333/2002 Z.z. o prijatí Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu

Zriaďuje sa Medzinárodný trestný súd (ďalej len "Súd"). Tento Súd je stála inštitúcia a má právomoc vykonávať jurisdikciu nad osobami za najzávažnejšie trestné činy, ktoré vyvolávajú medzinárodné znepokojenie, ako je to uvedené v tomto štatúte, a je doplnkom k vnútroštátnym trestným jurisdikciám. Právomoc a činnosť Súdu sa riadia ustanoveniami tohto štatútu.

Vzťah medzi Súdom a Organizáciou Spojených národov bude upravený dohodou, ktorú musí schváliť Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, tohto štatútu, a potom ju v jeho mene uzavrie predseda Súdu.

1. Súd bude mať zriadené sídlo v Haagu v Holandsku (ďalej len "hostiteľský štát").

2. Súd uzatvorí dohodu o hlavnom sídle s hostiteľským štátom, ktorú schváli Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, a potom ju v jeho mene uzavrie predseda Súdu.

3. Súd môže zasadať kdekoľvek inde vždy, keď to považuje za žiaduce, tak ako je to ustanovené v tomto štatúte.

1. Súd je medzinárodnou právnickou osobou. Má aj takú právnu spôsobilosť, aká je potrebná na výkon jeho funkcií a splnenie jeho účelu.

2. Súd môže vykonávať svoje funkcie a právomoci, ako sú ustanovené v tomto štatúte, na území akéhokoľvek štátu, zmluvnej strany, a na základe osobitnej dohody na území akéhokoľvek iného štátu.

2. zrušený od 28.4.2015.

3. Na účely tohto štatútu sa termín "pohlavie" chápe ako termín poukazujúci v spoločenskom kontexte na obe pohlavia, mužov i ženy. Termín "pohlavie" nenaznačuje iný význam, ktorý by sa líšil od už uvedeného významu.

1. Súd má jurisdikciu v súvislosti s vojnovými zločinmi, najmä ak boli spáchané ako súčasť plánu alebo politiky alebo ako súčasť páchania takých zločinov vo veľkom rozsahu.

3. Žiadne ustanovenie v odseku 2 písm. c) a e) nemá vplyv na zodpovednosť vlády udržať alebo znovu nastoliť v štáte zákon a poriadok alebo brániť jednotu a územnú celistvosť štátu všetkými legitímnymi prostriedkami.

1. Na účely tohto štatútu "zločin agresie" znamená plánovanie, prípravu, podnecovanie alebo spáchanie aktu agresie, ktorý svojou povahou, závažnosťou alebo rozsahom predstavuje zjavné porušenie Charty Organizácie Spojených národov, ktorého sa dopustí osoba v pozícii umožňujúcej účinne kontrolovať alebo riadiť politické alebo vojenské aktivity štátu.

1. Skutkové podstaty trestných činov pomáhajú súdu pri interpretácii a uplatňovaní článkov 6, 7, 8 a 8 bis. Musí ich prijať dvojtretinová väčšina členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán.

3. Skutkové podstaty trestných činov a ich doplnky musia byť v súlade s týmto štatútom.

Žiadne ustanovenie v tejto časti sa nebude interpretovať ako ustanovenie, ktoré obmedzuje alebo ovplyvňuje už existujúce alebo vytvárajúce sa pravidlá medzinárodného práva na iné účely než na účely tohto štatútu.

1. Súd má jurisdikciu len nad trestnými činmi spáchanými po tom, ako tento štatút nadobudol platnosť.

2. Ak sa štát stane zmluvnou stranou tohto štatútu po tom, ako nadobudol platnosť, Súd môže vykonávať jurisdikciu nad trestnými činmi spáchanými po tom, ako tento štatút nadobudol platnosť pre tento štát, ak tento štát neurobil vyhlásenie podľa článku 12 ods. 3.

1. Štát, ktorý sa stane zmluvnou stranou tohto štatútu, týmto akceptuje jurisdikciu Súdu nad trestnými činmi uvedenými v článku 5.

3. Ak sa podľa odseku 2 vyžaduje akceptovanie štátom, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatútu, môže tento štát formou vyhlásenia podaného tajomníkovi akceptovať výkon jurisdikcie Súdu nad daným trestným činom. Akceptujúci štát spolupracuje so Súdom bez zdržania alebo výnimky v súlade s deviatou časťou.

1. Štát, zmluvná strana, môže predložiť prokurátorovi situáciu, keď sa zdá, že došlo k spáchaniu jedného trestného činu alebo viacerých trestných činov v jurisdikcii Súdu, so žiadosťou na prokurátora, aby vyšetril situáciu s cieľom určiť, či sa zo spáchania takých trestných činov obžaluje jedna osoba alebo viac konkrétnych osôb.

2. Ak je to možné, v predloženom materiále sa špecifikujú relevantné okolnosti a prikladá sa taká podporná dokumentácia, ktorú má k dispozícii štát predkladajúci situáciu.

1. Prokurátor môže iniciovať vyšetrovanie proprio motu na základe informácií o trestnom čine v rozsahu jurisdikcie Súdu.

2. Prokurátor posúdi závažnosť získanej informácie. Na tento účel môže žiadať od štátov, orgánov Organizácie Spojených národov, medzivládnych alebo mimovládnych organizácií alebo od iných vhodných spoľahlivých zdrojov ďalšie informácie a môže prijímať písomné alebo ústne svedecké výpovede v sídle Súdu.

3. Ak prokurátor dospeje k záveru, že existuje primeraný základ na pokračovanie vo vyšetrovaní, predloží senátu prípravného konania žiadosť o poverenie vyšetrovaním spolu s celým získaným podporným materiálom. Obete môžu v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov podávať senátu prípravného konania vysvetlenia.

4. Ak senát prípravného konania na základe preskúmania žiadosti a sprievodného materiálu uváži, že existuje primeraný základ na pokračovanie vyšetrovania, a prípad sa javí ako prípad v jurisdikcii Súdu, vydá poverenie začať vyšetrovanie, pričom týmto nie sú dotknuté následné rozhodnutia Súdu týkajúce sa jurisdikcie a prípustnosti prípadu.

5. Zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vyšetrovanie senátom prípravného konania nevylučuje predloženie následnej žiadosti prokurátora vychádzajúcej z nových skutočností alebo dôkazov v súvislosti s tou istou situáciou.

6. Ak po predbežnom preskúmaní uvedenom v odsekoch 1 a 2 prokurátor dospeje k záveru, že poskytnuté informácie netvoria primeraný základ na vyšetrovanie, informuje o tom tých, ktorí informácie poskytli. To nebráni prokurátorovi, aby nezvážil ďalšie informácie, ktoré mu predložia, v súvislosti s tou istou vecou vo svetle nových skutočností alebo dôkazov.

1. Súd môže vykonávať jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s článkom 13 písm. a) a c) za podmienok ustanovených týmto článkom.

2. Súd môže vykonávať jurisdikciu len vo vzťahu k zločinom agresie spáchaným po uplynutí jedného roka po ratifikácii alebo prijatí zmien a doplnení tridsiatimi zmluvnými stranami.

3. Súd vykoná jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s týmto článkom za podmienky, že tak bude rozhodnuté po 1. januári 2017 takou istou väčšinou zmluvných strán, aká je potrebná na prijatie zmeny a doplnenia štatútu.

4. Súd môže v súlade s článkom 12 vykonávať jurisdikciu nad zločinom agresie, ktorý vyplýva z aktu agresie spáchaného zmluvnou stranou, ibaže by zmluvná strana vopred vyhlásila, že takúto jurisdikciu neprijíma podaním vyhlásenia tajomníkovi. Takéto vyhlásenie možno kedykoľvek odvolať a zmluvná strana ho zváži v lehote troch rokov.

5. Vo vzťahu k štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatútu, Súd nevykonáva jurisdikciu nad zločinom agresie, ak ho spáchali štátni príslušníci tohto štátu alebo ak bol spáchaný na jeho území.

6. Ak prokurátor dospeje k záveru, že existuje primeraný základ na pokračovanie vo vyšetrovaní vo vzťahu k zločinu agresie, najskôr sa presvedčí, či Bezpečnostná rada určila, že sa dotknutý štát dopustil aktu agresie. Prokurátor oznámi generálnemu tajomníkovi OSN situáciu pred súdom, vrátane všetkých relevantných informácií a dokumentov.

7. Ak Bezpečnostná rada urobila takéto určenie, môže prokurátor pokračovať vo vyšetrovaní vo vzťahu k zločinu agresie.

8. Pokiaľ v lehote šiestich mesiacov od dátumu oznámenia nebolo takéto určenie urobené, prokurátor môže pokračovať vo vyšetrovaní vo vzťahu k zločinu agresie za podmienky, že odbor prípravného konania schváli začatie vyšetrovania vo vzťahu k zločinu agresie v súlade s postupom podľa článku 15, a ak Bezpečnostná rada nerozhodla inak v súlade s článkom 16.

9. Určenie o akte agresie orgánom mimo súdu nemá vplyv na vlastné zistenia súdu podľa tohto štatútu.

10. Tento článok nemá vplyv na ustanovenia týkajúce sa výkonu jurisdikcie vo vzťahu k iným trestným činom uvedeným v článku 5.

1. Súd môže vykonávať jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s článkom 13 písm. b) za podmienok ustanovených týmto článkom.

2. Súd môže vykonávať jurisdikciu len vo vzťahu k zločinom agresie spáchaným po uplynutí jedného roka po ratifikácii alebo prijatí zmien a doplnení tridsiatimi zmluvnými stranami.

3. Súd vykoná jurisdikciu nad zločinom agresie v súlade s týmto článkom za podmienky, že tak bude rozhodnuté po 1. januári 2017 takou istou väčšinou zmluvných strán, aká je potrebná na prijatie zmeny a doplnenia štatútu.

4. Určenie o akte agresie orgánom mimo súdu nemá vplyv na vlastné zistenia súdu podľa tohto štatútu.

5. Tento článok nemá vplyv na ustanovenia týkajúce sa výkonu jurisdikcie vo vzťahu k iným trestným činom uvedeným v článku 5.

Podľa štatútu sa žiadne vyšetrovanie alebo stíhanie nemôže začať alebo sa v ňom nemôže pokračovať počas 12 mesiacov po tom, ak o to požiadala Súd Bezpečnostná rada uznesením podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov; Bezpečnostná rada môže obnoviť túto žiadosť podľa tých istých podmienok.

3. V záujme toho, aby sa v konkrétnom prípade určila neschopnosť, Súd zváži, či v dôsledku úplného alebo značného zrútenia alebo nedostupnosti vlastného vnútroštátneho súdneho systému štát nie je schopný získať obžalovaného alebo potrebné dôkazy a svedecké výpovede, alebo je inak neschopný vykonať konanie.

1. V prípade, keď situácia bola predložená podľa článku 13 písm. a) Súdu a prokurátor určil, že existuje primeraný základ na začatie vyšetrovania, alebo prokurátor iniciuje vyšetrovanie podľa článku 13 písm. c) a článku 15, oznámi to všetkým štátom, zmluvným stranám, a tým štátom, ktoré by pri zohľadnení dostupných informácií zvyčajne vykonávali jurisdikciu v daných trestných činoch. Prokurátor môže takéto štáty informovať dôverným spôsobom, a keď si prokurátor myslí, že treba chrániť osoby, zabrániť zničeniu dôkazov alebo zabrániť úteku osôb, môže obmedziť rozsah informácií poskytovaných štátom.

