NOVOTNÁ, M., ZORIČÁKOVÁ , V.: Trvajúci delikt a jeho špecifiká v civilnom práve na pozadí kompenzácie environmentálnych škôd.∗ Právny obzor, 107, 2024, č. 3, s. 263 – 284.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.3.03
Continuing delict and its specifics in civil law based on environmental damage compensation. The article deals with a specific category of environmental torts, which have a permanent or continuing character, and which have their doctrinal or normative anchorage in the system of public law (especially criminal or administrative law), but no such anchorage is defined for the area of civil law. The authors try to deduce the position of these delicts within the tort law and their specifics from the fundamental basis and principles of tort law and its institutes and apply them in relation to environmental damage compensable by the mechanisms and means of tort law. Within the framework of environment-related injuries, particularly value-contradictory or specific approach-requiring attributes concerning the conditions for the establishment of a claim to compensation (the concept of the right to an adequate environment as a personality right, proving causality in personal injuries caused by environmental damage, the question of fault and illegality in the case of interference with the personality right to an adequate environment, etc.) are discussed.
Key words: liability for environmental damage, environmental tort, permanent and continuing tort, damages, prescription
Úvod
Tak ako sa neľahko čítajú informácie o kontinuálne sa zhoršujúcej klimatickej kríze a o jej čoraz závažnejších a častejšie sa objavujúcich prejavoch v prírode a na kvalite životného prostredia, s rovnakým pocitom bezmocnosti prijímame správy o znečistení podzemných vôd, riek či ovzdušia človekom, ktoré sú buď výsledkom jeho podnikateľských aktivít, alebo nedbalého postoja k vlastnému okoliu. Znečistenie viacerých zložiek životného prostredia na východe krajiny PCB látkami
1)
, či v súčasnosti významne rezonujúce znečistenie rieky Slaná
2)
, alebo skládka vo Vrakuni
3)
sú len špičkou ľadovca spomedzi mnohých prípadov kontaminácie spôsobených ľudskou aktivitou na našom území. Hoci dohľad nad zachovaním a udržaním priaznivého životného prostredia spadá primárne pod kompetenciu orgánov disponujúcich verejnou mocou, skôr pravidlom než výnimkou je nedostatočná a spravidla oneskorená odpoveď štátu na škodlivé ľudské zásahy a nastavený systém na realizáciu sanácie environmentálnych škôd je očami verejnosti považovaný za skostnatený, pomalý a len málo efektívny.
4)
Spoločenské vnímanie problémov s kontamináciou však naberá úplne iný rozmer, ak sa alarmujúca kvalita zložiek životného prostredia začne negatívne prejavovať na ľudskom zdraví alebo je každodenný život dotknutého obyvateľstva obmedzovaný napríklad limitovaným prístupom k pitnej vode, zdraviu neškodlivému ovzdušiu či zákazom pestovania a zberu vlastnej rastlinnej produkcie.
V nasledujúcom texte sa preto pokúsime zamerať sa na paletu potenciálnych súkromnoprávnych nárokov dotknutých osôb nepriaznivým životným prostredím, ak je kontaminácia pričítateľná konkrétnemu subjektu. Budeme sa snažiť dôvodiť, že nie pri každom z práv na odškodnenie v peniazoch sa ako podmienka jeho vzniku vyžaduje u oprávneného subjektu preukázateľné poškodenie zdravia. Samotná hrozba poškodenia zdravia alebo obmedzenie iných subjektívnych práv jednotlivca za špecifických podmienok zakladá právo na finančné odškodnenie pre zásah do práv na ochranu osobnosti.
Čitateľovu pozornosť upriamime okrem už spomenutého aj na vzájomný vzťah (konkurenciu) práv patriacich poškodenému na finančnú kompenzáciu.
Na ilustrovanom príklade environmentálnych škôd s negatívnym presahom do životnej sféry jednotlivcov poukážeme ešte na jednu typickú črtu deliktov obdobnej povahy, a to na ich trvajúci či pokračujúci charakter.
Teória trvajúceho a pokračujúceho deliktu nie je v oblasti civilného práva výraznejšie rozvinutá, na rozdiel od trestného práva, kde má v doktríne svoje pevné ukotvenie, pričom v rovine civilného práva je trvajúcim deliktom venovaná len okrajová pozornosť.
