KURILOVSKÁ, L., KORDÍK, M.: Zaistenie vecí a majetku. Právny obzor, 103, 2020, č. 1, s. 29 - 41.
Seizure of items and property. The paper deals with the methods of seizure of property in criminal proceedings and with the individual institutes that may be used for this purpose. This is a form of vademecumm of the financial investigation, which is currently one of the priorities of criminal policy. The paper responds in the text to the latest development of the decision-making activities of the courts and tries to point out certain stereotypes that are already overcome by the decision-making activity in selected decisions.
Key words: seizure of property, seizure of property, seizure of property, seizure of property, seizure ofproperty, seizure of a victim claim.
Aby mohlo byť dosiahnuté zákonné odobratie (odčerpanie) príjmov z trestnej činnosti alebo inej veci uložením príslušného trestu alebo ochranného opatrenia, aby nedošlo k zmareniu alebo sťaženiu výkonu trestu alebo ochranného opatrenia, prípadne uspokojenia nároku poškodeného, je potrebné príjmy z trestnej činnosti alebo inú vec, nárok poškodeného, za podmienok upravených v Trestnom poriadku zaistiť (zabezpečiť zaistenie), aby ich obvinení (páchatelia) alebo iné osoby neodstránili z dosahu orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Pri zaistení (zabezpečení zaistenia) príjmu z trestnej činnosti alebo inej veci sa postupuje podľa ustanovení Trestného poriadku. Okrem ustanovení o zaistení nároku poškodeného podľa § 50 Trestného poriadku je na účely zabezpečenia výkonu trestu prepadnutia majetku, výkonu trestu prepadnutia veci alebo ochranného opatrenia na zhabanie veci potrebné postupovať podľa § 425, resp. podľa § 428 Trestného poriadku a podľa § 461 ods. 2 Trestného poriadku.1)
V súvislosti s problematikou zaistenia vecí na účely nároku poškodeného alebo na účely ich prepadnutia alebo zhabania je potrebné uviesť, že policajt ako orgán činný v trestnom konaní nevydáva žiadne rozhodnutie (uznesenie) o zaistení majetku, veci alebo rozhodnutie o zhabaní veci. Takáto právomoc patrí výlučne prokurátorovi v prípravnom konaní alebo súdu. Zo strany policajta ako orgánu činného v trestnom konaní prichádza do úvahy súčinnosť pri faktickom, reálnom výkone zaistenia takejto veci alebo majetku, pričom sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96 Trestného poriadku. Taktiež, ako už bolo uvedené, problematika zaistenia veci je okrem Trestného poriadku upravená aj nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 v znení neskorších nariadení a taktiež bude riešená aj v pripravovanom zákone o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku.
Zaisťovanie podľa účelu
A) Zaistenie hnuteľných vecí a majetku na účely nároku poškodeného
Poškodený, ktorému bola trestným činom spôsobená majetková škoda, má nárok vo vzťahu k obvinenému na náhradu takto vzniknutej škody. Za týmto účelom je možné zaistiť majetok, majetkové práva obvineného práve na účely zaistenia nároku poškodeného na náhradu škody. Súčasne predstavuje zaistenie nároku poškodeného aj spôsob odčerpávania výnosov z trestnej činnosti. Teda inštitút zaistenia nároku poškodeného podľa § 50 Trestného poriadku nie je možné využiť v štádiu vedenia trestného konania vo veci, pretože nárok poškodeného je možné zaistiť výhradne na majetku a majetkových právach, ktoré sa viažu na osobu obvineného, t.j. až po vznesení obvinenia takejto osobe, alebo v trestnom konaní, kde určitá osoba nemá postavenie poškodeného. Zaistenie je možné nielen na majetku alebo majetkových právach obvineného, ale aj na majetku právnickej osoby, ku ktorým má obvinený právny vzťah, tak ako to taxatívne vymenúva Trestný poriadok v § 50 ods. 1 písm. c) a d). Uspokojenie nároku poškodeného je tiež spôsobom, ktorý odčerpáva príjem z trestného činu páchateľa získaný na škodu majetku iného a má prednosť pred uložením trestu prepadnutia veci alebo ochranného opatrenia na zhabanie veci.
Samotné podmienky, pri ktorých je možné zaistiť nárok poškodeného, sú upravené v § 50 Trestného poriadku, pričom zákonným predpokladom na takýto postup je existencia dôvodnej obavy, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude sťažované alebo marené (napr. pokus obvineného predať majetok, ktorého hodnota sa približuje k v