2. Štát môže do jedného mesiaca po prijatí takého oznámenia informovať Súd, že vyšetruje alebo vyšetroval svojich štátnych príslušníkov alebo iné osoby v rámci jeho jurisdikcie v súvislosti so zločinmi, ktoré môžu predstavovať trestné činy uvedené v článku 5 a ktoré súvisia s informáciami uvedenými v notifikácii štátu. Na požiadanie tohto štátu sa prokurátor podriadi vyšetrovaniu týchto osôb štátom s výnimkou, keď sa senát prípravného konania na základe žiadosti prokurátora rozhodne autorizovať vyšetrovanie.

3. Prokurátorovo podriadenie sa vyšetrovaniu štátom môže prokurátor preskúmať šesť mesiacov od dátumu podriadenia sa alebo kedykoľvek, keď došlo k významnej zmene okolností vychádzajúcej z neochoty alebo neschopnosti skutočne vykonať vyšetrovanie.

4. Dotknutý štát alebo prokurátor sa môže proti rozhodnutiu senátu prípravného konania odvolať v súlade s článkom 82 na odvolací senát. Odvolanie sa môže pojednávať urýchlene.

5. Keď prokurátor pozastavil vyšetrovanie podľa odseku 2, môže požadovať, aby daný štát pravidelne informoval prokurátora o pokračovaní vyšetrovania a ďalších následných trestných stíhaniach. Štáty, zmluvné strany, odpovedajú na takéto žiadosti bez zbytočných prieťahov.

6. Do vynesenia rozhodnutia senátom prípravného konania alebo kedykoľvek, keď prokurátor pozastaví vyšetrovanie podľa tohto článku, môže prokurátor výnimočne žiadať senát prípravného konania o oprávnenie vykonať potrebné vyšetrujúce kroky na účely zachovania dôkazov tam, kde je jedinečná príležitosť získať dôležité dôkazy alebo kde existuje významné riziko, že takýto dôkaz nemusí byť neskôr k dispozícii.

7. Štát, ktorý namietal proti rozhodnutiu senátu prípravného konania podľa tohto článku, môže namietať proti prípustnosti alebo proti prípadu podľa článku 19 na základe ďalších významných skutočností alebo významnej zmeny okolností.

1. Súd sa musí presvedčiť, že má v každom prípade, ktorý mu predložia, jurisdikciu. Súd môže z úradnej moci určiť prípustnosť prípadu v súlade s článkom 17.

3. Prokurátor môže od Súdu žiadať rozhodnutie v otázke jurisdikcie alebo prípustnosti. V konaní v súvislosti s jurisdikciou alebo prípustnosťou tí, ktorí postúpili situáciu podľa článku 13, ako aj obete môžu Súdu tiež predložiť vyjadrenia.

4. Každá osoba alebo štát uvedený v odseku 2 môže len raz namietať proti prípustnosti prípadu alebo jurisdikcii Súdu. Námietka sa musí uskutočniť pred súdnym konaním alebo pri jeho začatí. Vo výnimočných prípadoch môže Súd udeliť povolenie na predloženie námietky viac ako raz alebo neskôr ako pri začatí súdneho konania. Námietky proti prípustnosti na začiatku súdneho konania alebo neskôr s povolením Súdu môžu vychádzať len z článku 17 ods. 1 písm. c).

5. Štát uvedený v odseku 2 písm. b) a c) podáva námietku pri prvej príležitosti.

6. Pred potvrdením obvinení sa námietky proti prípustnosti prípadu alebo námietky proti jurisdikcii Súdu postúpia senátu prípravného konania. Po potvrdení obvinení sa postúpia senátu prvej inštancie. Voči rozhodnutiam v súvislosti s jurisdikciou alebo prípustnosťou sa možno odvolať v súlade s článkom 82 na odvolací senát.

7. Ak námietku podá štát uvedený v odseku 2 písm. b) alebo c), prokurátor pozastaví vyšetrovanie dovtedy, kým Súd nerozhodne v súlade s článkom 17.

9. Podanie námietky neovplyvňuje platnosť akéhokoľvek úkonu vykonaného prokurátorom alebo akéhokoľvek príkazu alebo zatykača vydaného Súdom pred podaním námietky.

10. Ak Súd rozhodol, že prípad je podľa článku 17 neprípustný, môže prokurátor podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, keď sa úplne presvedčil, že sa objavili nové skutočnosti, ktoré úplne popierajú základ, pre ktorý sa predtým prípad považoval podľa článku 17 za neprípustný.

11. Ak prokurátor s prihliadnutím na veci uvedené v článku 17 odloží vyšetrovanie, môže žiadať, aby relevantný štát dal prokurátorovi k dispozícii informácie o konaní. Na požiadanie daného štátu sú takéto informácie dôverné. Ak sa prokurátor potom rozhodne pokračovať vo vyšetrovaní, informuje štát, v súvislosti s ktorým došlo k odloženiu konania.

1. S výnimkou ustanovení v tomto štatúte žiadna osoba nebude postavená pred Súd za správanie, ktoré tvorilo základ trestných činov, za ktoré ju Súd odsúdil alebo od ktorých ju oslobodil.

2. Žiadna osoba nebude postavená pred iný súd za trestný čin uvedený v článku 5, za ktorý ju už Súd odsúdil alebo ju Súd oslobodil.

2. Súd môže uplatňovať zásady a pravidlá práva podľa ich interpretácie v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach.

3. Uplatňovanie a výklad práva podľa tohto článku musia byť v súlade s medzinárodne uznávanými ľudskými právami a bez akýchkoľvek nepriaznivých rozdielov vyplývajúcich z takých dôvodov, ako je pohlavie, ako je definované v článku 7 ods. 3, vek, rasa, farba, jazyk, náboženstvo alebo viera, politický alebo iný názor, etnický alebo spoločenský pôvod, bohatstvo, rod alebo iné postavenie.

1. Osoba nie je podľa tohto štatútu trestnoprávne zodpovedná, ak dané správanie nepredstavuje v čase spáchania trestný čin v jurisdikcii Súdu.

2. Definícia trestného činu je presne určená a nerozširuje sa na základe analógie. V prípade nejasnosti sa definícia interpretuje v prospech vyšetrovanej, trestne stíhanej alebo odsúdenej osoby.

3. Tento článok nemá vplyv na charakterizovanie akéhokoľvek správania ako trestného správania podľa medzinárodného práva nezávisle od tohto štatútu.

Osoba uznaná Súdom za vinnú sa môže potrestať len v súlade s týmto štatútom.

1. Žiadna osoba nie je podľa tohto štatútu trestnoprávne zodpovedná za svoje správanie pred nadobudnutím platnosti tohto štatútu.

2. V prípade zmeny v práve uplatniteľnom na daný prípad pred právoplatným rozsudkom sa použije právo, ktoré je pre vyšetrovanú, trestne stíhanú alebo odsúdenú osobu výhodnejšie.

1. Podľa tohto štatútu má Súd jurisdikciu nad fyzickými osobami.

2. Osoba, ktorá spácha trestný čin v jurisdikcii Súdu, je individuálne zodpovedná a podlieha potrestaniu v súlade s týmto štatútom.

3 bis. Vo vzťahu k zločinu agresie sa ustanovenia tohto článku použijú len na osoby v pozícii umožňujúcej účinne kontrolovať alebo riadiť politické alebo vojenské aktivity štátu.

4. Žiadne ustanovenie tohto štatútu týkajúce sa individuálnej trestnoprávnej zodpovednosti nemá vplyv na zodpovednosť štátov podľa medzinárodného práva.

Súd nemá jurisdikciu nad žiadnou osobou, ktorá bola mladšia ako 18 rokov v čase údajného spáchania trestného činu.

1. Tento štatút sa rovnako vzťahuje na všetky osoby bez rozdielu na základe úradného postavenia. Najmä úradné postavenie hlavy štátu alebo predsedu vlády, člena vlády alebo parlamentu, voleného zástupcu alebo vládneho predstaviteľa v žiadnom prípade nezbavuje osobu trestnoprávnej zodpovednosti podľa tohto štatútu ani netvorí ako taký, vo svojej podstate alebo zo svojej podstaty, dôvod na zníženie trestu.

2. Imunity alebo osobitné procesné pravidlá, ktoré sa môžu pripájať k úradnému postaveniu osoby podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, nebránia Súdu vykonávať svoju jurisdikciu nad takouto osobou.

Na trestné činy v jurisdikcii Súdu sa nevzťahuje žiadna premlčacia lehota.

1. Ak nie je ustanovené inak, osoba je trestnoprávne zodpovedná a podlieha potrestaniu za trestný čin v jurisdikcii Súdu, iba ak sa objektívne znaky spáchali úmyselne a vedome.

3. Na účely tohto článku "vedome" znamená uvedomovanie si toho, že existuje určitá okolnosť alebo že určitý následok nastane pri bežnom priebehu vecí. "Znalosť" a "vedome" sa interpretujú zhodne.

2. Súd určí uplatniteľnosť dôvodov na vylúčenie trestnej zodpovednosti ustanovenej v tomto štatúte pre prípad, na ktorom pracuje.

3. Pri súdnom pojednávaní môže Súd zvážiť iné dôvody na vylúčenie trestnej zodpovednosti, ako sú dôvody uvedené v odseku 1, kde sú takéto dôvody odvodené od uplatniteľného práva, ako je ustanovené v článku 21. Postupy súvisiace so zvažovaním takého dôvodu musia byť ustanovené v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov.

1. Skutkový omyl je dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti, iba ak neguje subjektívny prvok požadovaný pre trestný čin.

2. Právny omyl v tom, či je konkrétny typ konania trestným činom v jurisdikcii Súdu, nie je dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti. Právny omyl však môže byť dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti, ak neguje subjektívny prvok požadovaný na takýto trestný čin alebo ako je to ustanovené v článku 33.

2. Na účely tohto článku sú príkazy páchať genocídu alebo zločiny proti ľudskosti zjavne nezákonné.

1. Všetci sudcovia sa volia za členov Súdu na plný úväzok a sú k dispozícii vykonávať službu na tomto základe od začiatku svojho funkčného obdobia.

2. Sudcovia, ktorí tvoria predsedníctvo, vykonávajú funkcie na plný úväzok, len čo boli zvolení.

3. Predsedníctvo môže na základe pracovnej vyťaženosti Súdu a po konzultáciách s členmi občas rozhodnúť, do akej miery sa bude od zostávajúcich sudcov žiadať, aby mali služobný pomer na plný úväzok. Akékoľvek takéto dojednanie sa nedotýka ustanovenia článku 40.

4. Finančné dojednania sudcov, od ktorých sa nepožaduje služobný pomer na plný úväzok, sa robia v súlade s článkom 49.

1. Podľa ustanovení odseku 2 má Súd 18 sudcov.

7. Žiadni dvaja sudcovia nemôžu byť štátnymi príslušníkmi toho istého štátu. Osoba, ktorá by sa na účely členstva v Súde mohla považovať za štátneho príslušníka viacerých štátov, považuje sa za štátneho príslušníka toho štátu, v ktorom táto osoba zvyčajne vykonáva občianske a politické práva.

10. Bez ohľadu na odsek 9 sudca priradený v súlade s článkom 39 k senátu prvej inštancie a odvolaciemu senátu pokračuje vo výkone svojej funkcie, aby dokončil súdne konanie alebo odvolacie konanie, ktorého pojednávanie sa už pred týmto senátom začalo.

1. V prípade uvoľneného miesta sa uskutočnia voľby v súlade s článkom 36, aby sa zaplnilo voľné miesto.

2. Sudca, ktorého zvolili na uvoľnené miesto, odslúži zvyšok obdobia predchodcu, a ak toto obdobie trvá tri roky alebo kratšie, môže byť znovu volený podľa článku 36 na plné funkčné obdobie.

1. Predseda a prvý a druhý podpredseda sa volia absolútnou väčšinou sudcov. Každý z nich slúži trojročné obdobie alebo do konca svojho sudcovského obdobia podľa toho, ktoré sa končí skôr. Možno ich voliť ešte raz.

2. Prvý podpredseda koná namiesto predsedu v prípade, že predseda nie je k dispozícii alebo ho diskvalifikovali. Druhý podpredseda koná namiesto predsedu v prípade, keď ani predseda ani prvý podpredseda nie sú k dispozícii alebo ich diskvalifikovali.

4. Pri plnení svojich povinností podľa odseku 3 písm. a) predsedníctvo spolupracuje s prokurátorom a snaží sa o súčinnosť s ním vo všetkých veciach spoločného záujmu.

1. Len čo to po voľbách sudcov bude možné, Súd sa organizačne usporiada do odborov uvedených v článku 34 písm. b). Odbor pre odvolacie veci sa skladá z predsedu a štyroch sudcov, odbor pre súdne konanie má najmenej šesť sudcov a odbor pre prípravné konanie má najmenej šesť sudcov. Pridelenie sudcov na odbory vychádza z povahy funkcie, ktorú každý odbor vykonáva, a z kvalifikácie a skúseností sudcov zvolených do Súdu takým spôsobom, že každý odbor obsahuje správnu kombináciu odbornosti v trestnom práve a trestnom procese a v medzinárodnom práve. Odbor pre súdne konanie a odbor pre prípravné konanie sa skladajú hlavne zo sudcov s odbornosťou v trestných procesoch.

4. Sudcovia priradení na odbor pre odvolacie veci slúžia len na tomto odbore. Nič v tomto článku však nevylučuje dočasné pričlenenie sudcov z odboru pre súdne konanie na odbor prípravného konania alebo naopak, ak predsedníctvo usúdi, že efektívne riadenie pracovných úloh Súdu si to vyžaduje, za predpokladu, že za žiadnych okolností sudca, ktorý sa zúčastňoval na prípravnom konaní prípadu, nemôže byť členom senátu prvej inštancie, ktorý tento prípad vypočúva.

1. Sudcovia sú vo výkone svojich funkcií nezávislí.

2. Sudcovia sa nesmú zapájať do činností, ktoré by mohli zasahovať do ich sudcovských funkcií alebo ovplyvniť dôveru v ich nezávislosť.

3. Sudcovia, od ktorých sa žiada služobný pomer na plný úväzok v sídle Súdu, sa nesmú zapojiť do žiadneho iného povolania profesionálneho charakteru.

4. O akejkoľvek otázke týkajúcej sa uplatňovania odsekov 2 a 3 rozhoduje absolútna väčšina sudcov. V prípadoch, kde sa takáto otázka týka jednotlivého sudcu, tento sudca sa na rozhodovaní nezúčastňuje.

1. Predsedníctvo môže na žiadosť sudcu ospravedlniť tohto sudcu z výkonu funkcie podľa tohto štatútu v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

1. Úrad prokurátora koná samostatne ako nezávislý orgán Súdu. Zodpovedá za prijímanie postúpených vecí a akejkoľvek predloženej informácie o trestných činoch v rámci jurisdikcie Súdu na ich preskúmanie a za vykonávanie vyšetrovaní a trestných stíhaní pred Súdom. Príslušník úradu nevyhľadáva pokyny od žiadneho vonkajšieho zdroja alebo nekoná podľa takýchto pokynov.

2. Úrad vedie prokurátor. Prokurátor má plnú právomoc v otázkach riadenia a spravovania úradu vrátane personálu, zariadenia alebo jeho ďalších zdrojov. Prokurátorovi pomáha jeden zástupca alebo viacerí zástupcovia prokurátora, ktorí majú právo vykonávať akýkoľvek úkon prokurátora vyžadovaný podľa tohto štatútu. Prokurátor a zástupcovia prokurátora musia byť rôznej štátnej príslušnosti. Majú služobný pomer na plný úväzok.

3. Prokurátor a zástupcovia prokurátora musia byť osoby s vysoko morálnym charakterom, vysokou spôsobilosťou a rozsiahlou praktickou skúsenosťou v stíhaní alebo pojednávaní trestnoprávnych prípadov. Musia mať vynikajúce znalosti aspoň jedného pracovného jazyka Súdu a musia ním plynulo hovoriť.

4. Prokurátor sa volí v tajných voľbách absolútnou väčšinou členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán. Zástupcovia prokurátora sa volia tým istým spôsobom zo zoznamu kandidátov predloženého prokurátorom. Prokurátor nominuje troch kandidátov na každé miesto zástupcu prokurátora, ktoré sa má obsadiť. Ak sa v čase ich voľby nedohodne kratšie funkčné obdobie, prokurátor a zástupcovia prokurátora sú vo funkcii na deväťročné funkčné obdobie a nemôžu byť znovu zvolení.

5. Ani prokurátor ani zástupcovia prokurátora sa nemôžu zúčastňovať na akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla zasahovať do výkonu ich prokurátorských funkcií alebo by mohla ovplyvniť dôveru v ich nezávislosť. Nesmú sa zapájať do žiadneho iného povolania profesionálneho charakteru.

6. Predsedníctvo môže ospravedlniť prokurátora alebo zástupcu prokurátora na jeho žiadosť z konania v konkrétnom prípade.

7. Ani prokurátor ani zástupca prokurátora sa nezúčastňujú na žiadnej veci, v ktorej by sa z akéhokoľvek dôvodu mohla dostatočne spochybniť ich nestrannosť. Vylúčia sa z prípadu v súlade s týmto odsekom, ak okrem iného predtým v tomto prípade, do ktorého bola vyšetrovaná alebo trestne stíhaná osoba zapojená, akokoľvek vystupovali pred Súdom alebo v súvisiacom trestnom prípade na vnútroštátnej úrovni.

9. Prokurátor menuje poradcov s právnou odbornosťou v konkrétnych veciach najmä sexuálneho násilia, násilia vychádzajúceho z rozdielnosti pohlaví a násilia voči deťom.

1. Sekretariát je zodpovedný za nejustičné aspekty spravovania Súdu a služieb poskytovaných Súdu bez toho, aby to malo vplyv na funkcie a právomoci prokurátora v súlade s článkom 42.

2. Sekretariát vedie tajomník, ktorý je hlavným administratívnym pracovníkom Súdu. Tajomník vykonáva svoju funkciu pod vedením predsedu Súdu.

3. Tajomník a zástupca tajomníka musia byť osoby s vysoko morálnym charakterom, vysokou spôsobilosťou a musia mať vynikajúce znalosti aspoň jedného pracovného jazyka Súdu a musia ním plynulo hovoriť.

4. Sudcovia volia tajomníka absolútnou väčšinou v tajných voľbách, pričom zohľadňujú odporúčania Zhromaždenia štátov, zmluvných strán. Ak to bude potrebné, na základe odporúčania tajomníka sudcovia zvolia tým istým spôsobom zástupcu tajomníka.

5. Tajomník vykonáva funkciu päť rokov, môže byť ešte raz znovu zvolený a má služobný pomer na plný úväzok. Zástupca tajomníka vykonáva funkciu päť rokov alebo kratšie obdobie, o akom rozhodla absolútna väčšina sudcov, a môže byť zvolený tak, že zástupca tajomníka sa povolá do služby podľa potreby.

6. Tajomník zriadi v rámci sekretariátu oddelenie pre obete a svedkov. Oddelenie v konzultáciách s úradom prokurátora zabezpečuje ochranné opatrenia a bezpečnostné riešenia, poradenstvo a ďalšiu primeranú pomoc pre svedkov, obete, ktoré prídu pred Súd, a ďalších, ktorí sú ohrození z dôvodu svedeckej výpovede takého svedka. Oddelenie má mať personál s odbornosťou v otázkach tráum vrátane traumy súvisiacej s trestnými činmi sexuálneho násilia.

1. Prokurátor a tajomník menujú taký kvalifikovaný personál, aký je potrebný pre ich činnosti. V prípade prokurátora sem patrí aj menovanie vyšetrovateľov.

2. Pri zamestnaní personálu prokurátor a tajomník zabezpečia najvyšší štandard efektívnosti, spôsobilosti a bezúhonnosti a zohľadnia mutatis mutandis kritériá uvedené v článku 36 ods. 8.

3. Tajomník so súhlasom predsedníctva a prokurátora navrhne organizačný poriadok, v ktorom sú zahrnuté podmienky, na ktorých základe sa menujú, odmeňujú a prepúšťajú pracovníci Súdu. Organizačný poriadok schvaľuje Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.

4. Súd môže za výnimočných okolností využiť odbornosť personálu ponúknutého štátmi, zmluvnými stranami, medzivládnymi organizáciami alebo mimovládnymi organizáciami bezplatne, aby pomáhal v práci orgánov Súdu. Prokurátor môže prijať takúto ponuku v mene úradu prokurátora. Takýto bezplatný personál sa zamestnáva v súlade so zásadami, ktoré určí Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.

Sudcovia, prokurátor, zástupcovia prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka skôr, ako sa ujmú svojich povinností, zložia podľa tohto štatútu na verejnom zasadnutí slávnostný sľub, že budú svoju funkciu vykonávať nestranne a svedomito.

3. Rozhodnutie o odvolaní tajomníka a zástupcu tajomníka z funkcie sa uskutoční absolútnou väčšinou sudcov.

4. Sudca, prokurátor, zástupca prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka, ktorých správanie alebo schopnosť vykonávať funkcie svojho úradu podľa požiadaviek tohto štatútu sa namietajú podľa tohto článku, dostanú príležitosť predložiť dôkazy a prijať dôkazy a podávať návrhy v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov. Daná osoba sa žiadnym iným spôsobom nezúčastňuje na posudzovaní veci.

Sudca, prokurátor, zástupca prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka, ktorí zneužili postavenie menej závažným spôsobom, než je uvedené v článku 46 ods. 1, podliehajú disciplinárnym opatreniam v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

1. Súd požíva na území každého štátu, zmluvnej strany, také výsady a imunity, aké sú potrebné na splnenie jeho účelu.

2. Sudcovia, prokurátor, zástupca prokurátora a tajomník pri výkone agendy Súdu alebo v súvislosti s ňou požívajú tie isté výsady a imunity, aké sú udelené vedúcim diplomatických misií, a po uplynutí ich funkčného obdobia sa im aj naďalej udelí imunita pred právnym procesom každého druhu v súvislosti s ústnymi alebo písomnými výrokmi a úkonmi, ktoré vykonali v úradnom postavení.

3. Zástupca tajomníka, personál úradu prokurátora a personál sekretariátu požívajú výsady a imunity a úľavy potrebné na výkon ich funkcie v súlade s dohodou o výsadách a imunitách Súdu.

4. Poradcom, expertom, svedkom a akýmkoľvek ďalším osobám, ktorých prítomnosť sa vyžaduje v sídle Súdu, sa poskytne zaobchádzanie, ktoré je potrebné na správne fungovanie Súdu, v súlade s dohodou o výsadách a imunitách Súdu.

Sudcovia, prokurátor, zástupcovia prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka poberajú také platy, prídavky a náhradu výdavkov, o akých rozhodlo Zhromaždenie štátov, zmluvných strán. Tieto platy a prídavky sa počas ich funkčného obdobia nesmú znížiť.

1. Úradné jazyky Súdu sú arabčina, čínština, angličtina, francúzština, ruština a španielčina. Rozsudky Súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia riešiace zásadné veci pred Súdom, sa zverejňujú v úradných jazykoch. Predsedníctvo v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov určí, ktoré rozhodnutia sa môžu považovať za riešenie zásadných otázok na účely tohto odseku.

2. Pracovné jazyky Súdu sú angličtina a francúzština. Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov určia prípady, v ktorých sa ako pracovné jazyky môžu použiť iné úradné jazyky.

