34/1996 Z.z.
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje,
že 5. júna 1992 bol v Riu de Janeiro otvorený na podpis Dohovor o
biologickej diverzite. V mene Slovenskej republiky bol podpísaný
19. mája 1993 v New Yorku.
S dohovorom vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky
18. augusta 1994 svojím uznesením č. 556/1994 a prezident
republiky ho ratifikoval 23. augusta 1994. Ratifikačná listina
bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov
25. augusta 1994.
Dohovor nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku
23. novembra 1994 na základe článku 36 ods. 3.
DOHOVOR
o biologickej diverzite
Preambula
Zmluvné strany,
uvedomujúc si vnútornú hodnotu biologickej diverzity a
ekologických, genetických, spoločenských, ekonomických, vedeckých,
náučných, kultúrnych, rekreačných a estetických hodnôt biologickej
diverzity a jej zložiek,
uvedomujúc si aj význam biologickej diverzity pre vývoj a
udržanie životodarných systémov biosféry,
potvrdzujúc, že ochrana biologickej diverzity je spoločným
záujmom ľudstva,
opäť potvrdzujúc, že štáty majú suverénne právo na svoje
biologické zdroje,
a navyše potvrdzujúc, že štáty sú zodpovedné za ochranu svojej
biologickej diverzity a za využívanie svojich biologických zdrojov
trvalo udržateľným spôsobom,
súc znepokojené tým, že biologickú diverzitu významne
zmenšujú určité ľudské činnosti,
uvedomujúc si všeobecný nedostatok informácií a vedomostí o
biologickej diverzite a naliehavú potrebu rozvinutia vedeckých,
technických a inštitucionálnych kapacít na zabezpečenie základného
poznania, na ktorého základe je nutné plánovať a uplatňovať
príslušné opatrenia,
poznamenávajúc, že je životne nutné predvídať príčiny
významného zmenšenia alebo straty biologickej diverzity,
predchádzať im a odstraňovať ich pri zdroji,
poznamenávajúc tiež, že tam, kde hrozí významné zmenšenie
alebo strata biologickej diverzity, nesmie sa nedostatok vedeckých
dôkazov využívať na zdôvodnenie odkladu opatrení na zabránenie
alebo na minimalizáciu tejto hrozby,
opäť poznamenávajúc, že základným predpokladom na ochranu
biologickej diverzity je ochrana ekosystémov a prírodných biotopov
in-situ a udržanie a obnovenie životaschopných populácií druhov v
ich prírodnom prostredí,
poznamenávajúc ďalej, že opatrenia ex-situ, predovšetkým v
krajine pôvodu, tiež zohrávajú významnú úlohu,
uznávajúc bezprostrednú a tradičnú závislosť mnohých
domorodých a miestnych spoločenstiev s tradičným spôsobom života
od biologických zdrojov a nevyhnutnosť rovnocenného podielu na
prínosoch z využívania tradičných vedomostí, inovácií a praktík
prislúchajúcich ochrane biologickej diverzity a trvalo
udržateľnému využívaniu jej zložiek,
uznávajúc aj životne dôležitú úlohu, ktorú majú ženy pri
ochrane biologickej diverzity a jej trvalo udržateľnom využívaní,
a potvrdzujúc potrebu plnoprávnej účasti žien na všetkých
úrovniach pri vytváraní politiky a uplatňovaní ochrany biologickej
diverzity,
zdôrazňujúc význam a potrebu podporiť medzinárodnú, regionálnu
a globálnu spoluprácu medzi štátmi, medzivládnymi organizáciami a
mimovládnym sektorom na ochranu biologickej diverzity a trvalo
udržateľné využívanie jej zložiek,
uznávajúc, že vytvorenie nových a dodatočných finančných
zdrojov a primeraný prístup k vhodným technológiám zásadne zmení
svetové možnosti, ako čeliť strate biologickej diverzity,
uznávajúc ďalej, že sa vyžaduje osobitné opatrenie na
uspokojenie potrieb rozvojových krajín vrátane zabezpečenia nových
a dodatočných finančných zdrojov a primeraného prístupu k vhodným
technológiám,
berúc do úvahy v tomto smere osobitné podmienky najmenej
rozvinutých krajín a malých ostrovných štátov,
priznávajúc, že na ochranu biologickej diverzity sú potrebné
podstatné investície a že sa od nich očakáva široké spektrum
environmentálnych, hospodárskych a spoločenských prínosov,
berúc na vedomie, že hospodársky a sociálny rozvoj a
odstránenie chudoby sú prvými a prevažujúcimi prioritami
rozvojových krajín,
uvedomujúc si, že ochrana a trvalo udržateľné využívanie
biologickej diverzity majú kritický význam pre zabezpečenie
výživy, zdravia a iných potrieb narastajúcej svetovej populácie a
pre tento účel je podstatný prístup ku genetickým zdrojom a
technológiám a ich rozdeľovanie,
poznamenávajúc, že v konečnom dôsledku ochrana a trvalo
udržateľné využívanie biologickej diverzity posilní priateľské
vzťahy medzi štátmi a prispeje k mieru pre ľudstvo,
želajúc si podporiť a doplniť existujúce medzinárodné
opatrenia na ochranu biologickej diverzity a na trvalo udržateľné
využívanie jej zložiek, a
súc odhodlané chrániť a trvalo udržateľným spôsobom využívať
biologickú diverzitu v prospech súčasných a budúcich generácií,
dohodli sa takto:
Čl.1
Ciele
Ciele tohto dohovoru, ktoré sa majú sledovať v súlade s jeho
príslušnými ustanoveniami, sú ochrana biologickej diverzity,
trvalo udržateľné využívanie jej zložiek a spravodlivý,
rovnoprávny podiel na prínosoch využívania genetických zdrojov
vrátane primeraného prístupu ku genetickým zdrojom, vhodný prevod
dôležitých technológií a zohľadňovanie všetkých práv na tieto
zdroje a technológie s primeraným financovaním.
Čl.2
Používanie pojmov
Na účely tohto dohovoru
"biologická diverzita" znamená rôznorodosť všetkých
živých organizmov vrátane ich suchozemských, morských a ostatných
vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou;
biologická diverzita zahŕňa rôznorodosť v rámci druhov, medzi
druhmi a rozmanitosť ekosystémov;
"biologické zdroje" sú genetické zdroje, organizmy alebo ich
časti, populácie alebo akékoľvek iné biotické zložky ekosystémov
so súčasným alebo s potenciálnym využitím alebo s hodnotou pre
ľudstvo;
"biotechnológia" znamená akúkoľvek technológiu, ktorá využíva
biologické systémy, živé organizmy alebo ich deriváty na výrobu
alebo na úpravu výrobkov alebo procesov na špecifické použitie;
"krajina pôvodu genetických zdrojov" znamená krajinu, ktorá
vlastní genetické zdroje v podmienkach in-situ;
"krajina poskytujúca genetické zdroje" je krajina dodávajúca
genetické zdroje získavané zo zdrojov in-situ vrátane populácií
voľne žijúcich, ako aj domestikovaných druhov alebo druhov
získaných zo zdrojov ex-situ, ktoré môžu, ale nemusia mať pôvod
v tejto krajine;
"domestikované alebo pestované druhy" sú druhy, ktorých proces
vývoja ovplyvnil človek na uspokojenie svojich potrieb;
"ekosystém" je dynamický komplex spoločenstiev rastlín,
živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré
navzájom pôsobia ako funkčná jednotka;
"ochrana ex-situ" je ochrana zložiek biologickej diverzity
mimo ich prirodzených stanovíšť;
"genetický materiál" je akýkoľvek materiál rastlinného,
živočíšneho, mikrobiálneho alebo iného pôvodu obsahujúci funkčné
jednotky dedičnosti;
"genetické zdroje" sú genetický materiál súčasnej alebo
potenciálnej hodnoty;
"stanovište" je miesto alebo typ miesta, kde sa organizmus
alebo populácia prirodzene vyskytujú;
"podmienky in-situ" sú podmienky, v ktorých genetické zdroje
existujú v rámci ekosystémov a prirodzených stanovíšť, v prípade
domestikovaných alebo pestovaných druhov v prostredí, kde
nadobudli svoje charakteristické vlastnosti;
"ochrana in situ" je ochrana ekosystémov a prirodzených
stanovíšť, ako aj udržiavanie a obnova životaschopných populácií
druhov v ich prírodnom prostredí, v prípade domestikovaných alebo
pestovaných druhov v prostredí, kde nadobudli svoje
charakteristické vlastnosti;
"chránené územie" je geograficky definované územie, ktoré je
určené alebo regulované a spravované so zámerom dosiahnuť
špecifické ciele ochrany;
"organizácia regionálnej ekonomickej integrácie" je
organizácia konštituovaná suverénnymi štátmi príslušnej oblasti,
na ktorú členské štáty previedli kompetencie týkajúce sa
záležitostí obsiahnutých v tomto dohovore a ktorá bola riadne
splnomocnená v súlade s jej vnútornými postupmi na podpis,
ratifikáciu, prijatie a schválenie dohovoru alebo pristúpenie k
nemu;
"trvalo udržateľné využívanie" je využívanie zložiek
biologickej diverzity spôsobom a mierou, ktoré nevedú k dlhodobému
poklesu biologickej diverzity tak, že si udržiavajú schopnosť
uspokojovať potreby a nároky súčasných a budúcich generácií;
"technológia" znamená biotechnológiu.
