Atribúty nezávislosti národných energetických regulačných orgánov

JUDr. Pavol Chropovský

Vydáno: 10. 09. 2022 31 minút čítania

CHROPOVSKÝ, P.: Atribúty nezávislosti národných energetických regulačných orgánov.∗∗ Právny obzor, 105, 2022, č. 4, s. 316 – 326.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.4.03

Attributes of independence of national energy regulatory authorities. The article provides a view on the position of national energy regulatory authorities in Slovakia and Czechia. Especially, this article deals legal relationship between national energy regulatory authorities and executive power as it is defined in relevant legal acts of the European Union. Also, this article analyses aspects of privatization in the energy sector which we had an opportunity to see in the last period and which has been influencing the position of national energy regulatory authorities. Based on, significant aspects of national energy regulatory authorities the author of this article tried to propose some legislation changes to strengthen the position of national energy regulatory authorities in a public administration system.

Key words: national energy regulatory authorities, energy, energy packages of the European Union, public administration

Úvod

Energetické regulačné orgány vzhľadom na vykonávanúich pôsobnosť, predstavujú v súčasnosti neodmysliteľný prvok pôsobiaci v energetickom sektore. Nezávislé energetické regulačné orgány sú súčasťou širšej skupiny nezávislých správnych orgánov, ktoré sa vyznačujú určitým osobitným postavením. Téme nezávislosti správnych orgánov v prostredí teórie správneho práva na Slovensku sa venuje len zriedkavá pozornosť. V susednej Českej republike sa v právnej teórii téme nezávislosti správnych orgánov podľa môjho názoru venuje väčšia pozornosť. ¹⁾

1. Nezávislé správne orgány

Nezávislé správne orgány sa prioritne vyznačujú osobitným postavením a hoci sú orgánmi verejnej správy, do značnej miery sú charakterizované svojou tzv. nezávislosťou, predovšetkým vo vzťahu k vláde. Samotný pojem nezávislosť možno chápať vo viacerých významoch. Viacerí autori uvádzajú nezávislosť v otázkach personálnych, funkčných a ekonomických.

Personálna nezávislosť sa predovšetkým týka spôsobu kreovania vedenia daného správneho orgánu v podobe spôsobu menovania a odvolávania vedúcich, prípadne členov vedenia jednotlivých správnych orgánov.

Ďalším kritériom charakterizovania nezávislých správnych orgánov je funkčná a politická nezávislosť týchto orgánov, pričom pod pojmom funkčná nezávislosť sa rozumie nestrannosť vo vzťahu k jednotlivým subjektom, ktoré pôsobia v spravovanom odvetví a sú potenciálne účastníkmi konania vedeným pred týmto nezávislým orgánom. Na druhej strane politická nezávislosť znamená situáciu, keď určitý orgán výkonnej moci nie je viazaný pokynmi žiadneho nadriadeného orgánu. Taktiež žiadnemu nadriadenému orgánu nie je zverená právomoc zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie podriadeného orgánu. ²⁾ To znamená, že pri nezávislých správnych orgánoch neexistuje žiadny vzťah nadriadenosti a podriadenosti (subordinácie).

Pod pojmom nezávislých regulačných orgánov vo všeobecnosti možno rozumieť také inštitúcie, ktoré na základe zákona vykonávajú vrchnostenskú reguláciu určitého sektora (obvykle užšie vymedzenú, ako napríklad ministerstvá) a pritom sú nezávislé od vrcholného exekutívneho orgánu a tvorcu politiky. ³⁾

Pod pojmom regulácia si možno predstaviť vrchnostenské nástroje a procesy, ktorých prostredníctvom štát ovplyvňuje správanie fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti možno povedať, že účelom regulácie je dosiahnutie organizovaného a funkčného prostredia tak, aby sa naplnili právom chránené záujmy. Ďalej je dôležité dodať, že pod regulačnými orgánmi rozumieme také inštitúcie, ktorým sú zverené regulačné právomoci v určitom rezorte, t.j. orgány, ktoré sú (v zhode s vymedzením regulácie ako vrchnostenskej činnosti) nadané určitými autoritatívnymi opatreniami. Regulačnými orgánmi môžu byť jednak orgán