JUDr. Ing. František Vojtuš, PhD.

  • Článek
To obtain evidence from automated vehicles and advanced vehicle assistance systems. The paper deals with the issue of automated vehicles and their relationship to criminal law, particularly in the area of evidence in criminal proceedings. The introduction analyzes the legal and technical definition of automated vehicles within the European Union and the Slovak Republic, based on the SAE J3016 standard, relevant EU legal acts, and Slovak legislation. The following section focuses on defining the relationship between automated vehicles and criminal law. This is followed by an analysis of the possibility of securing evidence from an Event Data Recorder (EDR), which, according to EU legislation, is an advanced driving assistance system, namely for the purposes of criminal proceedings. EDR data can play a key role in reconstructing traffic accidents and proving criminal offenses, particularly in determining liability and the facts of the case. The paper analyzes the legal possibilities of obtaining and securing data from the EDR system through procedural institutions of the Criminal Procedure Code, also with regard to the principles of legality, proportionality, and subsidiarity. In the following section, the paper focuses on the expected problems of obtaining electronic evidence from fully automated vehicles of levels 4 and 5 according to the SAE standard, which use artificial intelligence. It identifies new legal and technological challenges associated with this. Finally, the current legal restrictions on the use of possible future automated vehicle systems in obtaining evidence for profiling or biometric identification of persons are presented. The article also indicates the growing importance of data generated by vehicle assistance systems and automated vehicles, especially their potential as a source of electronic evidence in criminal proceedings. At the same time, it presents the issue of procedural securing of such evidence in criminal proceedings, both in terms of the existing legal framework and potential future challenges. Key words: autonomous vehicles, artificial inteligence, criminal procedure, e-evidence, EDR, criminal liability VOJTUŠ, F., KORDÍK, M.: K získaniu dôkazov z automatizovaných vozidiel a pokročilých asistenčných systémov vozdiel. *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 157 - 190. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.04

,

  • Článek
Príspevok sa zaoberá trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, a to so zameraním najmä na problematiku naplnenia znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty, spočívajúceho v prekonaní prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Analyzovaná je odborná literatúra i aplikačná prax najmä súdov Slovesnej republiky v tejto otázke. Zároveň sú prezentované názory autora na definovanie tohto znaku.
  • Článek
Cieľom predkladaného príspevku je analyzovať možnosti trestnoprávneho postihu zverejnenia extrémistického materiálu na internete, osobitne sociálnych sieťach. Prostredníctvom porovnania skutkových podstát sú prezentované závery, kedy ide o trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona, a kedy o trestný čin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona.  
  • Článek
Príspevok sa zaoberá analýzou mimoriadneho opravného prostriedku – zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Analýza je zameraná jednak na charakter tohto inštitútu z pohľadu jeho zaradenia medzi mimoriadne opravné prostriedky, ako aj na polemiku ohľadom možnosti zrušenia uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku týmto postupom. Súčasne je v príspevku poukázané aj na ďalšie aplikačné problémy spojené s používaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Záverom sú prezentované návrhy de lege ferenda, vychádzajúce z identifikovaných aplikačných problémov.
  • Článek
Cieľom predkladaného príspevku je analyzovať podmienky a súčasné možnosti trestnoprávneho postihu verejne urobených vyjadrení schvaľujúcich vojnu, vojnové operácie a spôsob ich vykonávania, vrátane obhajovania vojny, prípadne podnecovania k jej vykonaniu. Osobitne sme sa zamerali na analýzu trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 Trestného zákona a jeho použiteľnosť pre postih takýchto konaní. Na modelových príkladoch sme ďalej uviedli možnosti a podmienky trestnoprávneho postihu vyjadrení spojených so schvaľovaním vojny a spôsobu jej vedenia.
  • Článek
Príspevok sa zaoberá analýzou mimoriadneho opravného prostriedku – zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Analýza je zameraná najmä na aplikačné problémy spojené s používaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. V závere sú prezentované návrhy de lege lata vychádzajúce z identifikovaných aplikačných problémov.
  • Článek
VOJTUŠ, F.: K rozhodovaniu o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu trov obhajoby podľa § 553 ods. 3 Trestného poriadku; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 63...
  • Článek
Cieľom článku je rozobrať otázku, či a za akých podmienok sú orgány činné v trestnom konaní povinné vyhovieť žiadosti obhajcu (obhajcov) o odloženie nariadeného úkonu (najmä výsluchu svedka, resp. obvineného) v prípravnom konaní. Uvedená problematika je rozoberaná aj s ohľadom na aplikačné problémy pri vyhodnocovaní niektorých žiadostí obhajcov na preloženie naplánovaných úkonov, ako aj s ohľadom na najčastejšie sa v praxi vyskytujúce situácie. V súčasnej dobe je predmetná otázka aktuálna aj vzhľadom na riešenie otázok účasti obhajcov na úkonoch v čase pandémie. The aim of this paper is to analyse the question whether and according to what circumstances the bodies involved in criminal proceedings are obliged to meet a defence counsel's request for deferral the already orderedprocedure (especially witness or accused hearing). This issue is also analysed with regard to application problems connected with evaluation ofsome defence counsel's requests for deferral the already ordered procedures as well as with regard to the most commonly occurred situation in application practice. Nowadays, this is also actual issue due to the problem connected with the participation of the defence counsels at the procedures carrying out in pandemic times. 1)

,