3. Na žiadosť akejkoľvek strany konania alebo štátu, ktorý má povolené zasahovať do konania, Súd povolí používať iný jazyk ako angličtinu alebo francúzštinu touto stranou alebo štátom za predpokladu, že Súd považuje takéto povolenie za primerane zdôvodnené.

1. Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov nadobudnú platnosť, keď ich prijme dvojtretinová väčšina členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán.

3. Po prijatí Pravidiel súdneho konania a vykonávania dôkazov môžu sudcovia v súrnych prípadoch tam, kde pravidlá neriešia konkrétnu situáciu pred Súdom, na základe dvojtretinovej väčšiny vypracovať dočasné pravidlá, ktoré sa budú uplatňovať dovtedy, kým sa neprijmú, nedoplnia alebo nezamietnu na najbližšom riadnom alebo osobitnom zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán.

4. Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov, ich doplnky a akékoľvek dočasné pravidlá musia byť v súlade s týmto štatútom. Doplnky Pravidiel súdneho konania a vykonávania dôkazov, ako aj dočasné pravidlá sa neaplikujú retroaktívne v neprospech osoby, ktorá sa vyšetruje alebo trestne stíha, alebo bola uznaná vinnou.

5. V prípade rozporu medzi štatútom a Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov je rozhodujúci štatút.

1. Sudcovia prijmú absolútnou väčšinou v súlade s týmto štatútom a Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov predpisy Súdu potrebné na jeho rutinné fungovanie.

2. Vypracúvanie týchto predpisov a ich doplnkov sa konzultuje s prokurátorom a tajomníkom.

3. Predpisy a ich doplnky nadobudnú účinnosť po ich prijatí, ak sudcovia nerozhodnú inak. Hneď po prijatí sa rozošlú štátom, zmluvným stranám, na pripomienkovanie. Ak do šiestich mesiacov neprídu od väčšiny štátov, zmluvných strán, námietky, zostávajú platné.

4. Prokurátor môže kedykoľvek znovu zvážiť, či na základe nových informácií nezačne vyšetrovanie alebo trestné stíhanie.

4. Prípustnosť dôkazov archivovaných alebo zozbieraných na súdne pojednávanie podľa tohto článku alebo ich záznam sa riadi počas súdneho pojednávania článkom 69 a dôkazy dostanú takú váhu, akú im určí senát prvej inštancie.

1. Ak nie je v tomto štatúte upravené inak, senát prípravného konania vykonáva svoje funkcie v súlade s ustanoveniami tohto článku.

4. Zatykač je účinný dovtedy, kým Súd nenariadi inak.

5. Na základe zatykača môže Súd žiadať dočasné zatknutie alebo zatknutie a odovzdanie osoby podľa deviatej časti.

6. Prokurátor môže požiadať senát prípravného konania o aktualizáciu zatykača vo forme úprav alebo dodatkov k trestným činom v ňom uvedených. Senát prípravného konania takto aktualizuje zatykač, ak sa presvedčil, že existujú primerané dôvody myslieť si, že osoba spáchala upravené alebo pridané trestné činy.

1. Štát, zmluvná strana, ktorý dostal žiadosť o dočasné zatknutie alebo o zatknutie a odovzdanie, okamžite uskutoční kroky na zatknutie danej osoby v súlade so svojimi zákonmi a ustanoveniami deviatej časti tohto štatútu.

3. Zatknutá osoba má právo požiadať príslušné orgány v štáte väzby o dočasné prepustenie do času odovzdania.

4. Pri rozhodovaní v akejkoľvek takejto žiadosti príslušné orgány štátu väzby zvážia, či vzhľadom na závažnosť údajných trestných činov existujú neodkladné a výnimočné okolnosti odôvodňujúce dočasné prepustenie a či existujú dostatočné bezpečnostné opatrenia, ktoré zaručujú, že štát väzby dokáže splniť svoju povinnosť odovzdať túto osobu Súdu. Príslušný orgán štátu väzby nemá možnosť zvažovať, či bol zatykač riadne vydaný v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. a) a b).

5. Senátu prípravného konania sa oznámia všetky žiadosti o dočasné prepustenie a senát prípravného konania dá príslušnému orgánu v štáte väzby odporúčania. Príslušný orgán v štáte väzby plne zváži takéto odporúčania vrátane odporúčaní o opatreniach na zabránenie úteku osoby pred vydaním rozhodnutia.

6. Ak osoba dostane dočasné prepustenie, môže senát prípravného konania žiadať o pravidelné správy o stave dočasného prepustenia.

7. Ak štát väzby rozhodol o odovzdaní, je osoba odovzdaná čo najskôr Súdu.

1. Na základe odovzdania osoby Súdu alebo predstúpenia osoby pred Súd dobrovoľne alebo na základe predvolania sa senát prípravného konania presvedčí, že osoba bola informovaná o trestných činoch, ktoré údajne spáchala, a o svojich právach podľa štatútu vrátane práva žiadať o dočasné prepustenie do času súdneho pojednávania.

2. Osoba, na ktorú sa vzťahuje zatykač, môže žiadať o dočasné prepustenie do času súdneho pojednávania. Ak sa senát prípravného konania presvedčí, že podmienky uvedené v článku 58 ods. 1 sú splnené, osoba zostáva naďalej vo väzbe. Ak sa o tom nepresvedčí, senát prípravného konania prepustí osobu s podmienkami alebo bezpodmienečne.

3. Senát prípravného konania pravidelne preskúmava svoje rozhodnutie o prepustení alebo väzbe osoby a môže tak urobiť kedykoľvek na požiadanie prokurátora alebo osoby. Na základe takého preskúmania môže upraviť svoje rozhodnutie, ak ide o väzbu, prepustenie alebo podmienky prepustenia, ak sa presvedčí, že zmenené okolnosti si to vyžadujú.

4. Senát prípravného konania zabezpečí, že pred súdnym konaním osoba nie je vo väzbe neprimeraný čas v dôsledku neospravedlniteľného meškania prokurátora. Ak dôjde k takému meškaniu, Súd zváži prepustenie osoby s podmienkami alebo bezpodmienečne.

5. Ak treba, senát prípravného konania môže vydať zatykač na zabezpečenie prítomnosti osoby, ktorá bola prepustená.

1. Senát prípravného konania v rámci primeranej lehoty po odovzdaní osoby alebo jej dobrovoľnom predstúpení pred Súd uskutoční pojednávanie, aby potvrdil obvinenia, na ktorých základe sa prokurátor usiluje o súdne konanie. Podľa ustanovení odseku 2 sa pojednávanie koná v prítomnosti prokurátora a obvinenej osoby, ako aj jej právneho zástupcu.

4. Pred pojednávaním môže prokurátor pokračovať vo vyšetrovaní a upravovať alebo stiahnuť obvinenia. Pred pojednávaním je osoba v dostatočnom časovom predstihu informovaná o akýchkoľvek zmenách v obvineniach alebo o ich stiahnutí. V prípade stiahnutia obvinenia oznámi prokurátor senátu prípravného konania dôvody stiahnutia.

5. Počas pojednávania prokurátor musí podložiť každé obvinenie dostatočnými dôkazmi, aby dokázal hmatateľné dôvody na presvedčenie, že osoba spáchala trestné činy, z ktorých je obvinená. Prokurátor môže používať dokumentárne dôkazy alebo súhrnné dôkazy a nemusí predvolávať svedkov, u ktorých sa očakáva výpoveď pri súdnom konaní.

8. Ak senát prípravného konania odmietne potvrdiť obvinenie, prokurátorovi nič nebráni v tom, aby neskôr nežiadal jeho potvrdenie, ak je žiadosť podporená ďalšími dôkazmi.

9. Po potvrdení obvinení a pred začiatkom súdneho konania môže prokurátor s povolením senátu prípravného konania a po ozname obžalovanému zmeniť obvinenia. Ak sa prokurátor snaží pridať ďalšie obvinenia alebo nahradiť vážnejšie obvinenia, musí sa konať pojednávanie podľa tohto článku, aby potvrdilo tieto obvinenia. Po začatí súdneho konania môže prokurátor s povolením senátu prvej inštancie stiahnuť obvinenia.

10. Akýkoľvek skôr vydaný zatykač stráca účinnosť v súvislosti s akýmikoľvek obvineniami, ktoré neboli potvrdené senátom pre prípravné konanie alebo ktoré prokurátor stiahol.

11. Keď sa už obvinenia potvrdili v súlade s týmto článkom, zostaví predsedníctvo senát prvej inštancie, ktorý podľa odseku 9 a článku 64 ods. 4 zodpovedá za uskutočnenie ďalších konaní a môže vykonávať akúkoľvek funkciu senátu prípravného konania, ktorá je relevantná a uplatniteľná na tieto konania.

1. Obžalovaný musí byť prítomný na súdnom konaní.

2. Ak obžalovaný, ktorý je prítomný pred Súdom, opakovane ruší priebeh pojednávania, senát prvej inštancie môže obžalovaného dať vyviesť a zabezpečí, aby obžalovaný mohol sledovať pojednávanie a dávať pokyny obhajcovi z miesta nachádzajúceho sa mimo súdnej siene, v prípade potreby prostredníctvom komunikačnej techniky. Takéto opatrenia sa prijmú len za výnimočných okolností po tom, ako sa ostatné primerané opatrenia osvedčili ako nedostatočné, a to len na najkratší nutný čas.

1. Funkcie a právomoci senátu vymedzené v tomto článku sa vykonávajú v súlade s týmto štatútom a s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

2. Senát prvej inštancie zabezpečuje spravodlivý a rýchly priebeh súdneho konania s plným rešpektovaním práv obžalovaného a primeraným ohľadom na ochranu obetí a svedkov.

4. V záujme svojho efektívneho a spravodlivého fungovania môže senát prvej inštancie postúpiť predbežné otázky senátu prípravného konania alebo v prípade potreby inému sudcovi senátu prípravného konania, ktorý je k dispozícii.

5. Po tom, ako to oznámi účastníkom konania, senát prvej inštancie môže podľa potreby nariadiť zlúčenie alebo oddelenie obvinení proti viac ako jednému obžalovanému.

7. Súdne pojednávanie je verejné. Senát prvej inštancie však môže rozhodnúť, že vzhľadom na osobitné okolnosti sa niektoré pojednávania budú konať ako neverejné, a to na účely ustanovené v článku 68 alebo s cieľom chrániť dôverné alebo citlivé informácie, ktoré majú byť predložené ako dôkazy.

10. Senát prvej inštancie zabezpečí vyhotovenie kompletnej zápisnice z pojednávania, ktorá presne zachytáva jeho priebeh, uloženie zápisnice a uchovávanie u tajomníka.

2. Ak senát prvej inštancie nadobudne istotu, že náležitosti uvedené v odseku 1 sú splnené, posúdi priznanie viny spolu s ďalšími predloženými dôkazmi na určenie všetkých zásadných faktov potrebných na dokázanie trestného činu, ktorého sa týka priznanie viny, a môže uznať obžalovaného vinným z tohto trestného činu.

3. Ak senát prvej inštancie nenadobudne istotu, že náležitosti uvedené v odseku 1 sú splnené, bude postupovať tak, ako keby vina nebola priznaná; v takom prípade nariadi pokračovanie pojednávania podľa všeobecných postupov pre hlavné pojednávanie ustanovených v tomto štatúte a môže prípad odovzdať inému senátu prvej inštancie.

5. Nijaké rozhovory medzi prokurátorom a obhajobou týkajúce sa zmeny obvinenia, priznania viny alebo uloženia trestu nie sú pre Súd záväzné.