Do určitej miery môžeme v rámci doktríny prevziať z trestného práva teoretické dôvodenie, týkajúce sa trvajúceho deliktu. Kedy teda možno hovoriť z hľadiska civilného práva o trvajúcom delikte, kedy o pokračujúcom delikte, aká je hranica na ich rozlišovanie a aký majú význam pri vzniku a kompenzácii environmentálnych škôd?
Pri pokračujúcom delikte ide o situácie, keď v dôsledku protiprávneho konania vznikne určitý stav, ktorý je v rozpore s právom, ktorý následne škodca naďalej vedome udržiava alebo pri ktorom pokračuje vo svojej protiprávnej činnosti.
Pri trvajúcom delikte ide o obdobnú situáciu - t. j. trvajúci delikt je svojím spôsobom špecifický tým, že zásah do chráneného statku stále kontinuálne trvá (v praxi nie je výnimkou, že ide o významne dlhé obdobie, v niektorých prípadoch hovoríme aj o období desiatok rokov), avšak oproti pokračujúcemu deliktu s tým rozdielom, že vedomé udržiavanie protiprávneho stavu alebo pokračovanie v protiprávnej činnosti tu nie je prítomné, dôraz je tu kladený výlučne na protiprávne konanie, ktoré privodilo protiprávny stav, ktorý kontinuálne pretrváva.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa trvajúci či pokračujúci charakter deliktu prejaví v súvislosti s právami vznikajúcimi z tohto deliktu a či v tomto ohľade je možné pozorovať odlišnosti v porovnaní s "klasickým" prípadom deliktov spočívajúcich v jednorazovom zásahu do života, zdravia alebo majetku dotknutých osôb.
1. Právo na primerané životné prostredie ako osobnostné právo
Hoci sú ľudský život, zdravie a telesná integrita čiastkovými zložkami osobnosti chránenými úpravou ochrany osobnosti (§ 11 - § 15 OZ), ak človeku vznikne ujma na tele alebo na zdraví, jej náhrada v peniazoch už spadá pod osobitný systém právnej regulácie (§ 444 OZ). Ak sa preto dotknutý subjekt chce domáhať náhrady ujmy na zdraví, ktorú utrpel napríklad v dôsledku kontaminácie ovzdušia, vody alebo pôdy, musí nájsť právny základ v podobe niektorej zo skutkových podstát zodpovednosti za škodu; táto časť nárokov a možného spektra skutkových podstát, do ktorých môže náhrada ujmy na zdraví spôsobená znečistením zložiek životného prostredia spadať, bude predmetom samostatnej časti tohto článku nižšie. V tejto časti sa však zamyslíme nad tým, či dotknutej osobe neprináleží samostatná ochrana aj v režime ochrany osobnostných práv alebo, naopak, či náhrada ujmy na zdraví rozsah dostupných prostriedkov nápravy nevyčerpáva.
Tzv. generálna klauzula ochrany osobnosti (§ 11 OZ) demonštratívne vymenúva základné zložky osobnosti, ktorým je poskytovaná právna ochrana podľa tohto súboru ustanovení. Aj keď sa medzi nimi, ako už bolo spomenuté, nachádza tiež zdravie, ujma na zdraví v podobe konkrétnych nepriaznivých dôsledkov podpisujúcich sa na zdraví jednotlivca (napríklad zdravotné ťažkosti osôb žijúcich v geografickej blízkosti environmentálnych záťaží prejavujúce sa ako poškodenie štítnej žľazy, výskyt ochorení ako cukrovka, rakovina, narušenie sluchových funkcií a podobne) sa odškodňuje iným zákonným mechanizmom, a tak je kumulácia náhrady ujmy na zdraví v peniazoch (§ 444 OZ) a práva na finančné zadosťučinenie podľa osobnostných práv (§ 13 OZ) v zásade vylúčená. Kumulácia je pochopiteľne vylúčená v tých prípadoch, v ktorých by finančné zadosťučinenie podľa § 13 OZ malo saturovať tie isté ujmy, aké saturuje právo na náhradu ujmy na zdraví podľa § 444 OZ. To však ešte automaticky nemusí neznamenať, že vznik práva na náhradu ujmy na zdraví plošne vylučuje (akékoľvek) právo domáhať sa zadosťučinenia v peniazoch podľa osobnostných práv. Ak budeme vedieť v konkrétnom prípade identifikovať, ž