Čl.3
Zásada
V súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a princípmi
medzinárodného práva štáty majú suverénne právo využívať vlastné
zdroje na základe svojej environmentálnej politiky a majú
povinnosť zabezpečiť, aby aktivity v rámci ich jurisdikcie alebo
ich pôsobnosti nespôsobili škody na životnom prostredí iných
štátov alebo na územiach za hranicami ich jurisdikcie.
Čl.4
Rozsah jurisdikcie
V súlade s legislatívou iných štátov a okrem výnimiek osobitne
ustanovených v tomto dohovore platia ustanovenia dohovoru pre
každú zo zmluvných strán
a) pre zložky biologickej diverzity v oblastiach vymedzených
jurisdikciou štátu; a
b) pre procesy a činnosti bez ohľadu na to, kde sa prejavia ich
účinky uskutočňované v rámci jej jurisdikcie alebo kontroly,
na území ovplyvnenom jej jurisdikciou alebo za hranicami jej
jurisdikcie.
Čl.5
Spolupráca
Každá zo zmluvných strán bude, ak je to možné a vhodné,
spolupracovať s ostatnými zmluvnými stranami priamo alebo, ak je
to vhodné, prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií
v oblastiach mimo jurisdikcie štátu a pri riešení ostatných
záležitostí spoločného záujmu na ochrane a trvalo udržateľnom
využívaní biologickej diverzity.
Čl.6
Všeobecné opatrenia na ochranu a trvalo udržateľné využívanie
Každá zo zmluvných strán bude v súlade so svojimi špecifickými
podmienkami a možnosťami
a) rozvíjať národné stratégie, plány alebo programy na ochranu
a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity alebo na
tento účel upravovať súčasné stratégie, plány alebo programy,
ktoré medziiným musia odrážať opatrenia ustanovené v tomto
dohovore týkajúce sa dotknutej zmluvnej strany; a
b) integrovať, ak je to možné a vhodné, ochranu a trvalo
udržateľné využívanie biologickej diverzity do príslušných
rezortných alebo medzirezortných plánov, programov
a stratégií.
Čl.7
Identifikácia a monitorovanie
Každá zo zmluvných strán, ak je to možné a vhodné,
predovšetkým na účely uvedené v článkoch 8 až 10
a) určí zložky biologickej diverzity dôležité na jej ochranu a na
trvalo udržateľné využívanie s prihliadnutím na zoznam
kategórií uvedených v prílohe č. I;
b) bude monitorovať prostredníctvom odberu vzoriek a iných metód
zložky biologickej diverzity podľa písmena a), pričom bude
venovať osobitnú pozornosť zložkám, ktoré si vyžadujú
naliehavé ochranné opatrenia, a zložkám, ktoré poskytujú
najväčší potenciál na trvalo udržateľné využívanie;
c) určí procesy a kategórie činností, ktoré majú alebo mohli by
mať akékoľvek nepriaznivé vplyvy na ochranu a trvalo
udržateľné využívanie biologickej diverzity, a bude
monitorovať ich účinky prostredníctvom odberu vzoriek a iných
metód; a
d) bude uchovávať a spracúvať akýmkoľvek spôsobom údaje
z identifikácie a monitorovania činností podľa písmen a),
b) a c).
Čl.8
Ochrana in-situ
Každá zo zmluvných strán, ak je to možné a vhodné,
a) vytvorí systém chránených území alebo oblastí, v ktorých je
potrebné prijať osobitné opatrenia na ochranu biologickej
diverzity;
b) vydá, ak je to nevyhnutné, smernice na výber, vyhlasovanie
a spravovanie chránených území alebo oblastí, v ktorých je
potrebné prijať osobitné opatrenia na ochranu biologickej
diverzity;
c) bude regulovať alebo spravovať biologické zdroje, ktoré majú
význam pre ochranu biologickej diverzity v chránených územiach
alebo mimo nich, so zámerom zabezpečiť ich ochranu a trvalo
udržateľné využívanie;
d) bude podporovať ochranu ekosystémov, prírodných stanovíšť
a udržiavanie životaschopných populácií druhov v prírodnom
prostredí;
e) bude podporovať environmentálne primeraný a trvalo udržateľný
rozvoj v oblastiach priľahlých ku chráneným územiam s výhľadom
na ich neskoršiu ochranu;
f) bude revitalizovať a renaturovať degradované ekosystémy
a podporovať obnovu ohrozených druhov medziiným
prostredníctvom tvorby a uskutočňovania plánov alebo iných
stratégií riadenia;
g) vytvorí alebo bude udržiavať prostriedky na reguláciu, správu
alebo na kontrolu rizík spojených s využívaním a vypúšťaním
živých modifikovaných organizmov, ktoré sú výsledkom
biotechnológií a ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ochranu
a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity, pričom
bude brať do úvahy aj riziká pre ľudské zdravie;
h) zabráni introdukcii, bude kontrolovať nepôvodné druhy alebo
vyhubí tie, ktoré ohrozujú ekosystémy, stanovištia alebo
druhy;
i) vynasnaží sa zabezpečiť podmienky na zladenie terajšieho
využívania biologickej diverzity s jej ochranou a trvalo
udržateľným využívaním jej zložiek;
j) v medziach svojej legislatívy bude rešpektovať, chrániť
a udržiavať vedomosti, inovácie a postupy domorodých
a miestnych spoločenstiev s tradičným spôsobom života vhodné
na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej
diverzity a bude podporovať ich širšie využívanie so súhlasom
a zapojením vlastníkov takých poznatkov, inovácií a postupov,
ako aj podporovať spravodlivé rozdelenie prínosov z ich
využitia;
k) vytvorí alebo bude udržiavať nevyhnutnú legislatívu a/alebo
iné regulačné opatrenia na ochranu ohrozených druhov
a populácií;
l) tam, kde sa zistil akýkoľvek nepriaznivý vplyv na biologickú
diverzitu podľa článku 7, bude regulovať alebo riadiť
príslušné procesy a rôzne druhy činností; a
m) bude spolupracovať pri zabezpečovaní finančnej a inej podpory
na ochranu in-situ podľa písmen a) až l), najmä pre rozvojové
krajiny.
Čl.9
Ochrana ex-situ
Každá zo zmluvných strán bude, ak je to možné a vhodné,
prevažne s cieľom doplniť opatrenia in-situ
a) prijímať opatrenia na ochranu zložiek biologickej diverzity
ex-situ predovšetkým v krajine pôvodu týchto zložiek;
b) vytvárať a udržiavať zariadenia na ochranu a výskum rastlín,
živočíchov a mikroorganizmov ex-situ predovšetkým v krajine
pôvodu genetických zdrojov;
c) prijímať opatrenia na obnovu a rehabilitáciu ohrozených druhov
a na ich prinavrátenie do ich prírodných stanovíšť za vhodných
podmienok;
d) regulovať a riadiť získavanie biologických zdrojov
z prírodných stanovíšť na účely ochrany ex-situ tak, aby
neboli ohrozené ekosystémy a populácie druhov in-situ okrem
prípadov, v ktorých sú potrebné dočasné opatrenia ex-situ
podľa písmena c); a
e) spolupracovať pri zabezpečovaní finančnej a inej podpory na
ochranu ex-situ podľa písmen a) až d) a pri zakladaní
a udržiavaní zariadení na ochranu ex-situ v rozvojových
krajinách.
Čl.10
Trvalo udržateľné využívanie zložiek biologickej diverzity
Každá zo zmluvných strán bude, ak je to možné a vhodné,
a) zahŕňať ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologických
zdrojov do rozhodovacieho procesu štátu;
b) prijímať opatrenia na vylúčenie alebo na minimalizáciu
nepriaznivých vplyvov využívania biologických zdrojov na
biologickú diverzitu;
c) chrániť a podporovať tradičné využívanie biologických zdrojov
v súlade s tradičnými hospodárskymi postupmi, ktoré sú
zlučiteľné s požiadavkami ochrany alebo trvalo udržateľného
využívania;
d) podporovať miestne obyvateľstvo v rozvoji a implementácii
nápravnej činnosti v degradovaných oblastiach, v ktorých sa
biologická diverzita znížila; a
e) podnecovať spoluprácu medzi svojimi vládnymi inštitúciami
a súkromným sektorom pri rozvíjaní metód trvalo udržateľného
využívania biologických zdrojov.
Čl.11
Podnecujúce opatrenia
Každá zo zmluvných strán, ak je to možné a vhodné, prijme
hospodársky a spoločensky primerané opatrenia, ktoré budú podnetom
na ochranu a trvalo udržateľné využívanie zložiek biologickej
diverzity.
Čl.12
Výskum a školenie
Zmluvné strany, berúc do úvahy osobitné potreby rozvojových
krajín, budú
a) zostavovať a podporovať programy vedeckého a technického
vzdelávania a školenia na určovanie, ochranu a trvalo
udržateľné využívanie biologickej diverzity a jej zložiek
a zabezpečovať podporu takéhoto vzdelávania a školenia pre
osobitné potreby rozvojových krajín;
b) podporovať a rozvíjať výskum, ktorý prispieva k ochrane
a k trvalo udržateľnému využívaniu biologickej diverzity najmä
v rozvojových krajinách, okrem iného v súlade s rozhodnutiami
Konferencie zmluvných strán prijatými v súvislosti
s odporúčaniami Pomocného poradného orgánu pre vedu, techniku
a technológiu; a
c) v súlade s ustanoveniami článkov 16, 18 a 20 podporovať
využívanie vedeckých poznatkov výskumu biologickej diverzity
na rozvoj metód ochrany a trvalo udržateľného využívania
biologických zdrojov a spolupracovať pri ňom.
Čl.13
Verejné vzdelávanie a uvedomenie
Zmluvné strany budú
a) podporovať a rozvíjať pochopenie významu ochrany biologickej
diverzity a potrebných opatrení, jej propagáciu
prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ako aj zaradenie
týchto otázok do vzdelávacích programov; a
b) spolupracovať, ak je to vhodné, s ostatnými štátmi
a medzinárodnými organizáciami pri tvorbe programov
vzdelávania a verejnej osvety s ohľadom na ochranu a trvalo
udržateľné využívanie biologickej diverzity.
Čl.14
Posudzovanie účinkov a minimalizácia nepriaznivých vplyvov
1. Každá zo zmluvných strán, ak je to možné a vhodné, bude
a) zavádzať vhodné postupy vyžadujúce hodnotenie vplyvu na
životné prostredie pri navrhovaných projektoch, pri ktorých sú
pravdepodobné akékoľvek nepriaznivé vplyvy na biologickú
diverzitu, s prihliadnutím na zabránenie alebo na
minimalizáciu takýchto vplyvov a tam, kde je to vhodné, umožní
účasť verejnosti pri takýchto postupoch;
b) zavádzať vhodné opatrenia na zabezpečenie náležitého
zohľadnenia environmentálnych účinkov takých programov
a stratégií, pri ktorých sú pravdepodobné akékoľvek
nepriaznivé vplyvy na biologickú diverzitu;
c) podporovať vzájomnú výmenu správ, informácií a konzultácie
o činnostiach v rámci svojej jurisdikcie alebo pôsobnosti, pri
ktorých je pravdepodobný akýkoľvek nepriaznivý vplyv na
biologickú diverzitu ostatných štátov alebo oblastí za
hranicami jurisdikcie štátu tým, že bude, ak to bude vhodné,
podporovať uzatváranie dvojstranných, regionálnych alebo
mnohostranných dohôd;
d) v prípade bezprostredného alebo vážneho nebezpečenstva alebo
poškodenia biologickej diverzity spôsobeného v rámci vlastnej
jurisdikcie alebo kontroly v oblasti jurisdikcie iných štátov
alebo v oblastiach, ktoré sa nachádzajú mimo jurisdikcie
štátov, neodkladne oznamovať toto nebezpečenstvo alebo škodu
potenciálne dotknutým štátom, ako aj iniciovať činnosť na
zabránenie alebo na minimalizáciu takéhoto nebezpečenstva
alebo škody; a
e) podporovať opatrenia na národnej úrovni, ktorými by reagovala
na havarijné situácie vyvolané činnosťami alebo udalosťami
spôsobenými prirodzene alebo inak, ktoré predstavujú vážne
a bezprostredné nebezpečenstvo pre biologickú diverzitu,
a podporovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom doplniť takéto
národné úsilia, a ak je to vhodné a schválené štátmi alebo
dotknutými regionálnymi hospodárskymi organizáciami, vytvárať
spoločné plány pre nepredvídané udalosti.
2. Konferencia zmluvných strán preskúma na základe štúdií,
ktoré sa budú realizovať na tento účel, otázky zodpovednosti a
náhrady škôd vrátane obnovenia a kompenzácie za poškodenie
biologickej diverzity okrem prípadov, keď takáto zodpovednosť je
čisto vnútornou záležitosťou.
Čl.15
Prístup ku genetickým zdrojom
1. Pri uznaní suverénneho práva štátov na ich prírodné zdroje
majú vlády právomoc určiť prístup ku genetickým zdrojom
podliehajúcim legislatíve štátu.
2. Každá zo zmluvných strán vyvinie úsilie na umožnenie
vhodného prístupu ku genetickým zdrojom pri environmentálne
správnom a primeranom využití inými zmluvnými stranami a nebude
klásť obmedzenia, ktoré by boli v protiklade s cieľmi tohto
dohovoru.
3. Na účely tohto dohovoru genetickými zdrojmi poskytnutými
zmluvnou stranou sú podľa tohto článku a podľa článkov 16 a 19 len
tie, ktoré poskytujú tie zmluvné strany, ktoré sú krajinami pôvodu
takýchto zdrojov, alebo iné strany, ktoré si obstarali genetické
zdroje v súlade s týmto dohovorom.
4. Prístup k zdroju, tam, kde je zaručený, sa musí zabezpečiť
na základe vzájomne schválených podmienok a ustanovení tohto
článku.
5. Prístup ku genetickým zdrojom musí podliehať
predchádzajúcemu súhlasu zmluvnej strany, ktorá poskytuje tieto
zdroje, ak to táto zmluvná strana neustanovuje inak.
6. Každá zo zmluvných strán sa pousiluje rozvíjať a vykonávať
vedecký výskum genetických zdrojov poskytovaných inými zmluvnými
stranami s plnou účasťou týchto strán, a ak je to možné, priamo na
ich území.
7. Každá zo zmluvných strán urobí vhodné legislatívne,
administratívne a politické opatrenia v súlade s článkami 16
a 19, a ak je to nevyhnutné, prostredníctvom finančného mechanizmu
podľa článkov 20 a 21 s cieľom spravodlivo a rovnoprávne využívať
výsledky výskumu, vývoja a prospech vyplývajúci z komerčného
a iného využitia genetických zdrojov so zmluvnou stranou
poskytujúcou takéto zdroje. Zdroje sa musia spoločne využívať na
základe vzájomne dohodnutých podmienok.
Čl.16
Prevod technológie a prístup k nej
1. Každá zo zmluvných strán, uznávajúc, že technológia zahŕňa
biotechnológiu a že ako prístup k technológii, tak aj prevod medzi
zmluvnými stranami sú podstatnými prvkami na dosiahnutie cieľov
tohto dohovoru, sa zaväzuje v súlade s ustanoveniami tohto článku
poskytnúť alebo uľahčiť prístup ostatným zmluvným stranám k
technológiám alebo im uľahčiť prevod technológií, ktoré súvisia s
ochranou a trvalo udržateľným využívaním biologickej diverzity
alebo ktoré využívajú genetické zdroje a nespôsobujú významné
poškodenia životného prostredia.
2. Prístup k technológiám a ich prevod podľa odseku 1 do
rozvojových krajín sa zabezpečí alebo umožní za spravodlivých a
maximálne výhodných podmienok vrátane koncesií a vzájomne
dohodnutých preferenčných podmienok, a ak je to nevyhnutné, v
súlade s finančným mechanizmom podľa článkov 20 a 21. V prípade
technológie podliehajúcej patentovým alebo iným vlastníckym právam
sa taký prístup a prevod zabezpečia za uznávaných podmienok, ktoré
sú v súlade so zodpovedajúcou a účinnou ochranou práv duševného
vlastníctva. Použitie tohto odseku musí byť v súlade s odsekmi 3,
4 a 5 tohto článku.