1. Každý sa pokladá za nevinného, kým sa jeho vina nepreukáže uplatniteľným právom pred Súdom.

2. Dôkazné bremeno o vine obžalovaného má prokurátor.

3. Aby Súd mohol obžalovaného uznať vinným, musí byť presvedčený o jeho vine mimo oprávnenej pochybnosti.

2. Okrem iných zverejnení, ktoré ustanovuje tento štatút, prokurátor hneď, ako to je možné, sprístupní obhajobe dôkazy, ktoré vlastní alebo má pod kontrolou a ktoré podľa jeho názoru svedčia alebo majú tendenciu svedčiť o nevine obžalovaného alebo zmierniť vinu obžalovaného, alebo ktoré by mohli ovplyvniť vierohodnosť dôkazov obžaloby. V prípade pochybností o uplatňovaní tohto odseku rozhoduje Súd.

1. Súd prijme primerané opatrenia na ochranu bezpečnosti, telesnej a duševnej pohody, dôstojnosti a súkromia obetí a svedkov. Súd pritom prihliada na všetky relevantné faktory vrátane veku, pohlavia, ako ich vymedzuje článok 7 ods. 3, zdravia a na povahu trestného činu, najmä v prípade, že trestný čin sa spája so sexuálnym násilím alebo násilím proti druhému pohlaviu alebo deťom. Prokurátor tieto opatrenia prijíma najmä počas vyšetrovania a trestného stíhania týchto trestných činov. Tieto opatrenia nesmú poškodiť práva obžalovaného ani spravodlivý a nestranný súdny proces a nesmú s nimi byť v rozpore.

2. V rámci výnimky zo zásady verejného pojednávania ustanovenej v článku 67 môžu senáty Súdu v záujme ochrany obetí a svedkov viesť ľubovoľnú časť súdneho konania neverejne alebo umožniť predkladanie dôkazov elektronickými alebo inými špeciálnymi prostriedkami. Tieto opatrenia sa používajú najmä v prípade obetí sexuálneho násilia alebo dieťaťa, ktoré je obeťou alebo svedkom, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä názory obete alebo svedka, Súd nenariadi inak.

3. Tam, kde sú ovplyvnené záujmy obetí, Súd obetiam umožní predložiť ich názory a obavy; preskúma ich v tom štádiu konania, ktorý uzná za vhodný, a to spôsobom, ktorý nepoškodzuje práva obžalovaného na spravodlivý a nestranný súdny proces ani s nimi nie je v rozpore. V prípade, že Súd to pokladá za primerané, tieto názory a obavy môže predložiť právny zástupca obetí v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

4. Oddelenie pre obete a svedkov môže prokurátorovi a Súdu poskytovať rady týkajúce sa primeraných ochranných opatrení, bezpečnostných dojednaní, ako aj poradenstvo a pomoc uvedenú v článku 43 ods. 6.

5. Tam, kde by zverejnenie dôkazov alebo informácií podľa tohto štatútu mohlo vážne ohroziť bezpečnosť svedka alebo jeho rodiny, prokurátor môže takéto dôkazy alebo informácie zadržať na účely akéhokoľvek konania pred začiatkom hlavného pojednávania a namiesto nich predložiť ich súhrn. Takéto opatrenia sa uskutočňujú tak, aby neboli ohrozené práva obžalovaného a spravodlivý a nestranný súd a aby neboli s nimi v rozpore.

6. Štát môže požiadať o vykonanie potrebných opatrení v súvislosti s ochranou jeho štátnych úradníkov alebo zástupcov a ochranou dôverných alebo citlivých informácií.

1. Pred podaním výpovede každý svedok v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov zloží sľub, že dôkazy, ktoré predloží, sú pravdivé.

2. Svedok podáva svoju výpoveď na súdnom pojednávaní osobne okrem prípadov súvisiacich s opatreniami ustanovenými v článku 68 alebo v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov. Súd tiež môže umožniť podanie svedectva svedka pomocou videotechniky alebo audiotechniky živým hlasom alebo zo záznamu, ako aj predloženie dokumentov alebo písomných prepisov pod podmienkou, že sú splnené ustanovenia tohto štatútu a že to je v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov. Tieto opatrenia nesmú byť na ujmu práv obžalovaného alebo byť s nimi v rozpore.

3. Účastníci konania môžu predkladať dôkazy, ktoré sú relevantné na daný prípad, v súlade s článkom 64. Súd má právomoc požiadať o predloženie všetkých dôkazov, ktoré na určenie pravdy považuje za potrebné.

4. Súd môže rozhodnúť o relevantnosti alebo prípustnosti všetkých dôkazov, pričom okrem iného prihliada na ich dôkaznú hodnotu a na to, či daný dôkaz nebude na ujmu spravodlivého procesu alebo spravodlivého vyhodnotenia svedeckej výpovede v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

5. Súd rešpektuje a dodržiava výsady dôvernosti informácií, ktorú ustanovujú Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov.

6. Súd nevyžaduje dôkaz všeobecne známych faktov, ale môže ich vziať úradne na vedomie.

8. Pri rozhodovaní o relevantnosti alebo prípustnosti dôkazov, ktoré získal štát, Súd nerozhoduje o uplatňovaní vnútroštátnych právnych predpisov štátu.

2. Zásady a postupy uplatňované pri výkone jurisdikcie Súdu nad trestnými činmi podľa tohto článku sú rovnaké ako tie, ktoré uvádzajú Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov. Podmienky na poskytnutie medzinárodnej spolupráce Súdu v súvislosti s jeho konaním podľa tohto článku určujú právne predpisy dožiadaného štátu.

3. V prípade uznania viny môže Súd uložiť trest odňatia slobody v rozsahu najviac piatich rokov alebo pokutu v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov, alebo kombináciu týchto trestov.

1. Súd môže potrestať osoby za neprístojné správanie pred ním, vrátane vyrušovania počas pojednávania alebo vedomého odmietnutia podrobiť sa jeho pokynom, použitím iných správnych opatrení, ako je odňatie slobody, napríklad dočasného alebo trvalého zákazu prítomnosti v súdnej sieni, pokuty alebo iných podobných opatrení ustanovených v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov.

2. Postupy upravujúce použitie opatrení uvedených v odseku 1 ustanovujú Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov.

1. Tento článok sa vzťahuje na všetky prípady, keď by zverejnenie informácií alebo dokumentov štátu mohlo podľa názoru tohto štátu ohroziť záujmy jeho národnej bezpečnosti. Medzi tieto prípady patria tie, ktoré spadajú do pôsobnosti článku 56 ods. 2 a 3, článku 61 ods. 3, článku 64 ods. 3, článku 67 ods. 2, článku 68 ods. 6, článku 87 ods. 6 a článku 93, ako aj prípady vyskytujúce sa v ktoromkoľvek inom štádiu konania, ak takéto zverejnenie prichádza do úvahy.

2. Tento článok sa použije aj vtedy, ak osoba, ktorá bola požiadaná o poskytnutie informácií alebo dôkazov, tak odmietla urobiť alebo odkázala celú záležitosť na štát z dôvodu, že ich zverejnenie by ohrozilo bezpečnostné záujmy štátu, a ak dotknutý štát potvrdí, že podľa jeho názoru by toto zverejnenie ohrozilo jeho národné bezpečnostné záujmy.

3. Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú požiadaviek na dôvernosť informácií uplatňovaných podľa článku 54 ods. 3 písm. e) a f) alebo článku 73.

4. Ak sa štát dozvie, že v niektorom štádiu konania sa pravdepodobne zverejnia alebo mohli by sa zverejniť informácie alebo dokumenty štátu a ich zverejnenie by podľa jeho názoru ohrozilo jeho národné bezpečnostné záujmy, tento štát má právo zasiahnuť s cieľom vyriešiť danú vec v súlade s týmto článkom.

6. Ak boli prijaté všetky primerané opatrenia na vyriešenie tejto záležitosti cestou spolupráce a podľa názoru štátu neexistujú nijaké spôsoby alebo podmienky, za akých by bolo možné informácie alebo dokumenty poskytnúť bez toho, že budú ohrozené jeho národné bezpečnostné záujmy, oznámi prokurátorovi alebo Súdu konkrétne dôvody svojho rozhodnutia, ak by samotný konkrétny opis dôvodov nepredstavoval ohrozenie národných bezpečnostných záujmov tohto štátu.

Ak Súd požiada štát, zmluvnú stranu, o poskytnutie dokumentu alebo informácie, ktorú tento štát drží, vlastní alebo kontroluje a ktorú mu dôverne sprístupnil iný štát, medzivládna organizácia alebo medzinárodná organizácia, tento štát si na zverejnenie tohto dokumentu alebo informácie vyžiada súhlas jej pôvodcu. Ak pôvodcom je štát, zmluvná strana, tento buď dá súhlas so zverejnením informácie alebo dokumentu, alebo sa zaviaže, že zverejnenie vyrieši so Súdom podľa ustanovení článku 72. Ak pôvodca, ktorým nie je štát, zmluvná strana, odmietne súhlasiť so zverejnením, dožiadaný štát oznámi Súdu, že nemôže poskytnúť dokument alebo informáciu vzhľadom na predtým existujúcu povinnosť dôvernosti voči pôvodcovi.

1. Všetci sudcovia senátu prvej inštancie sa zúčastňujú na všetkých štádiách súdneho konania a na všetkých poradách tohto senátu. Predsedníctvo senátu môže od prípadu k prípadu vymenovať jedného náhradného sudcu alebo viacerých náhradných sudcov, ktorí sú dostupní a ktorí sa zúčastňujú na všetkých štádiách súdneho konania a nahradia člena senátu prvej inštancie v prípade, že tento člen sa nemôže naďalej zúčastňovať na jeho činnosti.

2. Rozhodnutie senátu prvej inštancie sa zakladá na vyhodnotení dôkazov a celého priebehu konania. Rozhodnutie nepresiahne rámec faktov a okolností opísaných v obžalobe a v dodatkoch k obžalobe. Rozhodnutie Súdu sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré mu boli predložené a ktoré sa pred ním prejednali počas súdneho konania.

3. Sudcovia sa usilujú dospieť k jednomyseľnému rozhodnutiu; v opačnom prípade rozhodnutie prijímajú väčšinou hlasov.

4. Porady senátu prvej inštancie sú tajné.

5. Rozhodnutie sa vyhotoví písomne a obsahuje úplné a zdôvodnené vyhlásenie o nálezoch senátu prvej inštancie týkajúcich sa dôkazov a závery. Senát prvej inštancie vydáva jedno rozhodnutie. V prípade, že sa nedosiahla jednomyseľnosť, v rozhodnutí senátu prvej inštancie sa uvedú názory väčšiny aj menšiny. Rozhodnutie alebo jeho súhrn sa oznamuje na verejnom zasadnutí.

1. Súd ustanoví zásady týkajúce sa odškodnenia obetí alebo odškodnenia súvisiaceho s obeťami vrátane reštitúcie, náhrady a rehabilitácie. Na tomto základe môže Súd vo svojich rozhodnutiach buď na žiadosť, alebo z úradnej moci určiť rozsah a mieru škody, straty alebo ublíženia na zdraví obetí alebo súvisiacej s obeťami a uvedie, na základe akých zásad koná.

2. Súd môže vydať príkaz priamo zameraný proti odsúdenému, v ktorom špecifikuje primerané odškodnenie obetí alebo odškodnenie súvisiace s obeťami vrátane reštitúcie, náhrady a rehabilitácie. Tam, kde to je vhodné, Súd môže prikázať, aby sa rozhodnutie o odškodnení realizovalo prostredníctvom zvereneckého fondu ustanoveného podľa článku 79.

3. Predtým, ako Súd vydá príkaz podľa tohto článku, môže si vyžiadať a zohľadniť vyhlásenia osôb uznaných vinnými, obetí, iných dotknutých osôb alebo dotknutých štátov alebo vyhlásenia uskutočnené v ich mene.

