Článok sa zaoberá trestným činomprechovávania extrémistického materiálu, ktorý bol zavedený do slovenského Trestného zákona v roku 2009. Autor argumentuje, že tento trestný čin je v rozpore s princípomultima ratio, princípomprávnej istoty, ako aj s právom na súkromie, pričom tiež navrhuje, ako možno tieto konflikty zmierniť, respektíve ako im možno predísť.
MALATINSKÝ, M.: Tri problémy trestného činu prechovávania extrémistického materiálu; Justičná revue, 73, 2021, č. 6-7, s. 814 - 828.
The article deals with the criminal offence of possession of extremist material, which was introduced in the Slovak Criminal Code in 2009. Author argues, that this criminal offence contradicts the ultima ratio principle, the principle of legal certainty as well as the right to privacy. He also proposes solutions how to mitigate or even eliminate the afore-mentioned contradictions.
Kategória trestných činov extrémizmu spolu so súvisiacou terminológiou (extrémistická skupina, extrémistický materiál) sa do slovenského právneho poriadku zaviedla novelizáciou Trestného zákona (ďalej aj "TZ") zákonom č. 257/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2009. Zároveň vtedy došlo k zmenám skutkových podstát dotknutých trestných činov, ako aj k zavedeniu štyroch nových trestných činov do tejto kategórie. Jedným z nich je trestný čin prechovávania extrémistických materiálov (dnes: extrémistického materiálu) podľa § 422c TZ.
Domnievame sa, že s týmto trestným činom je spojených viacero teoreticko-právnych, ale aj praktických problémov, ktoré dosiaľ neboli v literatúre komplexne reflektované. V nasledujúcom texte sa preto zameriame najmä na tri problémy tohto trestného činu:
1. kolíziu s princípom
ultima ratio
trestného práva,2. konflikt s princípom právnej istoty,
3. konflikt s právom na súkromie.
Prechovávanie extrémistického materiálu, jeho legislatívna história a kriminologická relevancia
Predtým, než sa budeme zaoberaťjednotlivými problémami, je potrebné bližšie si predstaviť predmetný trestný čin a jeho skutkovú podstatu, ako aj súvisiace ustanovenia Trestného zákona a ich legislatívnu históriu.
Pôvodný názov a znenie § 422c TZ bolo:
"§ 422c
Prechovávanie extrémistických materiálov
Kto prechováva extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."
K jeho zmene došlo dosiaľ iba jediný raz, a to novelou zákonom č. 214/2019 Z.z., ktorou sa formulácia v množnom čísle zmenila na jednotné číslo, teda predmetné ustanovenie už nehovorilo o extrémistických materiáloch, ale o extrémistickom materiáli:
"§ 422c
Prechovávanie extrémistického materiálu
Kto prechováva extrémistický materiál, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."
Pôvodné znenie totiž vyžadovalo, aby na naplnenie tejto skutkovej podstaty páchateľ prechovával aspoň dva extrémistické materiály (to isté sa týkalo príbuzných trestných činov výroby extrémistických materiálov podľa § 422a TZ a rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b TZ). Išlo o napravenie zjavnej formulačnej chyby, ktorá bola kritizovaná v literatúre
1)
a ktorá mala podľa dôvodovej správy spôsobovať problémy v aplikačnej praxi.
2)
K významnejšej súvisiacej zmene došlo novelizáciou zákonom č. 316/2016 Z.z., ktorý sa síce priamo nedotkol znenia § 422c TZ, avšak podstatne zmenil definíciu extrémistického materiálu, ktorý je pri tomto trestnom čine obligatórnym znakom skutkovej podstaty. Extrémistický materiál bol upravený v § 130 ods. 8 a ods. 9 (neskôr 7 a 8) TZ, pričom prvý z odsekov určoval výpočtom - aké vyhotovenie je obsahovo extrémistickým materiálom. Druhý odsek následne hovoril, kedy sa takto vymedzený extrémistický materiál zaň považuje na účel uplatnenia príslušných skutkových podstát trestných činov. Pôvodné znenie § 130 ods. 9 TZ:
"
Za extrémistický materiál sa považuje materiál podľa odseku 8, ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody a replika extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom."
Zmeny zákonom č. 316/2016 Z.z. sa dotkli oboch predmetných odsekov, avšak zmenu druhého odseku považujeme za významnejšiu,
3)
k čomu sa neskôr ešte vrátime. Po novom však tieto odseky znejú takto:
"(7) Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie
a) textová vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie,