Príspevok sa zaoberá analýzou mimoriadneho opravného prostriedku – zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Analýza je zameraná najmä na aplikačné problémy spojené s používaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. V závere sú prezentované návrhy de lege lata vychádzajúce z identifikovaných aplikačných problémov.
Jedným
1)
z nových inštitútov, ktoré zaviedla rekodifikácia slovenského trestného konania vykonaná prijatím a nadobudnutím účinnosti zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej aj "TP") bolo zavedenie nového mimoriadneho opravného prostriedku v rámci predsúdnej časti trestného konania - inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. TP (ďalej aj ako "zrušenie právoplatných rozhodnutí"). Tento inštitút svojim zameraním a povahou, spolu s inštitútom dovolania podľa § 368 a nasl. TP, nahradil mimoriadny opravný prostriedok zavedený v predchádzajúcom Trestnom poriadku - inštitút sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 266 a nasl. zákona č. 141/1961 Zb. zákona o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).
Tento nový inštitút sa stal v ostatnom čase, najmä s ohľadom na jeho aplikáciu zo strany generálneho prokurátora v mediálne exponovaných trestných veciach, mimoriadnym nielen svojim systematickým zaradením v rámci Trestného poriadku, ale aj polemikou, ktorú jeho aplikácia nielen v laickej, ale aj odbornej verejnosti, vyvolala.
Cieľom príspevku je analyzovať najmä súčasný stav používania tohto inštitútu, so zameraním na aplikačné problémy s ním spojené. V príspevku sa zameriame najmä na to, či z hľadiska aplikácie tohto inštitútu v praxi, napĺňa jeho využívanie charakter mimoriadneho opravného prostriedku alebo ide skôr charakterom aplikácie o akýsi skrytý "riadny" opravný prostriedok.
Ciele zavedenia inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí a realita
Podľa dôvodovej správy k Trestnému poriadku zámerom zavedenia inštitútu bolo "...umožniť vo veciach v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor."
2)
Podľa dôvodovej správy malo ísť tak o operatívnejšie konanie a súčasne malo dôjsť k odbremeneniu súdov, na ktoré prešli ďalšie nové formy konania a rozhodovania, t.j. odklony, pričom podľa zámeru zákonodarcu aj samo kontradiktórne hlavné pojednávanie malo byť procesne náročnejšie.
Pôvodne znel § 363 ods. 1 TP po prijatí TP nasledovne: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." Uvedená úprava pretrvala až do 31. decembra 2015, kedy s účinnosťou od 1. januára 2016 bola zákonom č. 401/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, druhá veta predmetného ustanovenia vypustená a znenie § 363 ods. 1 TP nadobudlo v súčasnosti platnú a účinnú podobu.
Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 401/2015 Z.z.bola táto zmena odôvodnená tým, že návrh reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Z dôvodovej správy vyplýva, že vypustenie definície toho, čo sa rozumie porušením zákona malo umožniť generálnemu prokurátorovi, aby mohol zrušiť akékoľvek rozhodnutie (procesné, medzitýmne, meritórne) prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup.
3)
K uvedenej novelizácii a jej zdôvodneniu treba uviesť, že napriek tomu, že zo zdôvodnenia vyplýva, že do vykonania zmeny mal generálny prokurátor možnosť zrušiť len právoplatné meritórne rozhodnutia v prípravnom konaní, prax bola iná. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že novelou príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006, ktorý demonštratívne v čl. 7 ods. 2 uvádzal uznesenia voči ktorým možno postupovať podľa § 363 TP, príkazom generálneho prokurátora č. 3/2012 s účinnosťou od 1. marca 2012, sa čl. 7 ods. 2 príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006 doplnil aj o uznesenie o vznesení obvinenia, ako o uznesenie, ktoré možno napadnúť postupom podľa § 363 ods. 1 TP. Pritom uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 TP je procesným rozhodnutím, nie rozhodnutím meritórnym.
Rovnako tak zákonom č. 401/2015 Z.z. vykonaná novelizácia ustanovenia § 363 ods. 1 TP nebola dôsledná, a to najm