4. Pri vykonávaní svojich právomocí podľa tohto článku môže Súd po tom, ako uzná osobu vinnou za trestný čin, nad ktorým má jurisdikciu, rozhodnúť, či na vykonanie príkazu vydaného na základe tohto článku treba použiť opatrenia podľa článku 93 ods. 1.

5. Štát, zmluvná strana, vykoná rozhodnutie podľa tohto článku rovnako, ako keby sa na tento článok vzťahovali ustanovenia článku 109.

6. Nijaké ustanovenia tohto článku sa nebudú vykladať tak, aby boli na ujmu práv obetí podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva.

1. V prípade uznania osoby vinnou senát prvej inštancie zváži uloženie primeraného trestu, pričom prihliadne na dôkazy a podania predložené počas súdneho konania, ktoré sú relevantné na uloženie trestu.

2. Okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 65, a ešte pred skončením súdneho konania senát prvej inštancie z úradnej moci môže a na žiadosť prokurátora alebo obžalovaného musí uskutočniť ďalšie pojednávanie na posúdenie všetkých dodatočných dôkazov alebo podaní relevantných na uloženie trestu v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

3. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 2, sa všetky vyhlásenia podľa článku 75 posudzujú počas ďalšieho pojednávania uvedeného v odseku 2 a v prípade potreby počas ďalších pojednávaní.

4. Trest sa oznamuje na verejnom zasadnutí a vždy, keď to je možné, v prítomnosti obžalovaného.

1. Pri rozhodovaní o treste Súd v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov zohľadňuje také faktory, ako závažnosť trestného činu a osobné pomery odsúdeného.

2. Pri ukladaní trestu odňatia slobody Súd započíta dobu väzby, ak sa použila, vykonanej na príkaz Súdu. Súd môže započítať akúkoľvek dobu inak strávenú vo väzbe v súvislosti s konaním zakladajúcim trestný čin.

3. V prípade, že osoba bola uznaná vinnou za viac ako jeden trestný čin, Súd uloží trest za každý trestný čin a úhrnný trest špecifikujúci dobu odňatia slobody. Táto doba nie je kratšia, ako je najdlhší uložený jednotlivý trest, a nie je dlhšia, ako je odňatie slobody na 30 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie v súlade s článkom 77 ods. 1 písm. b).

1. Rozhodnutím Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, sa zriadi zverenecký fond v prospech obetí trestných činov patriacich do jurisdikcie Súdu a rodín týchto obetí.

2. Súd môže nariadiť, aby sa peniaze a iný majetok získaný prostredníctvom pokút alebo prepadnutia previedol na základe príkazu Súdu do zvereneckého fondu.

3. Zverenecký fond sa spravuje podľa kritérií, ktoré stanoví Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.

Nijaké ustanovenie tejto časti sa nedotýka spôsobu, akým štáty ukladajú tresty podľa svojich vnútroštátnych zákonov, ani právnych predpisov štátov, ktoré neustanovujú tresty predpísané v tejto časti.

4. S výhradou ustanovení odseku 3 písm. a) a b) sa počas plynutia odvolacej lehoty a trvania odvolacieho konania pozastaví výkon rozhodnutia alebo trestu.

2. Proti rozhodnutiu senátu prípravného konania podľa článku 57 ods. 3 písm. d) sa môže odvolať dotknutý štát alebo prokurátor so súhlasom senátu prípravného konania. Odvolanie sa prerokuje zrýchleným postupom.

3. Samotné odvolanie nemá odkladný účinok, ak tak na základe žiadosti nenariadi odvolací senát v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

4. Právny zástupca obetí, osoba uznaná vinnou alebo majiteľ bona fide majetku, ktorého sa negatívne dotkol príkaz podľa článku 75, sa môže odvolať proti príkazu na odškodnenie v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

1. Na účely konania podľa článku 81 a tohto článku má odvolací senát všetky právomoci senátu prvej inštancie.

3. Ak v prípade odvolania proti trestu odvolací senát zistí, že trest nie je úmerný trestnému činu, môže trest zmeniť v súlade so siedmou časťou.

4. Rozsudok odvolacieho senátu vynáša väčšina jeho sudcov na verejnom zasadnutí. V rozsudku sa uvádzajú dôvody, na ktorých sa zakladá. V prípade, že sa nedosiahla jednomyseľnosť, rozsudok odvolacieho senátu obsahuje názory väčšiny a menšiny, ale sudcovia môžu vyniesť aj osobitné alebo rozporné názory na otázky práva.

5. Odvolací senát môže vyniesť rozsudok v neprítomnosti osoby zbavenej viny alebo osoby uznanej vinnou.

1. Každá osoba, ktorá sa stala obeťou nezákonného zatknutia alebo väzby, má vymáhateľné právo na odškodnenie.

2. Ak bola osoba právoplatným rozhodnutím uznaná vinnou z trestného činu a následne bolo toto rozhodnutie zrušené z dôvodu, že nová alebo novozistená skutočnosť nezvratne dokázala, že došlo k justičnému omylu, osoba, ktorá v dôsledku uznania viny bola poškodená trestom, sa odškodní podľa zákona; neplatí to v prípade, ak sa dokáže, že včasné nezverejnenie neznámej skutočnosti bolo celkom alebo sčasti pričítateľné tejto osobe.

3. V mimoriadnych prípadoch, keď Súd zistí nezvratné skutočnosti dokazujúce, že došlo k vážnemu a zjavnému justičnému omylu, môže na základe vlastnej úvahy rozhodnúť o odškodnení osoby podľa kritérií ustanovených v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov, ktorá bola prepustená z väzby po právoplatnom rozhodnutí o zbavení viny alebo o zastavení konania z tohto dôvodu.

Štáty, zmluvné strany, v súlade s ustanoveniami tohto štatútu plne spolupracujú so Súdom pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní činov v jeho jurisdikcii.

2. Žiadosti o spoluprácu a akékoľvek dokumenty na podporu žiadosti sa vypracúvajú buď v úradnom jazyku dožiadaného štátu, alebo ich sprevádza preklad do tohto jazyka, alebo v jednom z pracovných jazykov Súdu v súlade s rozhodnutím príslušného štátu pri ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe. Pri neskorších zmenách tohto rozhodnutia jednotlivé štáty, zmluvné strany, postupujú v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.

3. Dožiadaný štát zachováva dôvernosť žiadosti o spoluprácu a všetkých dokumentov na podporu žiadosti a zverejňuje ich len v rozsahu nevyhnutnom na účely vykonania žiadosti.

4. V súvislosti s akoukoľvek žiadosťou o pomoc predloženou podľa tejto časti môže Súd prijať opatrenia vrátane opatrení súvisiacich s ochranou informácií potrebné z hľadiska bezpečnosti alebo fyzickej či duševnej pohody všetkých obetí, potenciálnych svedkov a ich rodín. Súd môže požiadať, aby sa všetky informácie sprístupnené v rámci deviatej časti poskytovali a aby sa s nimi zaobchádzalo spôsobom, ktorý chráni bezpečnosť a fyzickú alebo duševnú pohodu obete, potenciálnych svedkov a ich rodín.

6. Súd môže požiadať ktorúkoľvek medzivládnu organizáciu o poskytnutie informácií alebo dokumentov. Súd môže požiadať aj o iné formy spolupráce a pomoci, na akých sa dohodne s touto organizáciou a ktoré sú v súlade s jej kompetenciou alebo mandátom.

7. Ak štát, zmluvná strana, nevyhovie žiadosti Súdu o spoluprácu v rozpore s ustanoveniami tohto štatútu, a tým Súdu zabráni vykonávať jeho funkcie a právomoci podľa tohto štatútu, Súd môže vydať nález v tomto zmysle a postúpiť vec zhromaždeniu štátov, zmluvných strán, alebo Bezpečnostnej rade, ak mu vec postúpila Bezpečnostná rada.

Štáty, zmluvné strany, zabezpečia, aby v ich vnútroštátnom práve boli dostupné postupy na všetky formy spolupráce, ktoré ustanovuje táto časť.

1. Súd môže podať žiadosť o zatknutie a odovzdanie osoby spolu s materiálom na podporu svojej žiadosti uvedeným v článku 91 ktorémukoľvek štátu, na ktorého území sa táto osoba nachádza, a požiada tento štát o spoluprácu pri zatknutí a odovzdaní tejto osoby. Štáty, zmluvné strany, v súlade s ustanoveniami tejto časti a postupmi podľa vnútroštátneho práva žiadosti o zatknutie a odovzdanie vyhovejú.

2. Ak osoba, o ktorej odovzdanie ide, podá námietku na vnútroštátny súd na základe princípu ne bis in idem, ktorý ustanovuje článok 20, dožiadaný štát bezodkladne požiada Súd o konzultáciu s cieľom určiť, či prijal relevantné rozhodnutie o prípustnosti. Ak je prípad prípustný, dožiadaný štát pristúpi k vykonaniu žiadosti. Ak rozhodnutie o prípustnosti ešte nie je prijaté, dožiadaný štát môže odložiť vykonanie žiadosti o odovzdanie osoby, až kým Súd nerozhodne o prípustnosti.

4. Ak sa proti žiadanej osobe vedie konanie alebo si osoba odpykáva trest v dožiadanom štáte za iný trestný čin, ako je trestný čin, ktorý je dôvodom žiadosti Súdu o jej odovzdanie, dožiadaný štát sa po prijatí rozhodnutia o schválení žiadosti obráti so žiadosťou o konzultáciu na Súd.

1. Štát, zmluvná strana, ktorá od Súdu dostane žiadosť o odovzdanie osoby podľa článku 89 a pritom dostane aj žiadosť od niektorého ďalšieho štátu o vydanie rovnakej osoby za rovnaké správanie, ktoré je základom trestného činu, pre ktorý žiada o odovzdanie tejto osoby aj Súd, musí o tejto skutočnosti informovať Súd aj dožadujúci štát.

3. Ak Súd neprijal rozhodnutie podľa odseku 2 písm. a), dožiadaný štát môže v dobe, kým Súd rozhoduje podľa odseku 2 písm. b), konať podľa vlastnej úvahy vo veci žiadosti o vydanie od dožadujúceho štátu; osobu však nevydá dovtedy, kým Súd nerozhodne, že prípad je prípustný. Súd rozhoduje na základe zrýchleného postupu.

4. Ak dožadujúci štát nie je zmluvnou stranou tohto štatútu, dožiadaný štát, ak nemá medzinárodnú povinnosť vydania osoby dožadujúcemu štátu, uprednostní žiadosť o odovzdanie Súdu, ak Súd rozhodol, že prípad je prípustný.

5. Ak Súd o prípade podľa odseku 4 rozhodol, že je neprípustný, dožiadaný štát môže podľa vlastnej úvahy konať vo veci žiadosti o vydanie od dožadujúceho štátu.

8. Ak na základe oznámenia podľa tohto článku Súd rozhodne, že prípad je neprípustný a následne sa zamietne vydanie do dožadujúceho štátu, dožiadaný štát o tomto rozhodnutí informuje Súd.

1. Žiadosť o zatknutie a odovzdanie sa vyhotovuje písomne. V naliehavých prípadoch možno žiadosť podať prostredníctvom akéhokoľvek média, ktoré je schopné dodať písomný záznam, ale následne ju treba potvrdiť cestou ustanovenou v článku 87 ods. 1 písm. a).

4. Na žiadosť Súdu štát, zmluvná strana, so Súdom prekonzultuje, a to buď všeobecne, alebo v súvislosti s konkrétnou vecou, všetky náležitosti predpísané jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi aplikovateľné na základe odseku 2 písm. c). Počas konzultácií štát, zmluvná strana, informuje Súd o konkrétnych náležitostiach predpísaných jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.