3. Každá zo zmluvných strán urobí vhodné legislatívne,
administratívne alebo politické opatrenia s cieľom zabezpečiť
zmluvným stranám, najmä rozvojovým krajinám poskytujúcim genetické
zdroje, prístup k technológiám a prevod technológií, ktoré
využívajú tieto zdroje vrátane technológií chránených patentmi a
inými právami duševného vlastníctva, ak je to nevyhnutné, podľa
článkov 20 a 21, v súlade s medzinárodným právom a v súlade s
odsekmi 4 a 5 tohto článku.
4. Každá zo zmluvných strán prijme vhodné legislatívne,
administratívne alebo politické opatrenia na to, aby súkromný
sektor umožnil prístup, spoločný vývoj a prevod technológií
uvedených v odseku 1 v prospech vládnych inštitúcií, ako aj
súkromného sektoru rozvojových krajín a v tomto zmysle dodržiaval
povinnosti podľa odsekov 1, 2 a 3 tohto článku.
5. Zmluvné strany, uznávajúc, že patenty a iné práva duševného
vlastníctva môžu mať vplyv na doplnenie tohto dohovoru, budú v
tomto zmysle spolupracovať v rámci svojej legislatívy a
medzinárodného práva tak, aby zabezpečili, že takéto práva dohovor
podporujú a nie sú proti jeho cieľom.
Čl.17
Výmena informácií
1. Zmluvné strany podporia výmenu informácií vzťahujúcich sa
na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity zo
všetkých verejne prístupných zdrojov, berúc do úvahy osobitné
potreby rozvojových krajín.
2. Takáto výmena informácií musí obsahovať výmenu výsledkov
technického, vedeckého a socioekonomického výskumu, rovnako ako
informácie o školiacich a prieskumných programoch, špeciálnych
poznatkoch, domorodých a tradičných vedomostiach, prípadne aj
v kombinácii s technológiami podľa článku 16 ods. 1. Ak je to
možné, výmena informácií zahŕňa aj ich vrátenie.
Čl.18
Technická a vedecká spolupráca
1. Ak je to potrebné, zmluvné strany budú podporovať
medzinárodnú technickú a vedeckú spoluprácu v oblasti ochrany a
trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity aj
prostredníctvom vhodných medzinárodných a národných inštitúcií.
2. Každá zo zmluvných strán bude podporovať technickú a
vedeckú spoluprácu s ostatnými zmluvnými stranami, najmä s
rozvojovými krajinami, pri uplatňovaní tohto dohovoru v praxi
prostredníctvom tvorby a uplatňovania národných stratégií štátov.
Pri podpore takejto spolupráce sa musí venovať osobitná pozornosť
tvorbe a posilňovaniu schopností krajín prostredníctvom rozvoja
ľudských zdrojov a budovania inštitúcií.
3. Konferencia zmluvných strán na svojom prvom zasadaní určí,
ako vytvoriť mechanizmus strediska (clearing-house) na podporu a
uľahčenie technickej a vedeckej spolupráce.
4. Zmluvné strany budú v súlade so svojou legislatívou a
politikou a v súlade s cieľmi tohto dohovoru rozvíjať metódy
spolupráce na rozvoj a využitie technológií vrátane domorodých a
tradičných. Na tento účel budú zmluvné strany podporovať aj
školenia osôb a výmenu expertov.
5. Zmluvné strany budú na základe vzájomnej dohody podporovať
vytvorenie spoločných výskumných programov a spoločných podnikov
na rozvoj technológií zodpovedajúcich cieľom tohto dohovoru.
Čl.19
Zaobchádzanie s biotechnológiou a rozdeľovanie jej prínosov
1. Každá zo zmluvných strán prijme vhodné legislatívne,
administratívne alebo strategické opatrenia, ktoré umožnia
efektívnu účasť na biotechnologickom výskume týchto zmluvných
krajín, predovšetkým rozvojovým krajinám, ktoré na tento výskum
poskytnú genetické zdroje, a ak je to možné, v týchto zmluvných
krajinách.
2. Každá zo zmluvných strán prijme všetky vhodné opatrenia na
podporu a urýchlenie prednostného prístupu zmluvných strán,
predovšetkým rozvojových krajín, k výsledkom a prínosom z
biotechnológií založených na genetických zdrojoch týchto zmluvných
strán na rovnoprávnom a spravodlivom základe. Takýto prístup
vymedzí vzájomná dohoda.
3. Strany posúdia nevyhnutnosť a možné formy protokolu
ustanovujúceho vhodné postupy, predovšetkým dohodu o prednostnom
informovaní, o bezpečnom prevode, o narábaní so živými
modifikovanými organizmami, ktoré sú výsledkom biotechnológií a
ktoré môžu negatívne ovplyvniť ochranu a trvalo udržateľné
využívanie biologickej diverzity, a o ich využívaní.
4. Každá zo zmluvných strán, ktorá poskytne organizmy podľa
odseku 3, bude poskytovať priamo alebo prostredníctvom fyzickej
osoby alebo právnickej osoby v rámci svojej jurisdikcie všetky
dostupné informácie o predpisoch o využívaní a o bezpečnostných
opatreniach, ktoré vyžaduje táto strana pri narábaní s týmito
organizmami, ako aj všetky dostupné informácie o ich možnom
nepriaznivom vplyve na tú zmluvnú stranu, do ktorej sa majú tieto
organizmy zaviesť.
Čl.20
Finančné zdroje
1. Každá zo zmluvných strán sa zaväzuje poskytovať podľa
svojich možností, národných plánov, priorít a programov finančnú
podporu a pomoc tým činnostiam štátov, ktoré sú zamerané na
dosiahnutie cieľov tohto dohovoru.
2. Zmluvné strany, ktoré sú rozvinutými krajinami, poskytnú
nové a doplnkové finančné zdroje, aby umožnili zmluvným stranám,
ktoré sú rozvojovými krajinami, pokryť v celom rozsahu zvýšené
náklady pri zavádzaní opatrení na splnenie záväzkov tohto dohovoru
tak, aby mali z ich poskytnutia prospech. Tieto náklady sa dohodnú
medzi zmluvnou stranou, ktorá je rozvojovou krajinou,
a inštitucionálnou štruktúrou podľa článku 21 v súlade
s politikou, stratégiou, programovými prioritami a kritériami
výberu, ako aj zoznamom uvádzajúcim zvýšené náklady, ktoré
ustanovuje Konferencia zmluvných strán. Iné zmluvné strany vrátane
krajín v procese prechodu na trhovú ekonomiku môžu dobrovoľne
prevziať povinnosti zmluvných strán, ktoré sú rozvinutými
krajinami. Na účely tohto článku Konferencia zmluvných strán
zostaví na svojom prvom zasadaní zoznam zmluvných strán, ktoré sú
rozvinutými krajinami, a iných zmluvných strán, ktoré dobrovoľne
prevezmú povinnosti zmluvných strán, ktoré sú rozvinutými
krajinami. Konferencia zmluvných strán bude tento zoznam
pravidelne posudzovať, a ak to bude nevyhnutné, upraví ho. Bude
podporovať aj dobrovoľné poskytovanie príspevkov z ostatných
krajín a z iných zdrojov. Pri plnení týchto záväzkov sa bude
prihliadať na zabezpečenie zodpovedajúceho, predvídateľného
a včasného toku prostriedkov a na vyvážené rozdelenie finančnej
záťaže medzi prispievajúce zmluvné strany uvedené v zozname.
3. Zmluvné strany, ktoré sú rozvinutými krajinami, môžu navyše
poskytnúť a zmluvné strany, ktoré sú rozvojovými krajinami, použiť
finančné zdroje viažuce sa na uplatňovanie tohto dohovoru
prostredníctvom dvojstranných, regionálnych a iných mnohostranných
vzťahov.
4. Rozsah efektívneho plnenia záväzkov vyplývajúcich z tohto
dohovoru bude pre rozvojové krajiny závisieť od účinného
uplatňovania záväzkov rozvinutých krajín vzťahujúcich sa na
finančné zdroje a prevod technológií a bude v celom rozsahu
zohľadňovať skutočnosť, že ekonomický a spoločenský rozvoj a
odstránenie chudoby sú prvoradé a prevažujúce priority zmluvných
strán, ktoré sú rozvojovými krajinami.
5. Zmluvné strany pri svojich činnostiach viažucich sa na
finančné zdroje a na prevod technológií zohľadnia špecifické
potreby a osobitnú situáciu najmenej rozvinutých krajín.
6. Zmluvné strany budú prihliadať aj na osobitné podmienky
vyplývajúce zo závislosti zmluvných strán, ktoré sú rozvojovými
krajinami, najmä malých ostrovných štátov, od biologickej
diverzity, jej rozdeľovania a umiestnenia.
7. Treba zohľadniť aj osobitnú situáciu rozvojových krajín,
ktoré sú environmentálne najzraniteľnejšie, ako sú krajiny s
aridnými a semiaridnými zónami, pobrežnými a horskými oblasťami.
Čl.21
Finančný mechanizmus
1. Na účely tohto dohovoru musí existovať mechanizmus na
poskytovanie finančných zdrojov v podobe grantov alebo na základe
koncesií pre zmluvné strany, ktoré sú rozvojovými krajinami.
Podstatné prvky tohto mechanizmu sú uvedené v tomto článku.
Konferencia zmluvných strán bude riadiť tento mechanizmus, ktorý
bude fungovať pod jej právomocou a vedením. Zabezpečovať ho bude
inštitucionálna štruktúra, ktorú ustanoví Konferencia zmluvných
strán na prvom zasadaní. Na účely tohto dohovoru Konferencia
zmluvných strán určí politiku, stratégiu, programové priority
a kritériá výberu na prístup k takýmto zdrojom a na ich
využívanie. Príspevky budú zohľadňovať potrebu zabezpečiť
predvídateľný, primeraný a včasný tok prostriedkov podľa článku
20 v súlade s množstvom potrebných prostriedkov periodicky
určovaným Konferenciou zmluvných strán a význam pomerného
rozdelenia finančnej záťaže medzi prispievajúce krajiny uvedené
v zozname podľa článku 20 ods. 2. Dobrovoľné príspevky môžu
poskytovať aj zmluvné strany, ktoré sú rozvinutými krajinami,
a iné krajiny a zdroje. Mechanizmus bude založený na princípe
demokratického a prehľadného systému riadenia.
2. Zhodne s cieľmi tohto dohovoru Konferencia zmluvných strán
na svojom prvom zasadaní ustanoví politiku, stratégiu a programové
priority, ako aj podrobné kritériá a smernice určujúce prístup k
finančným zdrojom a k ich využitiu vrátane pravidelného
monitorovania a hodnotenia ich využitia. Konferencia zmluvných
strán rozhodne o opatreniach na plnenie odseku 1 po konzultácii s
inštitucionálnou štruktúrou poverenou spravovaním finančného
mechanizmu.
3. Konferencia zmluvných strán posúdi efektívnosť mechanizmu
podľa tohto článku vrátane kritérií a smerníc uvedených v odseku 2
najneskôr do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru a
bude tak pravidelne konať ďalej. Ak to bude nevyhnutné, na základe
takéhoto posúdenia podnikne príslušné kroky na zlepšenie
efektívnosti mechanizmu.
4. Zmluvné strany zvážia posilnenie existujúcich finančných
inštitúcií na poskytovanie finančných zdrojov na ochranu a trvalo
udržateľné využívanie biologickej diverzity.
Čl.22
Vzťah k ostatným medzinárodným dohovorom
1. Ustanovenia tohto dohovoru sa nesmú dotknúť práv a
povinností ani jednej zo zmluvných strán vyplývajúcich z
akejkoľvek existujúcej medzinárodnej dohody okrem prípadu, ak by
výkon takých práv a povinností spôsobil vážne poškodenie alebo
ohrozenie biologickej diverzity.
2. Zmluvné strany budú uplatňovať tento dohovor s ohľadom na
morské prostredie v súlade s právami a povinnosťami štátov
viazaných zákonom o moriach.
Čl.23
Konferencia zmluvných strán
1. Konferencia zmluvných strán je týmto ustanovená. Prvé
zasadanie Konferencie zmluvných strán zvolá výkonný riaditeľ
Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie
(UNEP) do jedného roku po tom, ako tento dohovor nadobudne
platnosť. Od tohto času sa budú konať riadne zasadania Konferencie
zmluvných strán v pravidelných intervaloch, ktoré určí Konferencia
zmluvných strán na prvom zasadaní.
2. Mimoriadne zasadania Konferencie zmluvných strán sa budú
konať vtedy, keď to Konferencia zmluvných strán uzná za nutné,
alebo na písomnú žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán za
predpokladu, že počas šiestich mesiacov po tom, čo sekretariát
oboznámi s touto žiadosťou ostatné zmluvné strany, ju podporí
najmenej jedna tretina zmluvných strán.
3. Konferencia zmluvných strán jednomyseľne schváli a prijme
rokovací poriadok svojich zasadaní, ako aj zasadaní každého
pomocného orgánu, ktorý môže ustanoviť, ako aj finančné pravidlá
rozpočtu sekretariátu. Na každom riadnom zasadaní prijme rozpočet
na finančné obdobie do nasledujúceho riadneho zasadania.
4. Konferencia zmluvných strán bude kontrolovať uplatňovanie
tohto dohovoru a na tento účel
a) ustanoví formu a intervaly na poskytovanie informácií
predkladaných v súlade s článkom 26 a posúdi tieto informácie,
ako aj správy predložené ktorýmkoľvek pomocným orgánom;
b) posúdi vedecké, technické a technologické rady týkajúce sa
biologickej diverzity poskytnuté v súlade s článkom 25;
c) posúdi, a ak to bude nevyhnutné, prijme protokoly v súlade
s článkom 28;
d) posúdi, a ak to bude nevyhnutné, prijme v súlade s článkami
29 a 30 zmeny a doplnky tohto dohovoru a jeho príloh;
e) posúdi zmeny a doplnky ktoréhokoľvek protokolu, ako aj
ktorejkoľvek jeho prílohy, a ak sa tak rozhodne, odporučí ich
prijatie zmluvným stranám predmetného protokolu;
f) posúdi, a ak to bude nevyhnutné, prijme v súlade s článkom 30
dodatočné prílohy k tomuto dohovoru;
g) ustanoví také pomocné orgány, predovšetkým na zabezpečenie
vedeckého a technického poradenstva, ktoré sa budú považovať
za nevyhnutné pri uplatňovaní tohto dohovoru;
h) prostredníctvom sekretariátu sprostredkuje kontakt výkonných
orgánov dohovorov zaoberajúcich sa záležitosťami viažucimi sa
na tento dohovor s výhľadom na vytvorenie vhodných foriem
vzájomnej spolupráce; a
i) zváži akúkoľvek ďalšiu činnosť, ktorá by mohla byť potrebná na
dosiahnutie cieľov tohto dohovoru na základe skúseností
získaných pri jeho uplatňovaní, a zaviaže sa ju vykonávať.
5. Organizácia Spojených národov, jej špecializované agentúry
a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ako aj ktorýkoľvek
štát, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru, sa môžu
zúčastniť na zasadaniach Konferencie zmluvných strán ako
pozorovatelia. Každý iný orgán alebo agentúra, či už vládne alebo
mimovládne, kvalifikované v odboroch týkajúcich sa ochrany a
trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity, ktoré
informujú sekretariát o svojom želaní zúčastniť sa na zasadaní
Konferencie zmluvných strán ako pozorovatelia, možno prizvať, ak
aspoň jedna tretina zmluvných strán nepredloží námietku. O
prístupe a o účasti pozorovateľov sa rozhodne na základe
rokovacieho poriadku prijatého Konferenciou zmluvných strán.
Čl.24
Sekretariát
1. Sekretariát je týmto ustanovený. Jeho funkciou bude
a) pripravovať a zabezpečovať zasadania Konferencie zmluvných
strán podľa článku 23;
b) vykonávať funkcie, ktoré mu určí ktorýkoľvek z protokolov;
c) pripravovať správy o výkone svojich funkcií podľa tohto
dohovoru a predkladať ich Konferencii zmluvných strán;
d) koordinovať svoju činnosť s ostatnými príslušnými
medzinárodnými orgánmi a osobitne vstupovať do takých
administratívnych a zmluvných vzťahov, ktoré môžu byť potrebné
na efektívne splnenie jeho funkcií; a
e) vykonávať iné funkcie, ktoré môže určiť Konferencia zmluvných
strán.
2. Na svojom prvom riadnom zasadaní Konferencia zmluvných
strán ustanoví sekretariát z existujúcich kompetentných
medzinárodných organizácií, ktoré vyjadrili ochotu plniť funkcie
sekretariátu podľa tohto dohovoru.
