K možnostiam trestnoprávneho postihu prejavov schvaľovania vojny a vojenských operácií v rozpore s medzinárodným právom

¹⁾ Dňa 24. februára 2022 v ranných hodinách došlo k zo strany Ruskej federácie k vojenskému napadnutiu Ukrajiny. Tento akt sa v tom okamihu stal súčasne aj hlavnou mediálnou témou s celospoločenským presahom. Na napadnutie reagovali politici a iné osoby verejného života, ako aj bežní ľudia. Väčšina reakcií a stanovísk predstaviteľov a obyvateľov jednotlivých krajín Európskej únie (ďalej aj "EÚ") vrátane Slovenskej republiky (ďalej aj "SR") a jej predstaviteľov smerovala k odmietaniu a odsúdeniu tohto konania zo strany Ruskej federácie. Vyskytli sa však aj reakcie a vyhlásenia, ktoré naopak tento akt schvaľovali, resp. s ním vyjadrovali súhlas, prípadne toto konanie priam obhajovali.

Predmetom tohto príspevku nie je poukázať a rozobrať, alebo polemizovať s konkrétnymi vyjadreniami niektorých osôb k tejto téme, ale vo všeobecnosti analyzovať problematiku možného trestnoprávneho postihu konaní spojených so schvaľovaním vojny, resp. vojnových operácií alebo ich obhajovaním, prípadne podnecovaním k ich vykonaniu. V rámci uvedenej problematiky sa osobitne zameriame na rozbor problematiky možného kvalifikovania takého konania ako trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 Trestného zákona (ďalej aj "TZ").

Verejnosti bol po vypuknutí konfliktu na Ukrajine v súvislosti s vyjadreniami niektorých osôb, ktoré prezentovali svoj "pozitívny" postoj k vojenským krokom Ruskej federácie (najmä prostredníctvom sociálnych sieti ako Facebook alebo Instagram), prezentovaný názor, že by zo strany týchto osôb mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 TZ. ²⁾ Uvedené názory boli podrobené aj kritike zo strany niektorých právnikov, resp. sudcov. ³⁾ Preto najskôr analyzujeme možnosti naplnenia skutkovej podstaty tohto trestného činu v súvislosti so schvaľovaním konaní týkajúcich sa vojenského napadnutia jedného suverénneho štátu zo strany druhého, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom upravujúcim právo vojnových konfliktov. ⁴⁾

Trestný čin ohrozenia mieru podľa § 417 TZ je zaradený prvom diele XII. hlavy osobitnej časti Trestného zákona medzi trestné činy proti mieru a ľudskosti, trestné činy terorizmu a extrémizmu. Ide o upravenú skutkovú podstatu trestného činu podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb. - Zákona na ochranu mieru, ktorý bol účinný do 31. decembra 2005. Predchádzajúci Trestný zákon (zákon č. 140/1961 Zb.) túto skutkovú podstatu v osobitnej časti neobsahoval.

Základná skutková podstata trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 ods. 1 TZznie Trestný čin ohrozenia mieru je teda v základnej skutkovej podstate zločinom. V prípade naplnenia kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa odseku 2 by išlo už o obzvlášť závažný zločin. U trestného činu ohrozenia mieru platí voči jeho páchateľovi univerzálna pôsobnosť (jurisdikcia) Trestného zákona podľa § 5a TZ. Jeho trestnosť sa teda posudzuje podľa slovenského Trestného zákonaaj vtedy, ak taký trestný čin spáchal mimo územia SR cudzinec, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt. Ak dôjde k spáchaniu trestného činu ohrozenia mieru v kvalifikovanej skutkovej podstate, možno páchateľovi (pozri § 47 TZ). Trestný čin ohrozenia mieru patrí zároveň podľa § 88 a § 91 TZ k nepremlčateľným trestným činom, a to ako z hľadiska ich trestnosti, tak aj výkonu uloženého trestu. Uvedené platí aj v prípade uloženia trestu mladistvému páchateľovi (pozri § 120 ods. 2 TZ)

Tento trestný čin podľa § 417 TZpatrí medzi ohrozovacie trestné činy, kedy na jeho naplnenie nie je potrebné spôsobenie následku, teda porušenie mieru vyvolaním vojny. trestného činu ohrozenia mieru je ochrana mieru a mierového spolunažívania medzi štátmi vrátane vnútroštátneho mieru. je naplnená konaniami smerujúcimi k narušeniu mieru, ktoré spočívajú alternatívne: a/v podnecovaní k vojne, b/ v propagovaní vojny, c/a v inej podpore vojnovej propagandy.

Vzhľadom na znenie skutkovej podstaty, aj v spojení s § 435 ods. 1 TZ, možno na jej naplnenie ohroziť mier výhradne prostredníctvom konaní smerujúcich k vyvolávaniu alebo preferovaniu vojny, ktorá narúša mierové spolužitie. Prvým kľúčovým pojmom, ktorý treba definovať v prípade skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 TZje pojem . Úplne zjednodušenie by bolo možné povedať, že mier je opakom vojny, resp. ozbrojeného konfliktu. Pri definovaní pojmu mier na účely Trestného zákona treba vychádzať najmä z § 435 ods. 1 TZ ⁵⁾ a z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná. Vychádzajúc z § 435 ods. 1 TZmožno mier deliť na vnútroštátny a na medzinárodný. je stav medzinárodného spoločenstva bez existencie organizovanej kolektívnej formy násilia medzi členmi tohto spoločenstva (pozri definíciu vojny podľa § 435 ods. 1 písm. a) TZ ). je dlhodobý stav spoločnosti v určitom štáte, kedy nedochádza k ozbrojeným konfliktom medzi orgánmi štátu a organizovanými ozbrojenými skupinami v tomto štáte (tzv. vertikálne ozbrojené konflikty) alebo medzi takými organizovanými skupinami navzájom (tzv. horizontálne ozbrojené konflikty), ktoré by presahovali charakter ojedinelých a izolovaných aktov násilia [pozri definíciu vojny podľa