1. V naliehavých prípadoch môže Súd požiadať o predbežné zatknutie hľadanej osoby na dobu potrebnú na predloženie žiadosti o odovzdanie a dokumentov na podporu tejto žiadosti uvedených v článku 91.

3. Predbežne zatknutá osoba môže byť prepustená z väzby, ak dožiadaný štát nedostane žiadosť o odovzdanie a dokumenty na podporu tejto žiadosti uvedené v článku 91 v lehote uvedenej v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov. Ak to však právny poriadok dožiadaného štátu umožňuje, táto osoba môže súhlasiť so svojím odovzdaním ešte pred uplynutím tejto lehoty. V takomto prípade dožiadaný štát urobí kroky na odovzdanie osoby Súdu v najkratšom možnom čase.

4. Skutočnosť, že hľadaná osoba bola prepustená z väzby podľa odseku 3, sa nedotýka ďalšieho zatknutia a odovzdania tejto osoby, ak žiadosť o odovzdanie a dokumenty na podporu tejto žiadosti sú dodané v neskoršom termíne.

2. Súd má právomoc poskytnúť záruku svedkovi alebo znalcovi, že nebude trestne stíhaný, zadržaný alebo podrobený obmedzeniu osobnej slobody Súdom v súvislosti s akýmkoľvek činom alebo opomenutím, ktoré predchádzali odchodu tejto osoby z dožiadaného štátu.

3. Ak je v dožiadanom štáte zakázané vykonávať niektoré konkrétne opatrenie uvedené v žiadosti o pomoc podľa odseku 1 na základe existujúcej všeobecne aplikovateľnej právnej zásady, dožiadaný štát to bezodkladne prekonzultuje so Súdom s cieľom pokúsiť sa túto záležitosť vyriešiť. Pri týchto konzultáciách by sa mala zvážiť možnosť poskytnutia pomoci iným spôsobom alebo za istých podmienok. Ak sa záležitosť nepodarí vyriešiť ani po konzultácii, Súd preformuluje svoju žiadosť podľa potreby.

4. Štát, zmluvná strana, môže zamietnuť žiadosť o pomoc, a to celkom alebo sčasti len vtedy, keď sa žiadosť týka predloženia dokumentov alebo zverejnenia dôkazov súvisiacich s jeho národnou bezpečnosťou.

5. Pred tým, ako dožiadaný štát zamietne žiadosť o pomoc, musí posúdiť, či pomoc nemožno poskytnúť za istých vymedzených podmienok alebo či pomoc nemožno poskytnúť v neskoršom termíne alebo alternatívnym spôsobom s tým, že ak Súd alebo prokurátor akceptuje takto podmienenú pomoc, Súd alebo prokurátor bude tieto podmienky rešpektovať.

6. V prípade, že dožiadaný štát zamietne pomoc, o dôvodoch tohto zamietnutia okamžite informuje Súd alebo prokurátora.

1. Keby malo okamžité vykonanie žiadosti narušiť prebiehajúce vyšetrovanie alebo trestné stíhanie v inom prípade, ako je prípad uvedený v žiadosti, dožiadaný štát môže odložiť vykonanie žiadosti na čas dohodnutý so Súdom. Odklad však nesmie byť dlhší, ako je čas potrebný na skončenie príslušného vyšetrovania alebo trestného stíhania v dožiadanom štáte. Pred prijatím rozhodnutia o odklade by mal dožiadaný štát zvážiť, či by nebolo možné pomoc poskytnúť okamžite s istými podmienkami.

2. Ak sa prijme rozhodnutie o odklade v súlade s odsekom 1, prokurátor má možnosť žiadať o opatrenia na zachovanie dôkazov podľa článku 93 ods. 1 písm. j).

Ak Súd skúma vznesenú námietku voči prípustnosti podľa článku 18 alebo 19, dožiadaný štát môže odložiť vykonanie žiadosti podľa tejto časti po dobu, kým Súd rozhoduje o námietke, ak Súd prokurátorovi konkrétne nenariadi, aby začal zhromažďovať tieto údaje podľa článku 18 alebo 19.

1. Žiadosť o iné formy pomoci uvedené v článku 93 sa vypracuje písomne. V naliehavých prípadoch možno žiadosť podať prostredníctvom akéhokoľvek média, ktoré je schopné dodať písomný záznam, pod podmienkou, že žiadosť sa potvrdí cestou ustanovenou v článku 87 ods. 1 písm. a).

3. Na žiadosť Súdu štát, zmluvná strana, so Súdom prekonzultuje, všeobecne alebo v súvislosti s konkrétnou záležitosťou, všetky požiadavky predpísané v jeho vnútroštátnom práve v súvislosti s odsekom 2 písm. e). Pri týchto konzultáciách štát, zmluvná strana, informuje Súd o konkrétnych požiadavkách predpísaných jeho vnútroštátnym právom.

4. Tam, kde to je vhodné, sa ustanovenia tohto článku vzťahujú aj na žiadosť o pomoc podanú Súdu.

1. Súd smie podať žiadosť o odovzdanie alebo o pomoc, v rámci ktorej by dožiadaný štát musel konať v rozpore so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva týkajúcimi sa imunity štátu alebo diplomatickej imunity osoby z tretieho štátu alebo majetku tretieho štátu, len pod podmienkou, že Súd predtým v rámci spolupráce dosiahne od tretieho štátu vzdanie sa imunity.

2. Súd smie podať žiadosť o odovzdanie, v rámci ktorej by dožiadaný štát musel konať v rozpore so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv ustanovujúcich, že pre odovzdanie osoby Súdu je potrebný súhlas vysielajúceho štátu, len pod podmienkou, že Súd predtým v rámci spolupráce dosiahne od vysielajúceho štátu súhlas s jej odovzdaním.

1. Žiadosti o pomoc sa vykonávajú v súlade s príslušným postupom ustanoveným právnymi predpismi dožiadaného štátu a ak to tieto predpisy nezakazujú, spôsobom špecifikovaným v žiadosti, vrátane dodržania všetkých v nej obsiahnutých postupov alebo umožnenia osobám špecifikovaným v žiadosti prítomnosť a účasť na procese jej vykonávania.

2. V prípade naliehavej žiadosti sa na žiadosť Súdu dokumenty alebo dôkazy poskytnuté v rámci odpovede posielajú expresne.

3. Odpovede dožiadaného štátu sa zasielajú v pôvodnom jazyku a forme.

5. Ustanovenia, podľa ktorých sa osoba, ktorú Súd vypočúva alebo preskúmava podľa článku 72, môže dovolávať obmedzení súvisiacich s povinnosťou mlčanlivosti vzhľadom na bezpečnosť štátu, sa vzťahujú aj na vykonávanie žiadostí o pomoc podľa tohto článku.

2. Ustanovenia odseku 1 sa podľa potreby vzťahujú aj na žiadosti adresované Súdu štátmi, zmluvnými stranami. V takomto prípade znáša bežné výdavky na ich vykonanie Súd.

1. Proti osobe odovzdanej Súdu podľa tohto štatútu sa nesmie viesť konanie, osoba sa nesmie trestať ani vziať do väzby za nič, čo urobila pred svojím odovzdaním, okrem skutkov alebo správania, ktoré sú predmetom trestných činov v súvislosti s ktorými bola táto osoba odovzdaná.

2. Súd môže požiadať štát, ktorý odovzdal osobu Súdu, aby sa vzdal požiadaviek ustanovených v odseku 1, a tam, kde je to potrebné, poskytne tomuto štátu dodatočné informácie v súlade s článkom 91. Štáty, zmluvné strany, majú právomoc vzdať sa týchto požiadaviek v prospech Súdu, ktorú by sa mali snažiť využiť.

4. Ak nijaký štát nie je poverený podľa odseku 1, trest odňatia slobody sa vykonáva vo väzenskom zariadení, ktoré dá k dispozícii hostiteľský štát v súlade s podmienkami ustanovenými v dohode o hlavnom sídle podľa článku 3 ods. 2. V takomto prípade náklady vyplývajúce z výkonu trestu odňatia slobody znáša Súd.

1. Súd môže kedykoľvek rozhodnúť, že odsúdenú osobu presunie do väzenia v inom štáte.

2. Odsúdená osoba sa môže kedykoľvek obrátiť na Súd so žiadosťou o presun zo štátu výkonu.

1. S výhradou podmienok, ktoré štát mohol určiť v súlade s článkom 103 ods. 1 písm. b), trest odňatia slobody je pre štáty, zmluvné strany, záväzný a tie ho nesmú v žiadnom prípade zmeniť.

2. Súd má výhradné právo rozhodovať o všetkých žiadostiach o odvolanie a revíziu. Štát výkonu nesmie odsúdenému brániť podať akúkoľvek takúto žiadosť.

1. Výkon trestu odňatia slobody podlieha dohľadu zo strany Súdu a musí byť v súlade so všeobecne uznávanými medzinárodnými zmluvnými štandardmi týkajúcimi sa zaobchádzania s väzňami.

2. Podmienky väznenia sa riadia právnym poriadkom štátu výkonu a musia byť v súlade so všeobecne uznávanými medzinárodnými zmluvnými štandardmi týkajúcimi sa zaobchádzania s väzňami; tieto podmienky nesmú byť v žiadnom prípade priaznivejšie alebo nepriaznivejšie, ako sú podmienky, za akých svoj trest vykonávajú osoby odsúdené za podobné trestné činy v štáte výkonu.

3. Komunikácia medzi odsúdeným a Súdom je dôverná a nekladú sa jej prekážky.

1. Po skončení výkonu trestu môže byť osoba, ktorá nie je štátnym príslušníkom štátu výkonu, v súlade s právnym poriadkom štátu výkonu prevezená do štátu, ktorý má povinnosť ju prijať, alebo do iného štátu, ktorý súhlasí s jej prijatím, s prihliadnutím na všetky želania osoby, ktorá má byť do tohto štátu prevezená, ak štát výkonu nedá tejto osobe povolenie zostať na jeho území.

2. Ak náklady vyplývajúce z prevezenia osoby do iného štátu podľa odseku 1 neznáša nijaký štát, tieto náklady znáša Súd.

3. S výhradou ustanovení článku 108 môže štát výkonu v súlade so svojím právnym poriadkom túto osobu tiež vydať alebo iným spôsobom odovzdať štátu, ktorý požiadal o vydanie alebo odovzdanie tejto osoby na účely súdneho konania alebo výkonu trestu.

1. Odsúdená osoba, ktorá sa nachádza vo väzbe v štáte výkonu, nesmie byť trestne stíhaná, trestaná alebo vydaná tretiemu štátu za nič, čoho sa dopustila pred tým, ako bola odovzdaná štátu výkonu, ak toto trestné stíhanie, trest alebo vydanie neschváli Súd na žiadosť štátu výkonu.

2. Súd o tejto veci rozhodne po vypočutí názorov odsúdenej osoby.

3. Odsek 1 sa nepoužije v prípade, keď odsúdená osoba dobrovoľne zotrvá na území štátu výkonu po výkone celého trestu uloženého Súdom dlhšie ako 30 dní alebo sa na územie tohto štátu vráti po tom, ako z neho odišla.

1. Štáty, zmluvné strany, vykonajú pokuty alebo prepadnutie veci nariadené Súdom podľa siedmej časti bez toho, aby boli dotknuté bona fide práva tretích strán a v súlade s postupom predpísaným vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

2. Ak štát, zmluvná strana, nemôže splniť príkaz na prepadnutie veci, prijme opatrenia na spätné získanie hodnoty výnosov, majetku alebo aktív, ktoré majú na základe príkazu Súdu prepadnúť, bez toho, aby boli dotknuté bona fide práva tretích strán.

3. Majetok alebo výnos z predaja nehnuteľností, prípadne výnos z predaja iného majetku, ktoré získa štát, zmluvná strana, v dôsledku výkonu rozsudku Súdu, sa prevedie na Súd.