Čl.25
Poradný orgán pre vedu, techniku a technológiu
1. Týmto sa ustanovuje Poradný orgán pre vedu, techniku a
technológiu. Tento orgán bude poskytovať Konferencii zmluvných
strán, a ak to bude vhodné, jej ďalším pomocným orgánom včasné
odborné poradenstvo týkajúce sa uplatňovania tohto dohovoru. Bude
otvorený pre všetky zmluvné strany a bude multidisciplinárny. Bude
pozostávať zo zástupcov vlád kompetentných v príslušnom odbore a
bude pravidelne informovať Konferenciu zmluvných strán o všetkých
aspektoch svojej práce.
2. Tento orgán bude v pôsobnosti Konferencie zmluvných strán a
v súlade so smernicami ustanovenými Konferenciou zmluvných strán a
na jej žiadosť
a) poskytovať vedecké a technické posudky o stave biologickej
diverzity;
b) pripravovať vedecké a technické posudky o efektívnosti rôznych
opatrení prijatých v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru;
c) určovať inovačné, efektívne a najnovšie technológie a znalosti
týkajúce sa ochrany a trvalo udržateľného využívania
biologickej diverzity a poskytovať poradenstvo o spôsoboch
a prostriedkoch ďalšieho rozvoja alebo o prevode týchto
technológií;
d) poskytovať rady v oblasti vedeckých programov a medzinárodnej
spolupráce vo výskume a vývoji týkajúce sa ochrany a trvalo
udržateľného využívania biologickej diverzity; a
e) odpovedať na vedecké, technické, technologické a metodologické
otázky, ktoré Konferencia zmluvných strán a jej pomocné orgány
môžu položiť uvedenému orgánu.
3. Funkcie, právomoci, organizáciu a činnosť tohto orgánu môže
ďalej rozpracúvať Konferencia zmluvných strán.
Čl.26
Správy
Každá zo zmluvných strán bude v intervaloch ustanovených
Konferenciou zmluvných strán informovať Konferenciu zmluvných
strán o opatreniach, ktoré prijala na realizáciu ustanovení tohto
dohovoru a o ich efektívnosti pri plnení cieľov tohto dohovoru.
Čl.27
Urovnanie sporov
1. Spor medzi zmluvnými stranami týkajúci sa výkladu a výkonu
tohto dohovoru budú dotknuté strany riešiť rokovaním.
2. Ak dotknuté zmluvné strany nevyriešia spor rokovaním, môžu
spoločne požiadať o pomoc pri dosiahnutí zmieru alebo požiadať
sprostredkovanie zmieru treťou stranou.
3. Pri ratifikácii, prijímaní, schvaľovaní alebo pristúpení k
tomuto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr môže štát alebo
organizácia regionálnej ekonomickej integrácie písomne vyhlásiť
depozitárovi, že pri spore nevyriešenom podľa odsekov 1 alebo 2 sa
zaväzujú prijať jeden alebo oba z týchto prostriedkov zmieru:
a) arbitráž v súlade s postupom ustanoveným v prvej časti prílohy
č. II;
b) predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru.
4. Ak strany sporu neprijali podľa odseku 3 rovnaký alebo
nijaký postup alebo sa nedohodli inak, spor sa predloží na
zmierovacie konanie podľa druhej časti prílohy č. II.
5. Ustanovenia tohto článku budú platiť pre každý protokol, ak
nebude v príslušnom protokole ustanovené inak.
Čl.28
Prijímanie protokolov
1. Zmluvné strany budú spolupracovať pri zostavovaní a
prijímaní protokolov k tomuto dohovoru.
2. Protokoly sa budú prijímať na zasadaní Konferencie
zmluvných strán.
3. Text každého navrhovaného protokolu rozošle sekretariát
zmluvným stranám navrhovaného protokolu najmenej šesť mesiacov
pred zasadaním.
Čl.29
Zmeny a doplnky dohovoru alebo jeho protokolov
1. Zmeny a doplnky tohto dohovoru môže navrhnúť ktorákoľvek zo
zmluvných strán tohto dohovoru. Zmeny a doplnky ktoréhokoľvek
protokolu môže navrhnúť ktorákoľvek zo zmluvných strán tohto
protokolu.
2. Zmeny a doplnky tohto dohovoru sa prijmú na zasadaní
Konferencie zmluvných strán. Zmeny a doplnky ktoréhokoľvek
protokolu sa prijmú na zasadaní zmluvných strán príslušného
protokolu. Text ktoréhokoľvek navrhovaného doplnku alebo zmeny
tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek jeho protokolu okrem prípadu,
keď je v protokole ustanovené inak, sekretariát oznámi dotknutým
zmluvným stranám najmenej šesť mesiacov pred rokovaním, na ktorom
sú navrhnuté na prijatie. Sekretariát takisto informuje
o navrhnutých zmenách a doplnkoch signatárov tohto dohovoru.
3. Zmluvné strany vyvinú všetko úsilie na to, aby sa dohodli
na ktoromkoľvek navrhovanom doplnku alebo na zmene tohto dohovoru
alebo jeho protokolu. Ak sa všetky prostriedky na dohodu vyčerpali
a dohoda sa nedosiahla, poslednou možnosťou bude prijatie doplnkov
alebo zmien dvojtretinovou väčšinou zmluvných strán prítomných na
zasadaní strán hlasujúcich o prerokúvanom protokole alebo jeho
dohovore. Depozitár ich predloží všetkým zmluvným stranám na
ratifikáciu, prijatie alebo na schválenie.
4. Ratifikácia, prijatie alebo schválenie doplnkov alebo zmien
sa oznámia depozitárovi písomne. Zmeny a doplnky prijaté podľa
odseku 3 nadobudnú platnosť pre zmluvné strany, ktoré ich prijali,
na deväťdesiaty deň po uložení ratifikačných, prijímacích alebo
schvaľovacích listín najmenej dvoma tretinami zmluvných strán
tohto dohovoru alebo strán dotknutého protokolu okrem prípadu, keď
je v tomto protokole ustanovené inak. Zmeny a doplnky nadobudnú
platnosť pre každú zo zmluvných strán deväťdesiat dní po tom, čo
táto strana uloží svoju ratifikačnú, prijímaciu alebo schvaľovaciu
listinu o zmene alebo o doplnku.
5. Na účely tohto článku sa pod slovami "strany prítomné
a hlasujúce" rozumejú slová "strany prítomné a vyjadrujúce kladný
alebo záporný postoj hlasovaním".
Čl.30
Prijatie a dopĺňanie alebo zmeny príloh
1. Prílohy k tomuto dohovoru alebo ktorémukoľvek jeho
protokolu budú tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto dohovoru,
prípadne jeho protokolu, a ak nie je výslovne ustanovené inak,
odkaz na tento dohovor alebo na jeho protokoly znamená zároveň
odkaz na ktorúkoľvek z príloh týchto dokumentov. Tieto prílohy sa
budú obmedzovať na procedurálne, vedecké, technické
a administratívne záležitosti.
2. Okrem prípadu, keď v ktoromkoľvek protokole môže byť
ustanovené inak vzhľadom na jeho prílohy, pre návrh, prijatie a
nadobudnutie platnosti dodatočných príloh tohto dohovoru alebo
príloh ktoréhokoľvek jeho protokolu bude platiť tento postup:
a) prílohy tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek jeho protokolu sa
budú navrhovať a prijímať podľa postupu ustanoveného článkom
29;
b) každá zo zmluvných strán, ktorá nemôže schváliť dodatočnú
prílohu k tomuto dohovoru alebo prílohu ktoréhokoľvek jeho
protokolu, ktorého je zmluvnou stranou, to písomne oznámi
depozitárovi v priebehu jedného roku odo dňa oznámenia o jej
prijatí depozitárom. Depozitár bezodkladne vyrozumie všetky
zmluvné strany o prijatí takéhoto oznámenia. Zmluvná strana
môže kedykoľvek stiahnuť predchádzajúce vyhlásenie o námietke
a v takom prípade príloha nadobudne platnosť pre túto zmluvnú
stranu podľa písmena c) tohto článku;
c) po uplynutí jedného roku odo dňa oznámenia o prijatí
depozitárom príloha nadobudne platnosť pre všetky zmluvné
strany tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek jeho protokolu, ak
nepredložili oznámenie podľa ustanovení písmena b) tohto
článku.
