PANIGAJ, J.: Stručný exkurz Návrhom princípov ochrany životného prostredia vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom.∗ Právny obzor, 106, 2023, č. 4, s. 333 – 353.
https://doi. org/10.31577/pravnyobzor.2023.4.05
A brief excursion to the Draft principles on protection of the environment in relation to armed conflicts. in recent years, the international community has been accentuating importance of the protection of the environment more and more. However, the utmost attention is devoted to its protection in peace times, or to protection as such in general. in relation to armed conflicts, it is submitted that we used to observe only a partial enhancement. Nonetheless, this approach changed rapidly in the first half of 2022, when the international Law Commission completed almost a decade of work on the Draft Principles of Environmental Protection in Relation to Armed Conflicts. This is quite a significant shift, as the subject output of the Commission provides a comprehensive treatment of the aforementioned issue. Without any deviation from this path, it is exactly an analysis of the Commission Proposal itself – first in the light of the overall adoption process, preceding its next part, taking into account the Resolution of the General Assembly from December 2022, which has become the main goal of this contribution. in turn, the question of the impact of the Commission Proposal toward the future will be addressed briefly as well.
Key words: environmental protection, international humanitarian law, International Law Commission
Úvod
Ochrane životného prostredia sa v posledných rokoch venuje čoraz väčšia pozornosť. Dôvodom je neustále sa zhoršujúca sa situácia vo svete spojená s degradáciou životného prostredia, na čom má podiel aj odveká "záľuba" ľudstva v ozbrojených konfliktoch. Je neodškriepiteľným faktom, že ozbrojené konflikty majú devastačné environmentálne účinky. Napriek tomu životné prostredie bolo dlhé obdobie len nezaujímavou vedľajšou obeťou trpiacou potichu, ktorej nebol vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom venovaný taký priestor, ako napr. ľudskému životu a zdraviu - medzinárodnoprávna úprava mala v tejto oblasti v drvivej väčšine antropocentrický charakter. Aj z týchto dôvodov bol Návrh princípov ochrany životného prostredia vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom (ďalej aj ako "Návrh"), ktorý dokončila Komisia OSN pre medzinárodné právo (ďalej aj ako "Komisia") v roku 2022, vnímaný ako úspech v oblasti ochrany životného prostredia vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom. Táto štúdia sa sústredí predovšetkým na analýzu samotného Návrhu, proces jeho tvorby, a následne presmeruje svoju pozornosť na rozbor činnosti Valného zhromaždenia OSN vo vzťahu k Návrhu. Predkladaný príspevok vychádza z hypotézy, že bez ohľadu na nedostatok záväznosti Návrhu Komisie, má potenciál významne prispieť k ochrane životného prostredia. Záverom článok dáva odpoveď na otázku potenciálneho prínosu Návrhu do budúcnosti. Pri písaní tohto článku bola využitá deskriptívno-opisná metóda, ako aj metóda explanácie, syntézy a analýzy.
1. Návrh princípov ochrany životného prostredia vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom
Po takmer desiatich rokoch práce, v máji 2022, predstavila Komisia OSN pre medzinárodné právo výsledky svojich snáh vo vzťahu k úprave ochrany životného prostredia počas ozbrojených konfliktov.
1)
Výsledkom je Návrh pozostávajúci z preambuly a 27 návrhov jednotlivých princípov (A/CN.4/L.968). Predmetný dokument možno považovať za prelomový a svojím spôsobom aj za najvýznamnejší míľnik v ochrane životného prostredia vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom od sedemdesiatych rokov minulého storočia.
2)
Samozrejme, hneď na úvod je potrebné uviesť, že tento dokument nemá záväzný charakter. ide o tzv. mimozmluvnú kodifikáciu prijatú v rámci aktivít Komisie OSN pre medzinárodné právo po druhom čítaní. Ďalším krokom bolo predloženie výsledkov prác Valnému zhromaždeniu OSN, ktoré následne malo za úlohu rozhodnúť o ďalšom osude Návrhu. Záväznú povahu by obsah Návrhu nadobudol až za predpokladu, že na podklade ďalšej aktivity Valného zhromaždenia OSN dôjde k iniciovaniu a následne aj uzavretiu medzinárodného dohovoru.
3)
Ako však v ďalšom texte uvidíme, Komisia odporučila Valnému zhromaždeniu iný postup. V úvode kapitoly sme spomenuli, že Komisia sa predmetnou témou zaoberala vyše dekády. V rámci jej jednotlivých aktivít v danom období je potrebné spomenúť aj činnosť osobitných spravodajcov. V nami analyzovanom Návrhu sa vystriedali dvaja osobitní spravodajcovia, prvou bola M. G. Jacobsson (predbežná správa z roku 2014, druhá správa z roku 2015 a tretia správa z roku 2016) a druhou bola M. Lehto (prvá správa z roku 2018, druhá správa z roku 2019 a tretia správa z roku 2022).