1. Štát výkonu nesmie osobu prepustiť pred skončením trestu uloženého Súdom.

2. Súd má výhradnú právomoc rozhodnúť o akomkoľvek zmiernení trestu, o čom rozhoduje po vypočutí osoby.

3. Keď osoba vykonala dve tretiny trestu alebo 25 rokov v prípade odňatia slobody na doživotie, Súd preskúma trest s cieľom rozhodnúť, či by sa mal znížiť. Toto preskúmanie sa nesmie uskutočniť skôr, ako je uvedené.

5. Ak Súd v prvom preskúmaní podľa odseku 3 rozhodne, že nie je vhodné zmierniť trest, otázku zníženia trestu ďalej preskúmava v intervaloch a s použitím kritérií ustanovených v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov.

Ak odsúdený ujde z väzby a utečie zo štátu výkonu, tento štát môže po konzultácii so Súdom požiadať na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych dojednaní o odovzdanie tejto osoby iný štát, v ktorom sa osoba nachádza, alebo môže požiadať Súd, aby usiloval o jej odovzdanie v súlade s deviatou časťou. Môže podať usmernenie, aby osoba bola dodaná štátu, v ktorom vykonávala trest, alebo inému Súdom poverenému štátu.

1. Týmto sa zriaďuje Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, tohto štatútu. Každý štát, zmluvná strana, má v zhromaždení jedného zástupcu, ktorého môžu sprevádzať náhradníci a poradcovia. Ostatné štáty, ktoré podpísali tento štatút alebo Záverečný akt, môžu byť pozorovateľmi zhromaždenia.

4. Zhromaždenie si môže vytvoriť také pomocné orgány, aké uzná za potrebné, vrátane nezávislého kontrolného mechanizmu na inšpekciu, hodnotenie a vyšetrovanie Súdu s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť a hospodárnosť.

5. Na zasadnutiach zhromaždenia a výboru sa môže podľa potreby zúčastňovať predseda Súdu, prokurátor a tajomník alebo ich zástupcovia.

6. Zhromaždenie zasadá v sídle Súdu alebo v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov raz ročne; v prípade, že si to okolnosti vyžadujú, sa konajú osobitné zasadnutia. Ak tento štatút neustanovuje inak, výbor zvoláva osobitné zasadnutia z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie jednej tretiny štátov, zmluvných strán.

8. Štát, zmluvná strana, ktorý zaostáva s platením svojich finančných príspevkov na úhradu nákladov Súdu, nemá v zhromaždení ani vo výbore nijaký hlas, ak výška jeho nedoplatkov je rovnaká alebo vyššia, ako je výška príspevkov, ktoré mal zaplatiť za posledné úplné dva roky. Zhromaždenie však môže takémuto štátu, zmluvnej strane, povoliť hlasovanie v zhromaždení a vo výbore, ak si overí, že neplatenie je výsledkom podmienok, ktoré štát, zmluvná strana, nemôže ovplyvniť.

9. Zhromaždenie prijíma svoj vlastný rokovací poriadok.

10. Úradné a pracovné jazyky zhromaždenia sú rovnaké, ako sú jazyky Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

Ak nie je výslovne ustanovené inak, všetky finančné záležitosti súvisiace so Súdom a so zasadnutiami Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, vrátane jeho výboru a pomocných orgánov sa riadia týmto štatútom a finančnými predpismi a pravidlami, ktoré prijme Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.

Výdavky Súdu a Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, vrátane jeho výboru a pomocných orgánov sa uhrádzajú z prostriedkov Súdu.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 115, Súd môže dostať a použiť ako doplnkové fondy, dobrovoľné príspevky od vlád, medzinárodných organizácií, jednotlivcov, korporácií a iných subjektov v súlade s relevantnými kritériami prijatými Zhromaždením štátov, zmluvných strán.

Príspevky štátov, zmluvných strán, sa určujú v súlade s dohodnutou stupnicou, ktorá vychádza zo stupnice prijatej Organizáciou Spojených národov na jej bežný rozpočet a upravenou v súlade so zásadami, na ktorých sa táto stupnica zakladá.

Záznamy, účtovné knihy a účty Súdu vrátane jeho ročných finančných výkazov sa každoročne podrobujú auditu nezávislého audítora.

1. Akýkoľvek spor týkajúci sa súdnej funkcie Súdu sa rieši rozhodnutím Súdu.

2. Všetky ostatné spory medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúce sa výkladu alebo aplikácie tohto štatútu, ktoré sa nevyriešia prostredníctvom rokovaní do troch mesiacov od ich vzniku, sa postupujú Zhromaždeniu štátov, zmluvných strán. Zhromaždenie sa môže samo pokúsiť vyriešiť spor alebo môže prijať odporúčania o ďalších spôsoboch riešenia sporu vrátane jeho postúpenia Medzinárodnému súdnemu dvoru v súlade so štatútom toho súdu.

K tomuto štatútu nemožno urobiť výhrady.

1. Po uplynutí siedmich rokov od nadobudnutia platnosti tohto štatútu môže ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, navrhnúť jeho zmenu. Text každej navrhovanej zmeny sa postúpi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý ho bez odkladu rozpošle všetkým štátom, zmluvným stranám.

2. Najskôr tri mesiace odo dňa oznámenia rozhodne Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, na svojom ďalšom zasadnutí väčšinou prítomných a hlasujúcich o tom, či návrh prijíma. Zhromaždenie sa môže zaoberať návrhom priamo alebo v prípade, že si to príslušná otázka vyžaduje, môže zvolať Hodnotiacu konferenciu.

3. Ak sa na zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, alebo na Hodnotiacej konferencii zmenu nepodarí prijať na základe konsenzu, jej prijatie si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu štátov, zmluvných strán.

4. S výnimkou prípadu ustanoveného v odseku 5 zmena nadobudne platnosť pre všetky štáty, zmluvné strany, jeden rok po tom, ako 7/8 týchto štátov uloží ratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

5. Akákoľvek zmena článkov 5, 6, 7 a 8 tohto štatútu nadobudne platnosť pre tie štáty, zmluvné strany, ktoré zmenu prijali, jeden rok odo dňa uloženia ich ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí. Vo vzťahu k štátom, zmluvným stranám, ktoré zmenu neprijali, Súd nebude vykonávať jurisdikciu nad trestným činom, ktorého sa zmena týka, ak ho spáchal občan tohto štátu, zmluvnej strany, alebo ak bol spáchaný na jeho území.

6. Ak zmenu v súlade s odsekom 4 prijme 7/8 štátov, zmluvných strán, všetky štáty, zmluvné strany, ktoré zmenu neprijali, môžu od tohto štatútu odstúpiť s okamžitou účinnosťou bez ohľadu na článok 127 ods. 1, ale s výhradou článku 127 ods. 2 prostredníctvom výpovede podanej najneskôr do jedného roka od nadobudnutia platnosti uvedenej zmeny.

7. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov rozpošle všetky zmeny prijaté na zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, alebo na Hodnotiacej konferencii všetkým štátom, zmluvným stranám.

1. Zmeny tých ustanovení tohto štatútu, ktoré majú výlučne inštitucionálnu povahu, konkrétne článku 36 ods. 8 a 9, článku 37, článku 38, článku 39 ods. 1 (prvé dve vety), 2 a 4, článku 42 ods. 4 až 9, článku 43 ods. 2 a 3 a článkov 44, 46, 47 a 49, môže ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, navrhnúť kedykoľvek, bez ohľadu na znenie článku 121 ods. 1. Text akejkoľvek navrhovanej zmeny sa predloží generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov alebo takej inej osobe určenej Zhromaždením štátov, zmluvných strán, ktorá ho bez odkladu rozošle všetkým štátom, zmluvným stranám, a iným zúčastňujúcim sa zhromaždenia.

2. Zmeny podľa tohto článku, pri ktorých sa nedosiahne konsenzus, sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou štátov, zmluvných strán, na Zhromaždení štátov, zmluvných strán, alebo na Hodnotiacej konferencii. Tieto zmeny nadobudnú platnosť pre všetky štáty, zmluvné strany, šesť mesiacov po ich prijatí Zhromaždením alebo konferenciou.

1. Sedem rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto štatútu generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá Hodnotiacu konferenciu s cieľom posúdiť prípadné zmeny tohto štatútu. Toto hodnotenie môže zahŕňať aj zoznam trestných činov uvedených v článku 5, ale nemusí sa obmedzovať len naň. Konferencia je otvorená pre všetkých účastníkov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, a za rovnakých podmienok.

2. V ktoromkoľvek neskoršom čase generálny tajomník Organizácie Spojených národov na žiadosť štátu, zmluvnej strany, a na účely ustanovené v odseku 1 po schválení väčšinou štátov, zmluvných strán, zvolá Hodnotiacu konferenciu.

3. Ustanovenia článku 121 ods. 3 až 7 sa vzťahujú na prijatie a nadobudnutie platnosti akejkoľvek zmeny štatútu, ktorú posudzuje Hodnotiaca konferencia.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 12 ods. 1 a 2 štát v čase, keď sa stáva zmluvnou stranou tohto štatútu, môže vyhlásiť na sedem rokov od nadobudnutia platnosti tohto štatútu pre uvedený štát, že neprijíma jurisdikciu Súdu nad kategóriou trestných činov uvedených v článku 8 v prípade, že trestný čin údajne spáchali jeho občania alebo bol spáchaný na jeho území. Vyhlásenie podľa tohto článku možno kedykoľvek odvolať. Ustanovenia tohto článku preskúmava Hodnotiaca konferencia zvolaná v súlade s článkom 123 ods. 1.

1. Tento štatút bude otvorený na podpis pre všetky štáty v Ríme, v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov pre potraviny a poľnohospodárstvo, 17. júla 1998. Po tomto termíne zostane otvorený na podpis na Ministerstve zahraničných vecí Talianska v Ríme až do 17. októbra 1998. Po tomto termíne štatút zostane otvorený na podpis v New Yorku, v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov, až do 31. decembra 2000.

2. Tento štatút podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskych štátov. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení sa ukladajú u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

3. Tento štatút je otvorený na prístup všetkým štátom. Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

1. Tento štatút nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí šesťdesiatich dní odo dňa uloženia 60. ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

2. Pre každý štát, ktorý tento štatút ratifikuje, prijme, schváli alebo k nemu pristúpi po uložení 60. ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe, nadobudne štatút platnosť v prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí šesťdesiatich dní odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe týmto štátom.

1. Štát, zmluvná strana, môže prostredníctvom písomného oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov odstúpiť od tohto štatútu. Odstúpenie nadobudne účinnosť jeden rok odo dňa prijatia oznámenia, ak sa v oznámení neuvádza neskorší termín.

2. Štát sa v dôsledku svojho odstúpenia nezbavuje svojich povinností vyplývajúcich z tohto štatútu v čase, keď bol ešte jeho stranou, vrátane akýchkoľvek finančných povinností, ktoré mu vznikli. Jeho odstúpenie neovplyvní nijakú spoluprácu so Súdom v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti a konaním, ktoré odstupujúcemu štátu ukladá povinnosť spolupracovať a ktoré sa začalo pred dňom účinnosti odstúpenia, ani nijakým spôsobom neohrozí prebiehajúce preskúmavanie akejkoľvek veci, ktorú Súd preskúmaval pred dátumom účinnosti odstúpenia.

Originál tohto štatútu, ktorého arabský, čínsky, anglický, francúzsky, ruský a španielsky text sú rovnako autentické, sa uloží u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý rozpošle jeho overené kópie všetkým štátom.

NA POTVRDENIE UVEDENÉHO dolupodpísaní, ktorých na tento účel riadne splnomocnili ich vlády, podpísali tento štatút.

Dané v Ríme, 17. júla 1998.