3. Návrh, prijatie a nadobudnutie platnosti doplnkov a zmien
príloh tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek jeho protokolu budú
podliehať rovnakému postupu ako pri návrhu, prijatí a nadobudnutí
platnosti príloh tohto dohovoru alebo príloh ktoréhokoľvek jeho
protokolu.
4. Ak ktorákoľvek príloha alebo zmena prílohy majú vzťah k
zmene tohto dohovoru alebo ktorémukoľvek jeho protokolu, dodatočná
príloha alebo zmena a doplnok nesmú nadobudnúť platnosť dovtedy,
kým nenadobudne platnosť zmena tohto dohovoru alebo jeho
príslušného protokolu.
Čl.31
Hlasovacie právo
1. Okrem ustanovenia v odseku 2 ktorákoľvek zo zmluvných strán
tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek z jeho protokolov má jeden
hlas.
2. Organizácie regionálnej ekonomickej integrácie budú vo
veciach svojej kompetencie vykonávať právo voľby počtom hlasov
rovnajúcim sa počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými
stranami tohto dohovoru alebo jeho príslušného protokolu. Takéto
organizácie nebudú uplatňovať svoje volebné právo, ak ho uplatnia
ich členské štáty, a naopak.
Čl.32
Vzťah medzi dohovorom a jeho protokolmi
1. Štát alebo organizácia regionálnej ekonomickej integrácie
sa nemôžu stať zmluvnými stranami protokolu, ak nie sú alebo sa
zároveň nestanú zmluvnými stranami dohovoru.
2. Rozhodnutia podľa ktoréhokoľvek protokolu dohovoru budú
prijímať len zmluvné strany dotknutého protokolu. Ktorákoľvek zo
zmluvných strán, ktorá neratifikovala, neprijala alebo neschválila
protokol, sa môže zúčastniť na ktoromkoľvek rokovaní zmluvných
strán tohto protokolu ako pozorovateľ.
Čl.33
Podpis
Tento dohovor sa predloží na podpis v Riu de Janeiro všetkým
štátom a ktorejkoľvek organizácii regionálnej ekonomickej
integrácie od 5. júna 1992 do 14. júna 1992 a v sídle Organizácie
Spojených národov v New Yorku od 15. júna 1992 do 4. júna 1993.
Čl.34
Ratifikácia, prijatie alebo schválenie
1. Tento dohovor a ktorýkoľvek jeho protokol budú podliehať
ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi a organizáciami
regionálnej ekonomickej integrácie. Ratifikačné, prijímacie alebo
schvaľovacie listiny budú uložené u depozitára.
2. Ktorákoľvek z organizácií podľa odseku 1, ktorá sa stane
zmluvnou stranou tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek jeho
protokolu, hoci ktorýkoľvek z ich členských štátov nie je zmluvnou
stranou, bude viazaná všetkými povinnosťami vyplývajúcimi z tohto
dohovoru, prípadne jeho protokolu. V prípade organizácií,
v ktorých jeden alebo viac štátov sú zmluvnými stranami tohto
dohovoru alebo jeho príslušného protokolu, organizácia a jej
členské štáty sa musia dohodnúť o svojich príslušných
zodpovednostiach za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto
dohovoru alebo jeho protokolu. V takých prípadoch nebudú
organizácie a ich členské štáty oprávnené uplatňovať práva
vyplývajúce z tohto dohovoru alebo jeho príslušného protokolu
súbežne.
3. Organizácie podľa odseku 1 určia vo svojich ratifikačných,
prijímacích alebo schvaľovacích listinách rozsah svojej
kompetencie v súvislosti so záležitosťami riadenými týmto
dohovorom alebo jeho príslušným protokolom. Tieto organizácie
musia informovať depozitára o akejkoľvek príslušnej zmene
v rozsahu svojej kompetencie.
Čl.35
Pristúpenie
1. Tento dohovor a ktorýkoľvek jeho protokol budú otvorené na
pristúpenie štátom a organizáciám regionálnej ekonomickej
integrácie odo dňa, keď bol tento dohovor alebo jeho príslušný
protokol uzavrený na podpis. Listiny o pristúpení budú uložené u
depozitára.
2. Vo svojich listinách o pristúpení organizácie podľa odseku
1 určia rozsah svojej kompetencie v súvislosti so záležitosťami
riadenými týmto dohovorom alebo jeho príslušným protokolom. Tieto
organizácie oznámia depozitárovi aj akúkoľvek zmenu v rozsahu
svojej kompetencie.
3. Ustanovenia článku 34 ods. 2 budú platiť pre všetky
organizácie regionálnej ekonomickej integrácie, ktoré pristúpia k
tomuto dohovoru alebo ku ktorémukoľvek jeho protokolu.
Čl.36
Nadobudnutie platnosti
1. Dohovor nadobudne platnosť na deväťdesiaty deň odo dňa, keď
bola uložená tridsiata ratifikačná, prijímacia, schvaľovacia
listina alebo listina o pristúpení.
2. Ktorýkoľvek z jeho protokolov nadobudne platnosť na
deväťdesiaty deň odo dňa, keď bol uložený taký počet
ratifikačných, prijímacích, schvaľovacích listín alebo listín
o pristúpení, ktorý určil príslušný protokol.
3. Pre každú zo zmluvných strán, ktorá ratifikuje, prijme
alebo schváli tento dohovor alebo k nemu pristúpi po uložení
tridsiatej ratifikačnej, prijímacej a schvaľovacej listiny alebo
listiny o pristúpení, tento dohovor nadobudne platnosť na
deväťdesiaty deň odo dňa, keď bola uložená ratifikačná,
prijímacia, schvaľovacia listina alebo listina o pristúpení tejto
zmluvnej strany.
4. Ktorýkoľvek protokol, okrem prípadu, keď je v protokole
uvedené inak, nadobudne platnosť pre zmluvnú stranu, ktorá
ratifikuje, prijme alebo schváli tento protokol alebo k nemu
pristúpi, po nadobudnutí jeho platnosti podľa odseku 2 na
deväťdesiaty deň odo dňa, keď táto zmluvná strana uloží svoju
ratifikačnú, prijímaciu a schvaľovaciu listinu alebo listinu o
pristúpení, alebo odo dňa, keď tento dohovor nadobudne platnosť
pre túto zmluvnú stranu, podľa toho, ktorý dátum bude neskorší.
5. Na účely odsekov 1 a 2 sa nebude žiadna z listín uložená
organizáciou regionálnej ekonomickej integrácie pokladať za
pridanú k listinám uloženým členskými štátmi tejto organizácie.
Čl.37
Výhrady
K tomuto dohovoru sa nepripúšťajú nijaké výhrady.
Čl.38
Odstúpenie
1. Kedykoľvek po uplynutí dvoch rokov odo dňa, keď tento
dohovor nadobudol platnosť pre zmluvnú stranu, môže táto zmluvná
strana podať depozitárovi písomné oznámenie o odstúpení.
2. Akékoľvek takéto odstúpenie nadobudne platnosť po uplynutí
jedného roku odo dňa jeho prijatia depozitárom alebo v neskoršom
termíne, ktorý možno uviesť v oznámení o odstúpení.
3. Ktorákoľvek zo zmluvných strán, ktorá odstupuje od
dohovoru, sa bude považovať za odstupujúcu aj od ktoréhokoľvek
z protokolov, ktorého je zmluvnou stranou.
Čl.39
Predbežné finančné usporiadanie
V prípade, že sa Globálny fond pre životné prostredie (GEF)
Programu Organizácie Spojených národov pre rozvoj (UNDP), Programu
Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP)
a Medzinárodnej banky pre rekonštrukciu a rozvoj (IBRD) v celom
rozsahu reštrukturuje podľa článku 21, bude predstavovať predbežnú
inštitucionálnu štruktúru podľa uvedeného článku na obdobie medzi
nadobudnutím platnosti tohto dohovoru a prvým zasadaním
Konferencie zmluvných strán alebo na obdobie, kým sa Konferencia
zmluvných strán nerozhodne, ktorá inštitucionálna štruktúra bude
na to určená podľa článku 21.
Čl.40
Predbežné usporiadanie sekretariátu
Výkonný riaditeľ Programu Organizácie Spojených národov pre
životné prostredie (UNEP) zriadi sekretariát podľa článku 24
ods. 2 na dočasné obdobie medzi nadobudnutím platnosti tohto
dohovoru a prvým zasadaním Konferencie zmluvných strán.
Čl.41
Depozitár
Funkciu depozitára tohto dohovoru a všetkých jeho protokolov
bude vykonávať generálny tajomník Organizácie Spojených národov.