4)
Ako uviedla M. G. Jacobsson v zhrnutí svojej práce (v tretej správe), existuje značné množstvo medzinárodných noriem zlepšujúcich ochranu životného prostredia, avšak nie sú veľmi účinným nástrojom ochrany, keďže netvoria jeden komplexný celok. Jedným z negatív v tejto oblasti bola podľa nej aj absencia príslušných nástrojov či procesov podporujúcich jednotlivé subjekty medzinárodného práva alebo iných relevantných aktérov, vo využití celej palety už platných pravidiel tejto oblasti medzinárodného práva. Do budúcnosti vyzdvihla dôležitosť spolupráce štátov s príslušnými medzinárodnými organizáciami a inými orgánmi v tejto oblasti (OSN, UNESCO, UNEP), medzinárodné nevládne organizácie nevynímajúc.
5)
Osobitná spravodajkyňa M. Lehto vo svojej záverečnej správe vyzdvihla výsledky práce Komisie, pričom Komisia podľa nej významne prispela k pokrokovému rozvoju a kodifikácii medzinárodného práva v tejto oblasti. Napriek uvedenému však skonštatovala, že práca Komisie nesmeruje k vytvoreniu medzinárodného dohovoru.
6)
K dnešnému dňu bol už Návrh Komisie predmetom debát aj na pôde Valného zhromaždenia OSN. Po siahodlhých diskusiách došlo 7. decembra 2022 k prijatiu rezolúcie Valného zhromaždenia A/RES/77/104,
7)
a to v rámci tzv. Šiesteho výboru, ktorý tvorí primárne fórum na riešenie právnych otázok v rámci Valného zhromaždenia.
8)
V ďalšom texte sa sústredíme na samotný text Návrhu Komisie, obsah rezolúcie Valného zhromaždenia a, samozrejme, na potenciálny dosah a budúcnosť Návrhu vo vzťahu k ochrane životného prostredia.
1.1 Podstata Návrhu Komisie OSN pre medzinárodné právo
Aby sme nadviazali na predchádzajúce riadky, je potrebné zopakovať, že Návrh predstavuje najvýznamnejší míľnik v tejto oblasti za posledné desaťročia, konkrétne od sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď bol prijatý Dodatkový protokol i. k Ženevským dohovorom z roku 1949. Návrh princípov predstavuje významný posun vpred za účelom kreovania adekvátneho a právne záväzného rámca v oblasti ochrany životného prostredia vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom. V čom je však obsah Návrhu taký dôležitý?
Medzinárodné právo upravovalo predmetnú oblasť doteraz len okrajovo, jednotlivé pravidlá ochrany životného prostredia vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom boli roztrúsené vo viacerých prameňoch medzinárodného práva. Jedným z dôvodov bol napríklad aj zjavne antropocentrický charakter medzinárodného humanitárneho práva, ktorého hlavným cieľom je určitá humanizácia ozbrojených konfliktov.
9)
Dosiaľ najvýznamnejšiu ochranu poskytoval životnému prostrediu dodatkový protokol i. k Ženevským dohovorom, konkrétne jeho čl. 35, ods. 3 a čl. 55.
10)
Ďalším prameňom medzinárodného práva, ktorý má v tejto oblasti zastúpenie, je napr. Dohovor o zákaze vojenského alebo akéhokoľvek iného nepriateľského použitia techník na úpravu životného prostredia,
11)
ktorý obdobne ako dodatkový protokol i. pochádza zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Samozrejme, okrem toho, ako už bolo judikované Medzinárodným súdnym dvorom, v čase ozbrojeného konfliktu sú štáty povinné dodržiavať všeobecné pravidlá medzinárodného práva životného prostredia, ako aj ustanovenia upravujúce jeho ochranu explicitne, ale aj implicitne, napr. v podobe princípov proporcionality či nevyhnutnosti, v čase ozbrojeného konfliktu.
12)
Považujeme za potrebné opätovne zopakovať, že väčšina explicitne vyjadrených pravidiel ochrany je roztrieštených v množstve medzinárodných dohovorov, pričom tie upravujú jednotlivé otázky len čiastkovo.
13)
Výstižným zhrnutím súčasnej medzinárodnoprávnej úpravy ochrany životného prostredia vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom sú závery osobitnej spravodajkyne M. G. Jacobsson, ktoré sme spomenuli v úvode prvej kapitoly tejto štúdie.
Návrh Komisie konečne priniesol zmenu v podobe komplexnej úpravy ochrany životného prostredia. Jednotlivé návrhy princípov zastrešujú širokú škálu rôznych druhov environmentálnych škôd, pričom ako samotná štruktúra Návrhu naznačuje, ochrana životnému prostrediu je tu poskytovaná ako pred ozbrojeným konfliktom, tak počas neho (vrátane okupácie), ako aj následne po jeho skončení. Návrh pritom nepočíta len s medzištátnymi konfliktmi, ale aj konfliktmi vnútroštátnymi.
14)
V ďalšom texte spomenieme niektoré z najdôle