MOKRÁ, I. Na rozmedzí medzi zákonnosťou väzby a nestrannosťou sudcu v trestnom konaní. Právny obzor, 106, 2022, č. 1, s. 51 – 63.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.1.04
On the borderline between the legality of custody and the impartiality of the judge in criminal proceedings. The requirement of legal decision-making in criminal proceedings has never been more desirable than in the era in which we are witnesses of numerous procedural errors leading to the violation of fundamental rights and freedoms, especially the right to personal freedom. In this regard, it is therefore not surprising that the decisionmaking practice of judges in criminal proceedings is currently facing considerable media pressure, which after recent legislative changes concerning the shortening of the term of collusive custody, or the declaration of an explicit requirement for judges to consider the reasonableness of the accusation when deciding on custody, increased even more. However, the contribution in question looks at the issue of decision-making about custody through the lens of the right to a fair trial before an independent and impartial court.
Key words: bias, judge, criminal proceedings, European Court of Human Rights, accusation
*Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-19- 0050. This work was supported by Slovak Research and Development Agency under the Contract No. APVV- 19-0050.
Úvod
"Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť.
Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať
."
Záruka nezávislého a nestranného rozhodovania súdov je nosným pilierom spravodlivého prerokovania veci v trestnom konaní a je garantovaná prameňmi vnútroštátnych, ale predovšetkým aj európskych a medzinárodných úrovní počnúc Trestným poriadkom (ďalej tiež
TP). Konkrétnejšie je potrebné poukázať na ustanovenia
§ 2 ods. 7 TP alebo
§ 31 až § 32 TP, ale rovnako aj na články tvoriace súčasť právnych aktov vyššej právnej sily - napr.
čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej tiež
Ústava SR),
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach(EDĽP) či čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Vzhľadom na pomerne široký rámec právnej úpravy nie je teda prekvapením, že ju priorizuje slovami
"rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov, ale ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému",
2)
aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ÚS SR) vo svojich početných rozhodnutiach.
Garancia nestrannosti a nezávislosti súdov súčasne odzrkadľuje prejav dôvery občanov v právny štát. V zmysle potreby zabezpečenia rozhodovania,
,sine ira et studio",
bez hnevu a zaujatosti, bez predsudkov a vášní, bez nenávisti a nadržovania tak zákonodarca zakotvil inštitút možného vylúčenia sudcov, orgánov činných v trestnom konaní, či iných osôb z vykonávania v trestnom konaní za predpokladu, ak by okolnosti nasvedčovali ich možnú zaujatosť.
3)
Týmto procesným postupom tak dochádza k prelomeniu ústavnej zásady obsiahnutej v
čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorej nikomu nemožno odňať zákonného sudcu.
Avšak z dôvodu obavy zo zneužívania tohto postupu je možné k nemu pristúpiť len vo výnimočných prípadoch a zo závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia v rozhodovaní v intencii zákona a spravodlivosti. K takýmto prípadom dochádza najmä za predpokladu, ak "
má sudca taký vzťah k veci, účastní
