medzinárodnej ochrany vzniknúť neprekročiteľná prekážka povolenia vydania."
(nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 1924/18 z 2. apríla 2019)
1)
Konanie pred Najvyšším správnym súdom Českej republiky
Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu ČR (ďalej aj "najvyšší správny súd"), sp. zn. 2 Azs 114/2018 - 30 z 3. mája 2018,
2)
súd prijal záver, že
v konaní o udelení medzinárodnej ochrany sa nemožno prostredníctvom azylu z humanitárnych dôvodov [§ 14 zákona č. 325/1999 Sb. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o azyle")] domáhať ochrany proti prenasledovaniu či vážnej ujme hroziacej v inom štáte ako v štáte pôvodu.
Skutkový stav spočíval v tom, že žalobca, štátny príslušník Ruskej federácie, pricestoval do Českej republiky na turistické vízum 4. októbra 2016. Dňa 5. októbra 2016 bol zadržaný políciou Českej republiky na základe medzinárodného zatykača vydaného Spojenými štátmi americkými (ďalej len "Spojené štáty"). Dňa 30. mája 2017 Mestský súd v Prahe rozhodol uznesením pod sp. zn. Nt 406/2017-524 o návrhu prokurátora na vydanie žalobcu do zahraničia na dve trestné stíhania podľa § 95 zákona č. 104/2013 Sb. o mezinárodní justiční spolupráci ve věcech trestních v znení neskorších predpisov. Dospel pritom k záveru, že vydanie na obe trestné stíhania je prípustné, a žalobca teda môže byť vydaný buď do Spojených štátov, kde sa mal dopustiť neoprávneného vniknutia do zabezpečenej počítačovej siete niekoľkých obchodných spoločností a neoprávnene tak získať prístup k osobným údajom z účtov ich klientov (v počte desiatok miliónov), ako aj do Ruskej federácie, kde sa mal dopustiť odcudzenia majetku cez internet v rámci organizovanej skupiny. Sťažnosť proti citovanému uzneseniu Vrchný súd v Prahe uznesením pod sp. zn. 14 To 99/2017 z 24. novembra 2017 zamietol. Dňa 6. decembra 2017
podal žalobca žiadosť o medzinárodnú ochranu
, ktorú odôvodnil
obavou z vydania na trestné stíhanie do Spojených štátov.
Žalovaný správny orgán (ministerstvo vnútra) rozhodnutím žiadosť podľa § 16 ods. 1 písm. h) zákona o azyle v znení neskorších predpisov zamietol ako zjavne nedôvodnú.Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca žalobu, ktorú Mestský súd v Prahe rozsudkom, sp. zn. 2 Az 6/2018-44 zo 16. marca 2018 zamietol. Žalobca sám oznámil, že svoju vlasť opustil iba v rámci turistickej cesty a v Ruskej federácii nemal žiadne problémy. Výslovne uviedol, že sa návratu do Ruskej federácie nijako nebráni a ničoho sa zo strany svojej krajiny pôvodu neobáva. Neuviedol tak žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by mohol byť v štáte svojho pôvodu vystavený prenasledovaniu podľa § 12 zákona o azyle alebo že mu tu hrozí vážna ujma podľa § 14atoho istého zákona. Mestský súd uviedol, že zo všetkých tvrdení v správnom konaní jednoznačne vyplýva, že bezprostredným a jediným dôvodom na podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu bola snaha vyhnúť sa hroziacemu vydaniu na trestné stíhanie do cudziny. Za tejto situácie žalovaný nepochybil, pokiaľ sa bližšie nezaoberal tvrdenými obavami súvisiacimi s jeho možným vydaním do Spojených štátov. Okrem toho, mestský súd uviedol, že žalovaný riadne odôvodnil, prečo nepristúpil k žalobcom navrhovanému doplneniu podkladov týkajúcich sa Spojených štátov. Mestský súd konštatoval, že žalobca vedel, že mu hrozí vydanie na trestné stíhanie (a z akého dôvodu), od okamihu, keď bol v Českej republike zadržaný. Od tohto okamihu bol tiež zastúpený advokátom. Prvé poznatky o politickom pozadí prípadu získal už v mesiaci november 2016 a februári 2017. Tvrdený nedostatok informácií o politickom pozadí prípadu, dobrá viera v rozhodnutie súdu v extradičnom konaní a neznalosť skutočnej výšky hroziaceho trestu nepredstavovali podľa mestského súdu objektívnu prekážku pre včasné podanie žiadosti o medzinárodné ochranu. O medzinárodnú ochranu žalobca požiadal až po 14 mesiacoch pobytu na území Českej republiky a po rozhodnutí súdov o prípustnosti vydania na trestné stíhanie, čo svedčí o účelovosti žalobcovho postupu. Mestský súd preto dospel k záveru, že podmienky aplikácie § 16 ods. 1 písm. h) zákona o azyle boli naplnené a žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu zamietol ako zjavne nedôvodnú.
Žalovaný správny orgán podľa súdu nepochybil, keď neposudzoval dôvody na udelenie humanitárneho azylu, pretože podľa § 16 ods. 3 zákona o azyle, ak sú dané dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany ako zjavne nedôvodnej, neposudzuje sa, či žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany spĺňa dôvody na udelenie azylu podľa § 13 (azyl s cieľom zlúčiť rodinu) a § 14 zákona o azyle (humanitárny azyl) alebo doplnkovej ochrany podľa § 14b toho istého zákona.
Proti rozsudku mestského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Opodstatnenosť svojej žiadosti o medzinárodnú ochranu sťažovateľ vidí v obave z vydania do Spojených štátov. Do Českej republiky pricestoval ako turista, pričom ihneď po prechode bielorusko-poľskej štátnej hranice naňho Spojené štáty vydali medzinárodný zatýkací rozkaz pre skutky z rokov 2012 a 2013, čo je postup podľa sťažovateľa neštandardný. Načasovanie svojho zadržania sťažovateľ spája s americkými prezidentskými voľbami, ktoré sa konali mesiac po zadržaní sťažovateľa. Iba tri dni po zadržaní sťažovateľa bolo oficiálne vyslovené obvinenie Ruskej fe