Čl.42
Autentické texty
Originály tohto dohovoru v arabskom, čínskom, anglickom,
francúzskom, ruskom a španielskom znení majú rovnakú platnosť a
budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov.
Na dôkaz toho dolupodpísaní, súc riadne na to oprávnení,
podpísali tento dohovor.
Dané v Riu de Janeiro 5. júna 1992.
PRÍL.I
IDENTIFIKÁCIA A MONITOROVANIE
1. Ekosystémy a stanovištia: s vysokou diverzitou, veľkým
množstvom endemických alebo ohrozených druhov alebo prírodné
oblasti potrebné pre sťahovavé druhy, ako aj tie, ktoré majú
spoločenský, ekonomický, kultúrny alebo vedecký význam, alebo
ktoré sú reprezentatívne, unikátne alebo spojené s kľúčovým
evolučným alebo iným biologickým procesom.
2. Druhy a spoločenstvá: ktoré sú ohrozené, voľne žijúce
príbuzné druhy domestikovaných alebo pestovaných druhov, majúce
liečebnú, poľnohospodársku alebo inú ekonomickú hodnotu, alebo
majúce spoločenský, vedecký alebo kultúrny význam, alebo význam
pre výskum ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej
diverzity, ako sú indikačné druhy.
3. Opísané genómy a gény majúce spoločenský, vedecký alebo
ekonomický význam.
PRÍL.II
PRVÁ ČASŤ
ARBITRÁŽ
Článok 1
Navrhujúca zmluvná strana upovedomí sekretariát, že strany
postupujú spor pred arbitráž podľa článku 27 tohto dohovoru.
Oznámenie musí uvádzať predmet arbitráže a obsahovať predovšetkým
články tohto dohovoru alebo jeho protokolu, ktorých interpretácia
alebo uplatňovanie sú predmetom sporu. Ak sa strany nedohodnú na
predmete sporu pred ustanovením predsedu tribunálu, arbitrážny
orgán určí predmet sporu. Sekretariát oznámi takto získanú
informáciu všetkým zmluvným stranám tohto dohovoru alebo jeho
príslušného protokolu.
Článok 2
1. V sporoch medzi dvoma zmluvnými stranami sa arbitrážny
orgán bude skladať z troch členov. Každá zo zmluvných strán sporu
vymenuje jedného arbitra. Takto vymenovaní dvaja arbitri určia na
základe vzájomnej dohody tretieho arbitra, ktorý bude predsedom
orgánu. Predseda nesmie byť štátnym príslušníkom, ani zamestnancom
žiadnej zo strán sporu, nesmie mať trvalé bydlisko na území
žiadnej zo strán sporu, ani sa nesmie inak podieľať na tomto
prípade.
2. V sporoch medzi viacerými ako dvoma stranami sa strany s
rovnakým záujmom dohodnú na vymenovaní jedného arbitra spoločne.
3. Ktorékoľvek voľné miesto sa doplní spôsobom predpísaným na
úvodné vymenovanie.
Článok 3
1. Ak predseda arbitrážneho orgánu nie je určený do dvoch
mesiacov od vymenovania druhého arbitra, vymenuje ho na žiadosť
jednej strany generálny tajomník Organizácie Spojených národov v
priebehu ďalšieho dvojmesačného obdobia.
2. Ak jedna zo strán sporu nevymenuje arbitra v priebehu dvoch
mesiacov od prijatia žiadosti, druhá strana môže o tom informovať
generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý vykoná
vymenovanie v priebehu ďalšieho dvojmesačného obdobia.
Článok 4
Arbitrážny orgán vydá svoje rozhodnutie v súlade
s ustanoveniami tohto dohovoru, s ktorýmikoľvek príslušnými
protokolmi a s medzinárodným právom.
Článok 5
Ak sa strany sporu nedohodnú inak, arbitrážny orgán si určí
vlastný rokovací poriadok.
Článok 6
Arbitrážny orgán môže na žiadosť jednej zo strán odporučiť
základné nevyhnutné ochranné opatrenia.
Článok 7
Strany sporu podporia prácu arbitrážneho orgánu a všetkými
svojimi prostriedkami mu najmä
a) poskytnú všetky príslušné dokumenty, informácie, služby, a
b) ak je to nevyhnutné, umožnia predvolať svedkov alebo
odborníkov a vypočuť ich.
Článok 8
Strany a arbitri sú povinní chrániť akúkoľvek dôvernú
informáciu, ktorú získajú počas konania arbitrážneho orgánu.
Článok 9
Ak arbitrážny orgán vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu
neustanoví inak, náklady tohto orgánu uhrádzajú strany sporu
rovnakým dielom. Arbitrážny orgán vedie záznamy o všetkých svojich
nákladoch a predkladá stranám sporu konečné vyúčtovanie.
Článok 10
Každá zmluvná strana, ktorá má v predmete sporu právny záujem,
ktorý môže byť dotknutý rozhodnutím vo veci, môže zasahovať do
konania so súhlasom arbitrážneho orgánu.
Článok 11
Arbitrážny orgán môže vypočuť a určiť protinávrhy vyplývajúce
priamo z predmetu sporu.
Článok 12
Procesné a vecné rozhodnutia arbitrážneho orgánu sa prijímajú
väčšinou hlasov jeho členov.
Článok 13
Ak sa jedna zo strán sporu nedostaví na konanie arbitrážneho
orgánu alebo nedokáže obhájiť svoj prípad, druhá strana môže
požiadať, aby orgán pokračoval vo svojom konaní a rozhodol.
Neúčasť strany sporu alebo jej neschopnosť obhájiť svoj prípad nie
je prekážkou v konaní. Pred vydaním konečného rozhodnutia musí byť
arbitrážny orgán presvedčený, že návrh je vecne a právne dobre
podložený.
Článok 14
Arbitrážny orgán vydá konečné rozhodnutie do piatich mesiacov
odo dňa, keď bol zriadený, ak nepokladá za nevyhnutné predĺžiť
lehotu o ďalšie obdobie, ktoré nesmie presahovať päť mesiacov.
Článok 15
Konečné rozhodnutie arbitrážneho orgánu je obmedzené na
predmet sporu a obsahuje odôvodnenie. Obsahuje aj mená
zúčastnených členov a dátum konečného rozhodnutia. Ktorýkoľvek
člen arbitrážneho orgánu môže pripojiť rozdielne alebo nesúhlasné
stanovisko ku konečnému rozhodnutiu.
Článok 16
Výrok je pre strany sporu záväzný. Odvolať sa proti nemu nie
je možné okrem prípadu, ak sa strany sporu dohodli vopred na
odvolacom postupe.
Článok 17
Akýkoľvek spor, ktorý môže vzniknúť medzi stranami sporu
a týka sa výkladu alebo výkonu rozhodnutia, môže ktorákoľvek
strana sporu predložiť arbitrážnemu orgánu, ktorý vydal
rozhodnutie.
DRUHÁ ČASŤ
ZMIER
Článok 1
Zmierovacia komisia sa vytvorí na žiadosť jednej zo strán
sporu. Ak sa strany sporu nedohodnú inak, komisia bude zložená
z piatich členov, z dvoch vymenovaných každou stranou
a z predsedu, ktorého si títo členovia vybrali spoločne.
Článok 2
V sporoch medzi viacerými ako dvoma stranami sporu strany
s rovnakým záujmom vymenujú svojich členov komisie spoločne na
základe dohody. Ak majú dve alebo viaceré strany rozdielne záujmy
alebo existuje rozpor o tom, či majú rovnaký záujem, musia
vymenovať svojich členov oddelene.
Článok 3
Ak strany sporu v priebehu dvoch mesiacov odo dňa žiadosti
nevymenujú členov na vytvorenie zmierovacej komisie, vymenuje ich
v priebehu dvojmesačného obdobia, ak ho o to požiada strana, ktorá
podala žiadosť, generálny tajomník Organizácie Spojených národov.
Článok 4
Ak po vymenovaní posledného člena zmierovacej komisie nebol
v priebehu dvoch mesiacov určený predseda zmierovacej komisie,
generálny tajomník Organizácie Spojených národov, ak ho o to
požiada jedna zo strán sporu, určí predsedu v priebehu ďalšieho
dvojmesačného obdobia.
Článok 5
Zmierovacia komisia rozhodne väčšinou hlasov svojich členov.
Ak sa strany sporu nedohodli inak, určí si vlastný postup. Vydá
návrh na riešenie sporu, ktorý strany sporu zvážia v dobrom
úmysle.
Článok 6
Rozpor vo veci, či zmierovacia komisia je kompetentná,
rozhodne komisia.